Korzet bol nepohodlný a v podstate nezdravý. Tento pevný kus odevu totiž spomaľoval krvný obeh a niekedy došlo aj k zlomeniu rebier. Za zrušenie jeho nosenia sa vyslovili nielen lekári, ale aj spisovatelia i filozofi. Spor o tom, či je korzet skôr nebezpečným mučením alebo dôležitou oporou poprsia, vyvrcholil na prelome 19. a 20. storočia. Módistka Madeleine Vionnetová napríklad vyrábala korzety s voľným šnurovaním. Z korzetov sa nakoniec vyvinula dnešná podprsenka, postupným odstránením spodnej časti. Tá bola spočiatku veľká a siahala až po pás.

Ďalší vývoj podprsenky sa pripisuje Newyorčanke Mary Phelps Jacobsovej. Odohralo sa to v roku 1913. Hovorí sa, že Mary dostala večernú róbu na spoločenský ples z jemného materiálu. Po jej oblečení zistila, že korzet jej vyčnieva z výstrihu a silné a tuhé kostice sú pod jemnou látkou viditeľné. Aj predstava, že podľa spoločenských konvencií musí zovrieť svoje telo do tesného korzetu, jej vnukla geniálnu myšlienku. Vzala 2 hodvábne vreckovky a ružovú stužku. Zošila vreckovky a po okrajoch vytvorila lem z hrubšej látky. Zavolala svoju slúžku Caresse Crosbyovú, ktorá vreckovky priložila svojej pani na prsia a stužku zviazala pod lopatkami. Na svete bola prvá podprsenka.

Mary sa so svojím nápadom pochválila priateľkám, ktorým sa nápad veľmi zapáčil. Nová podprsenka umožňovala nielen voľne dýchať a pohybovať sa, ale súčasne zvodne odhaľovala poprsie žien, ktorým vábili a dráždili mužov. Počet objednávok sa Mary zvyšoval. Ani nie o rok, presne 3. novembra 1914, si Mary Phelps Jacobsová nechala svoju podprsenku patentovať (Na obr. č.1. je zobrazený nákres, ktorý bol súčasťou žiadosti o patent). Podrpsenku predávala pod menom Caresse Crosbyová aj na dobierku poštou. Uvádza sa, že kus predávala za 1 dolár. Avšak do hry vstúpil jej manžel, ktorý pracoval vo firme na výrobu korzetov Warner Brothers Corses Company v Bridgeporte (Connecticut) a možno aj pod jeho nátlakom predala Mary svoj patent tejto firme za 1500 dolárov. Tá v priebehu 30 rokov zarobila na tomto nápade bezmála 15 milónov dolárov.

Po skončení prvej svetovej vojny sa muži postupne vracali do domácností. Avšak ani táto skutočnosť neprinútila ženy, aby sa vrátili do starých koľají.

Okolo roku 1918 sa na plážach objavili kúpacie úbory odhaľujúce viac kože ako kedykoľvek predtým a v roku 1925 sa na EXPOSION INTERNATIONALE DES ARTS DÉKORATIFS ET INDUSTRIES MODERNES ( medzinárodná umeleckopriemyselná výstava ) v Paríži objavila súprava spodného prádla v zložení : podprsenka, nohavičky, pančuchy telovej farby. Táto výstava dala meno novému umeleckému smeru – ART DECO.

Veľká hospodárska kríza v roku 1929 a znížené ekonomické podmienky spôsobili, že rovná silueta uprednostňovaná v 20-tych rokoch dala v rokoch 30-tych priechod väčšej prirodzenosti. Štíhla línia odievania zostala, avšak poprsie sa opäť dočkalo zvýraznenia a pás sa posunul späť do normálnej polohy.

Svet sa vymanil z povojnovej krízy. V 60-tych rokov 20. storočia vzniklo mocné hnutie v ktorom sa mládež snažila vyjadriť svoj postoj k svetu. K tomuto hnutiu sa pridala i móda svojou sviežosťou. Mladí sa snažili odlíšiť od starších a využili pri tom prostriedok vystavovania telesných predností.

Objavila sa tzv. bardotka, odhaľujúca polovicu poprsia, po nej prišla podprsenka z mäkkých tkanín a nakoniec sa stalo módou chodiť "hore bez". V roku 1964 americký návrhár RUDI GERNREICH predviedol dámske plavky odhaľujúce hruď. Ale pretože zmysly dráždi najviac to, čo je len poodkryté, podprsenka sa znovu vrátila do módy, a to v rôznych podobách, rozličných farbách, s použitím toho najjemnejšieho a na telo najpríjemnejšieho materiálu. Podprsenka našla svoje uplatnenie nielen ako súčasť spodnej bielizne, ale tvorí vrchný diel módnych dvojdielnych plaviek.