Milióny rokov človeka
Obdobie človeka:
1 Ramapitekus
2 Australopithecus
3 Homo Habillis
4 Homo Erectus
5 Homo Sapiens- človek, ktorý začal rozmýšľať
6 Homo Sapiens Sapiens - človek dnešného typu
Neandrtálci žili pred 300 000 rokmi. Boli v ich miestach nálezu najdené rôzne kosti zvierat, nástroje, náradia a zbrane. Žili v Európe, Ázii a Afrike. Živili sa zberom rastlín, plodov, menších zvierat a bylín. Žili v jaskyniach a prevysoch skál v blízkosti riek. Žili v skupinách. Využívali oheň. Neandrtálci žili aj na Slovensku pred 100 000 rokmi.
Historické obdobia ľudských dejín:
1. pravek
2. starovek
3. stredovek
4. novovek
Historické obdobia vývoja dejín:
1. prahory
2. starohory
3. prvohory
4. druhohory
5. treťohory
6. štvrtohory
Archeológia - je veda, ktorá sa zaoberá vykopávkami
Archeológiou - sa zaoberajú archeológovia
Dejepis - je veda, ktorá skúma ľudské dejiny od najstarších až po súčasnosť.
Vykopávky - sú predmety nájdené v zemi alebo hroboch
Pravek - je najstaršie a najdlhšie obdobie ľudských dejín.
Australopithecus
Približne v období siahajúcom od doby pred 8 miliónmi rokov do doby pred 5 miliónmi rokov sa v Afrike vyvinuli predkovia človeka z opice a stali sa podobnejšími ľudskej bytosti. Títo prví jedinci rodu Australopithecus mali voľné ruky, čo im umožnilo vyrábať nástroje a nosiť predmety. Ako sa vyvíjala ich mozgová kapacita a s tým aj výroba nástrojov, postupovali do Európy a do Ázie a prežili niekoľko ľadových dôb, ktoré začali približne pred 1,5 miliónov rokov.
Homo Habillis
Africké skameneliny, ktoré vedci zaraďujú do rodu Homo (človek), sa datujú do doby pred viac ako 2,5 miliónmi rokov. Prvý nález našli v roku 1959 Louis a Mary Leakeyový pri rokline Olduvai Gorge v Tanzánii. Ten bol potom pomenovaný Homo habillis (človek zručný), je aj známy ako človek 1470 podľa čísla, pod ktorým je v múzeu uchovaná lebka nájdená v Keni. Homo habillis bol prvým a najprimitívnejším ľudským druhom. Nálezy zahŕňajú kosti ruky, ktoré odhadujú, že Homo habillis mal vyvinutý stisk ruky (odtiaľ pomenovaný človek zručný), a archeológovia našli pozostatky druhu Homo habillis spolu s jednoduchými kamennými nástrojmi.
Tento prvý skutočný človek bol tiež vyšší ako jeho predchodca Australopithecus a jeho mozog bol približne 1,5 krát väčší. Okrem toho bola lebka jedincov Homo habillis guľatejšia a ich tvár bola jednoznačne ľudská. V kontraste s tým mal rod ľudoopov Australopithecus čeľuste a zuby, ktoré boli, čo do proporcií a spôsobu opotrebenia, podobné opičím.
