referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bibiána
Streda, 2. decembra 2020
Jazyky sveta a ich význam v 21. storočí
Dátum pridania: 29.05.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: timea25
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 645
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Jazyky sveta a ich význam v 21. storočí

Na svete je asi 2500 až 5600 jazykov. Koľko ich je presne nevieme, pretože ťažké je rozlíšiť jazyk od nárečí. Navyše so zánikom či splynutím prírodných národov a kmeňov jazyky sa ustavične zanikajú a iné zasa, najmä v oblastiach, kde sa jazyky bývalých kolonizátorov mieša s domorodými jazykmi, vznikajú.

Z 5600 jazykov je iba okolo 2500 preskúmaných a okolo 3000 vôbec nemá vlastné písomníctvo.
Z 2500 preskúmaných jazykov je iba 500 všeobecne známych a presne opísaných.

Okrem prirodzených jazykov sa tvoria aj umelé jazyky, ktoré slúžia na medzinárodné dorozumievanie. Najrozšírenejším z nich je esperanto, ktoré r. 1887 vypracoval Poliak Zamenhof. Na rozdiel od prirodzených jazykov umele vytvorené jazyky majú svoje špecifické vlastnosti. Najvýraznejšou z vlasností umelých jazykov je tá, že majú vopred dané zákonitosti, sú "inžiniersky" projektované, z čoho vyplýva ich pravidelnosť, logickosť, jednoduchosť. Nepoznajú výnimky, ako je to v prirodzených jazykoch, takže sa ich pravidlá i slová sa dá naučiť v pomerne krátkom čase.

Jazyky, ktorými sa už dnes nehovorí, pretože ich používatelia vymreli, sa nazývajú mŕtve jazyky. Patrí sem napr. latinčina, ktorá sa však ešte uplatňuje vo vedeckom názvosloví, pri tvorbe odborných termínov, v náboženských kresťanských obradoch i ako štátny jazyk vo Vatikáne. Ďalšími známymi mŕtvymi jazykmi sú indický sanskrit, sumerčina a etruština.

Jazyky môžeme rozdeľovať podľa rozličných hľadísk:

1. Podľa zhôd a rozdielov v typoch jazykových prostriedkov sa delia na izolálne, aglutinačné a flektívne jazyky.

a) Izolálne jazyky - (napr. čínština) nepoznajú prípony, ani sa neskloňujú. Pri nich je dôležitý správny slovosled a prízvuk.

b) Aglutinačné jazyky - (napr. maďarčina) pre ktoré je charakteristická aglutinácia, t.j. spôsob tvorenia slov a tvarov pridávaním viacerých prípon ku koreňu.

c) Flektívne jazyky - (napr. slovenčina) - vyznačujú sa flexiou, čiže skloňovaním.

2. Najčastejšie sa jazyky delia podľa pôvodu, a tak hovoríme o príbuzných jazykoch a jednotlivé skupiny nazývame jazykové rodiny. Jazyky sveta sa delia do 24 jazykových rodín, napr. ugrofínske, africké, austrálske, kaukazské, indoeurópske, sino-tibetské, dravidské atď. Niektoré jazyky nepatria do žiadnej rodiny, tieto jazyky sú izolované jazyky.

V stredovekej Európe najvýznamnejším jazykom bola latinčina. Dnes sú však najpoužívanejšími jazykmi čínština a angličtina, ktorími hovorí viac než miliarda ľudí. Angličtina je podľa mnohých prvým univerzálnym jazykom na svete. V tomto jazyku sa dá skoro na celej zemeguli dorozumieť. Používajú ho najmä pri technickej práci a pri obchodných, marketingových záležitostiach; dôležité je ovládať angličtinu aj v cestovných kanceláriách, a všade, kde je komunikácia nevyhnutná. Je úradným jazykom vo Veľkej Británii, v Írsku, v Austrálii, na Novom Zélande, v Kanade a v USA. (Ale v Afrike sa človek najviac dorozumie s domorodcami v jazyku bývalých kolonizátorov, napr. v Mozambiku po portugalsky, na Madagaskare po francúzsky...)

Hovorí sa, že koľko jazykov človek ovláda, toľkokrát je človekom. Je dôležité, aby sme sa cudzie jazyky učili. Nielen preto, aby sme sa navzájom porozumeli, ale aby sme mohli spoznať kultúru a myslenie iných národov. Môžeme ich tak viac pochopiť a byť k nim trpezlivejší a tolerantnejší.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.