Sklo

Sklo
- bez skla si nemožno predstaviť moderný priemysel ani dnešnú bytovú kultúru. Človek potrebuje nápojové sklo, zrkadlá, žiarovkové banky, okuliare, šošovky do fotoaparátov. Sklo vpúšťa do bytu svetlo, moderné dopravné prostriedky potrebujú bezpečnostné sklá, vedec laboratórne náradia, moderné oblečenie je nemysliteľné bez jabloneckej bižutérie.

Triedenie skiel a ich vlastnosti
- za svoje široké použitie vďačí sklo svojim charakteristickým vlastnostiam, ako je priehľadnosť, čistota, čírosť, lesk, chemická odolnosť, tvrdosť, pevnosť v tlaku aj odolnosť voči zmenám teploty. Sklo je hygienické a dá sa dokonale čistiť. Pretože je krehké, nedá sa použiť tam, kde môže dôjsť k nárazom.

Sklo delíme:
- podľa chemického zloženia – rozoznávajú sa sodné, draselné, boríte, olovnaté sklá.
- podľa zafarbenia – je sklo bezfarebné, farebné, číre alebo zakalené. Každé číre bezfarebné sklo sa nazýva kryštál
- podľa upotrebenia – rozoznáva sa úžitkové sklo, obalové sklo, technické sklo, osvetľovacie sklo a dekoratívne sklo.
- podľa spôsobu výroby – je sklo fúkané, lisované, ťahané, valcované a plavené.

Suroviny a výroba
- roztavením vhodných anorganických surovín vzniká sklovina, z ktorej sa formujú sklené predmety. Základnou surovinou na výrobu skla je sklársky piesok, vápenec a sóda. Z týchto troch surovín sa taví bežné, tzv. sodné sklo. Ako ďalšie suroviny sa používajú bórax, živec, uhličitan bárnatý a draselný, mínium, zinková bieloba, síran sodný a iné. Všetky sklárske suroviny sa v žiari pece rozkladajú na oxidy, ktoré reagujú s oxidom kremičitým zo sklárskeho piesku.

Pri výrobe skla sa používajú aj číriace, odfarbovacie, farbiace a zakaľujúce suroviny. Pri výrobe bezfarebného skla sa pridávajú odfarbujúce prísady. Sklo sa farbí najčastejšie zlúčeninami rozličných kovov.

Sklárske suroviny sa v predpísanom pomere dôkladne premiešajú a potom sa tavia v sklárskych peciach. Roztavená sklovina sa spracúva fúkaním, lisovaním, ťahaním, valcovaním a plavením.

Väčšina sklených úžitkových a ozdobných predmetov sa zošľachťuje. Brúsenie poskytuje nesmierne výtvarné možnosti a dovoľuje vytvoriť zo základnej suroviny bohaté tvary. Každé brúsenie zvyšuje krásne vlastnosti skla, ako lesk, lom svetla, žiarivosť plôch a efektný rozdiel v hrúbke skla.

Drahé umelecké a často unikátne sklo je zdobené rytím. Na rytie je najvhodnejšie tvrdé draselné sklo. Rytie je jednou z najprácnejších a najnáročnejších zdobiacich techník, lebo je zdĺhavé, vyžaduje si úplnú istotu a presnosť práce. Rytie sa vždy pokladá za veľké umenie.

a) Leptané sklo – je zdrsnené vyleptaním povrchu kyselinou fluorovodíkovou. Ak sa pred leptaním niektoré plochy zakryjú ochrannou vrstvou vosku, vyleptajú sa len nechránené časti.
b) Pieskované sklo – má jednu stranu zdrsnenú ostrým pieskom.
c) Maľované sklo – vzniká nanášaním priesvitných alebo krycích farieb alebo drahých kovov na povrchu skla. Každý nános farby sa musí vypáliť.
d) Vrstvené sklo – máva zvyčajne hrubšiu vrstvu z číreho bezfarebného skla a tenšiu vrstvu z farebného skla zvonka.
e) Hutnícke sklo – vzniká prebrúsením farebnej vrstvy vznikajú zaujímavé farebné efekty. Voľným tvarovaním bez formy len podľa návrhu výtvarníka vzniká priamo pri sklárskej peci.

Triedenie sklárskeho tovaru
- zo širokého sortimentu výrobkov sklárskeho priemyslu sa v predajniach ponúkajú úžitkové a dekoratívne sklo. Úžitkové sklo spĺňa predovšetkým požiadavky účelnosti, ale vyhovuje aj estetickým požiadavkám. Dekoratívne sklo má v prvom rade estetickú funkciu.