Sklo

Sklo

Sklo
- bez skla si nemožno predstaviť moderný priemysel ani dnešnú bytovú kultúru. Človek potrebuje nápojové sklo, zrkadlá, žiarovkové banky, okuliare, šošovky do fotoaparátov. Sklo vpúšťa do bytu svetlo, moderné dopravné prostriedky potrebujú bezpečnostné sklá, vedec laboratórne náradia, moderné oblečenie je nemysliteľné bez jabloneckej bižutérie.

Triedenie skiel a ich vlastnosti
- za svoje široké použitie vďačí sklo svojim charakteristickým vlastnostiam, ako je priehľadnosť, čistota, čírosť, lesk, chemická odolnosť, tvrdosť, pevnosť v tlaku aj odolnosť voči zmenám teploty. Sklo je hygienické a dá sa dokonale čistiť. Pretože je krehké, nedá sa použiť tam, kde môže dôjsť k nárazom.

Sklo delíme:
- podľa chemického zloženia – rozoznávajú sa sodné, draselné, boríte, olovnaté sklá.
- podľa zafarbenia – je sklo bezfarebné, farebné, číre alebo zakalené. Každé číre bezfarebné sklo sa nazýva kryštál
- podľa upotrebenia – rozoznáva sa úžitkové sklo, obalové sklo, technické sklo, osvetľovacie sklo a dekoratívne sklo.
- podľa spôsobu výroby – je sklo fúkané, lisované, ťahané, valcované a plavené.

Suroviny a výroba
- roztavením vhodných anorganických surovín vzniká sklovina, z ktorej sa formujú sklené predmety. Základnou surovinou na výrobu skla je sklársky piesok, vápenec a sóda. Z týchto troch surovín sa taví bežné, tzv. sodné sklo. Ako ďalšie suroviny sa používajú bórax, živec, uhličitan bárnatý a draselný, mínium, zinková bieloba, síran sodný a iné. Všetky sklárske suroviny sa v žiari pece rozkladajú na oxidy, ktoré reagujú s oxidom kremičitým zo sklárskeho piesku.

Pri výrobe skla sa používajú aj číriace, odfarbovacie, farbiace a zakaľujúce suroviny. Pri výrobe bezfarebného skla sa pridávajú odfarbujúce prísady. Sklo sa farbí najčastejšie zlúčeninami rozličných kovov.

Sklárske suroviny sa v predpísanom pomere dôkladne premiešajú a potom sa tavia v sklárskych peciach. Roztavená sklovina sa spracúva fúkaním, lisovaním, ťahaním, valcovaním a plavením.

Väčšina sklených úžitkových a ozdobných predmetov sa zošľachťuje. Brúsenie poskytuje nesmierne výtvarné možnosti a dovoľuje vytvoriť zo základnej suroviny bohaté tvary. Každé brúsenie zvyšuje krásne vlastnosti skla, ako lesk, lom svetla, žiarivosť plôch a efektný rozdiel v hrúbke skla.

Drahé umelecké a často unikátne sklo je zdobené rytím. Na rytie je najvhodnejšie tvrdé draselné sklo. Rytie je jednou z najprácnejších a najnáročnejších zdobiacich techník, lebo je zdĺhavé, vyžaduje si úplnú istotu a presnosť práce. Rytie sa vždy pokladá za veľké umenie.

a) Leptané sklo – je zdrsnené vyleptaním povrchu kyselinou fluorovodíkovou. Ak sa pred leptaním niektoré plochy zakryjú ochrannou vrstvou vosku, vyleptajú sa len nechránené časti.
b) Pieskované sklo – má jednu stranu zdrsnenú ostrým pieskom.
c) Maľované sklo – vzniká nanášaním priesvitných alebo krycích farieb alebo drahých kovov na povrchu skla. Každý nános farby sa musí vypáliť.
d) Vrstvené sklo – máva zvyčajne hrubšiu vrstvu z číreho bezfarebného skla a tenšiu vrstvu z farebného skla zvonka.
e) Hutnícke sklo – vzniká prebrúsením farebnej vrstvy vznikajú zaujímavé farebné efekty. Voľným tvarovaním bez formy len podľa návrhu výtvarníka vzniká priamo pri sklárskej peci.

Triedenie sklárskeho tovaru
- zo širokého sortimentu výrobkov sklárskeho priemyslu sa v predajniach ponúkajú úžitkové a dekoratívne sklo. Úžitkové sklo spĺňa predovšetkým požiadavky účelnosti, ale vyhovuje aj estetickým požiadavkám. Dekoratívne sklo má v prvom rade estetickú funkciu.
Úžitkové sklo
Najdôležitejšie skupiny úžitkového skla sú stolné sklo, varné sklo, obalové a osvetľovacie sklo a zrkadlá.

a) Stolné sklo – predstavuje bežné reštauračné sklo a sklo používané v domácnostiach, ktoré býva často v prepychovom vyhotovení. Sú to kalíšky na víno a likéry, čiašky, poháre a poháriky na vodu, pivo, kompótové misky, dezertné taniere a tanieriky. Všetky kusy nápojového skla však musia mať taký tvar, aby sa dali ľahko a dobre uchopiť, prenášať, napĺňať kvapalinou a aby sa z nich dobre pilo.

b) Varné sklo – medzi ne patria sklené pekáče najrozličnejších tvarov a veľkostí, formy na bábovky, zapekacie misky, kávovary, kávové a čajové súpravy. Varné sklo je pri použití veľmi praktické, má hladký povrch, preto sa ľahko umýva a čistí. Varné sklo je spolu s varnou keramikou najhygienickejším kuchynským riadom.

c) Obalové sklo – je určené na uchovávanie kvapalných i tuhých látok. Sklo neovplyvňuje chuť a vôňu uchovávaných potravín. Hnedé a zelené sklo znižuje priepustnosť ultrafialových lúčov, ktoré môžu spôsobiť nežiaduce zmeny v uchovávaných potravinách.

d) Osvetľovacie sklo – sa musí vyznačovať dobrou priepustnosťou a rozptylom svetla, odolnosťou voči náhlym zmenám teploty, presnými rozmermi a bezchybnou úpravou. Používa sa sklo číre i zakalené, krištáľové i farebné. Najväčšiu priepustnosť, ale najmenší rozptyl majú číre sklá.

e) Zrkadlá – sú sklené tabule s vrstvičkou z kovového striebra na zadnej strane. Strieborný povlak je veľmi chúlostivý na vzduch, pary i mechanické poškodenie, preto sa chráni ochrannou vrstvou lakového náteru.

Dekoratívne sklo
- do skupiny dekoratívneho skla sa zaraďujú nielen rozličné figúrky, ale aj predmety polo úžitkového a polo dekoratívneho charakteru ako vázy, popolníky, žardiniéry a bonboniéry. Najrozšírenejším dekoratívnym je váza. Sklo je vynikajúci výtvarný materiál.

Ostatné druhy sklárskych výrobkov
a) Chemické sklo – odoláva chemikáliám i tepelným zmenám a má vysokú teplotu mäknutia. Vyrábajú sa z neho laboratórne nádoby, teplomery, nádoby na biologické a mikrobiologické účely, ale aj veľké priemyselné aparatúry.

b) Bezpečnostné sklo – kalené alebo vrstvené je upravené tak, aby sa čo najviac zmenšilo nebezpečenstvo poranenia pri rozbití. Sklo sa rozpadne na drobné úlomky s neostrými hranami.

c) Optické sklo – predstavuje šošovky a hranoly rozličných veľkostí a rozličných optických vlastností. Jeho výroba si vyžaduje mimoriadnu starostlivosť už pri výbere surovín.

d) Sklené vlákno – vytiahnuté do hrúbky 20 až 30 mikrometrov sa používa na tepelnú, zvukovú aj elektrickú izoláciu. Sklené vlákno vytiahnuté na hrúbku 5 až 15 mikrometrov sa spracúva ďalej na pramence, sekané vlákna, rohože a tkaniny, ktoré sa používajú na filtre v chemickom priemysle, na vodotesnú, tepelnú a zvukovú izoláciu.