Zváranie pod tavivom

Pri technológii zvárania pod tavivom horí oblúk medzi holou kovovou elektródou a základným materiálom pod vrstvou taviva nasypaného do miesta zvaru. Roztavením taviva vzniká tekutá troska, ktorá má podobné funkcie ako troska vzniknutá roztavením obalu elektródy. Na rozdiel od obalenej elektródy je elektróda pre zváranie pod tavivom holá a je navitá na cievke vo forme drôtu. Elektródu pri zváraní kontinuálne do zvaru podáva podávacie zariadenie. Tavivo sa do miesta zvaru sype z násypky, pricom nespotrebované tavivo je možné znovu použit.

Pri zváraní pod tavivom sa používa jednosmerný prúd (+ pól je na elektróde) i striedavý prúd. Jednosmerné zdroje zváracieho prúdu do 3,2 mm majú plochú statickú charakteristiku, zdroje na striedavý prúd a zdroje na jednosměrný prúd pre elektródy hrubšie ako 4 mm majú statickú charakteristiku strmú. Pri plochej statickej charakteristike klesá napätie pri vzrastajúcom zváracom prúde pozvolne, čo pri konštantnej rýchlosti podávania drôtu umožnuje automaticky stabilizovať dĺžku oblúka. Dlžka oblúka môže byt tiež regulovaná riadiacim systémom zváracieho zariadenia, ktorý monitoruje napätie na oblúku a zmenou rýchlosti podávania drôtu mení na požadovanú hodnotu i dĺžku oblúka. Typické hodnoty zváracích prúdov sa pri zváraní pod tavivom pohybujú okolo 1000 A. Pri zváraní obalenými elektródami je obal neoddeliteľnou súčasťou celej elektródy. Podobne je tomu i pri zváraní pod tavivom, kde výrobca prídavného materiálu predpisuje pre daný prídavný materiál i vhodné tavivo. Prídavný materiál sa, samozrejme, volí podla typu základného materiálu.

Tavivá môžu byt podľa svojho spôsobu výroby rozdelené na keramické, (pri výrobe sa spája prášková zmes pomocou spojív - podobne ako pri obaloch elektród), tavené, (roztavená zmes taviva sa odlieva do vody, čím sa vytvárajú jeho zrnká), sintrované, (podobná výroba ako u keramických tavív, ale k spojeniu dochádza za pôsobenia tepla a tlaku) a aglomerované (obdoba sintrovaných, s tým rozdielom, že sa na spojenie zmesi nepoužíva tlak). Dalšie klasifikácie tavív vychádzajú z ich chemického zloženia, štruktúry povrchu a metalurgického pôsobenia.

Parametre zvárania
Hlavné parametre zvárania sú: zvárací prúd, napätie, priemer elektródy, rýchlosť zvárania, rýchlost podávania drôtu, vyloženie voľného konca elektródy. K týmto parametrom pristupujú sekundárne parametre, medzi ktoré je možné zaradiť uhol sklonu elektródy, resp. zvarku a hrúbku tavivovej vrstvy.

Výhody technológie
Technológia zvárania pod tavivom je technológia oblúkového zvárania s najvyšším výkonom navarenia (kg navareného kovu za jednotku času) a rýchlosťou zvárania spomedzi všetkých oblúkových technológií zvárania. Zvarový kov má výbornú kvalitu, povrch zvaru je hladký, bez rozstreku. Pri zváraní sa generuje minimálne množstvo plynných splodín, je odstránený svetelný efekt, (zvára sa pod vrstvou taviva), dosahuje sa vysoké využitie elektródy, vysokým stupňom automatizácie je možné znížit požiadavky na kvalifikáciu obsluhy.

Nevýhody technológie
Z nevýhod je možné spomenúť veľké množstvo tepla vnesené do zvaru (tepelný príkon) a z toho vyplývajúcu širokú tepelne ovplyvnenú oblasť, nemožnosť kontroly výplne koreňa zvaru, (zvára sa pod vrstvou taviva), a komplikácie pri zváraní v polohách iných ako PA a PC.

Použitie technológie
Technológia zvárania pod tavivom sa využíva pri zváraní rozmernejších zvarkov, napr. tlakových nádob, reaktorov, rámov strojov, častí obrnených vozidiel, zváranie lodí, rámov strojov atď. Príbuzným procesom je naváranie pod tavivom, kde sa často namiesto drôtu využíva elektróda vo forme kovovej pásky.