Sexuálna turistika

Definícia sexuálnej turistiky (sexuálneho turizmu) :

Sexuálna turistika ako pojem, alebo termín bola po prvý krát spomenutá v roku 1980 mimovládnymi organizáciami ako reakcia na zvýšenie sexuálneho zneužívania detí najmä v krajinách tretieho sveta. Sexuálna turistika je významnou súčasťou sexuálneho zneužívania detí a jedna z tých, ktoré nestagnujú, ale naopak expandujú. Zahrňa individuálne cestovanie z domovskej krajiny do cieľovej krajiny so zámerom hľladania sexuálnych kontaktov s deťmi. ECPAT (koniec detskej prostitúcii, pornografii a obchodu s deťmi súvisiaci so sexuálnym zneužívaním detí) definuje sexuálnu turistiku užšie a to : ako komerčné sexuálne zneužívanie detí cudzincami ku ktorým sa priraďujú osoby, ktoré: 1. cestujú zo svojej vlastnej (domovskej) krajiny do inej (cieľovej) nadviazať sexuálne kontakty s deťmi,
2. cudzinci, ktorí sa oddávaju sexuálnym aktivitám s ďeťmi pokiaľ sú v cieľových krajinách.
Sexuálna turistika je celosvetový problém, zahrňa najmä krajiny tretieho sveta a chudobnejšie krajiny ako Juhovýchodná Azia (Thajsko, Vietnam, Kambodža, Laos, …), Latinská Amerika, Afrika a v neposlednom rade aj Východná Európa. Naopak ‘klientmi‘ sú väčšinou obyvatelia najvyspelejších krajín Západnej Európy a Severnej Ameriky. Detská sexuálna turistika ako problém dotýkajúci sa turistického ruchu všeobecne :

Turistický ruch a služby zamestnávajú najviac ľudí na svete.Turistický ruch sám o sebe nie je zodpovedný za sexuálnu turistiku, ale vytvára podpolie alebo zvyšuje možnosti pre komerčné sexuálne zneužívanie detí a poskytuje ľahký prístup k ohrozeným deťom. Pre mnohé vlády chudobných krajín je turistický ruch mnohokrát jediným zrojom prijímov a práve preto tieto krajiny zvyknú zatvárať oči nad tým, že sa stávajú medzinárodnymi baštami sexuálnej turistiky. Krajiny tretieho sveta sú nútené rozvýjať svoj turistický ruch, sú pod obrovským ekonomickým tlakom bohatých krajín a preto sa problém sexuálnej turistiky stal celosvetovým fenoménom. Mnohé hotely a zariadenia v týchto krajinách sa snažia vyhovieť zákazníkom vo všetkych smeroch a preto neváhajú spľňať aj tie najväčšie želania svojich klentov, len preto aby sa vracali.

Prečo sa to deje?

Hoci sa to môže zdať nepochopiteľné, túto problematiku alebo otázku nám pomôžu vysvetliť dôvody turistov cestujúcich do zahraničia kvôli sexuálnym aktivitám s deťmi. V prvom rade títo ‘turisti’ sa cítia byť oslobodení od sociálnych nátlakov a rôznych tabu, ktoré vládnu v ich domovskej krajine.

Dalším aspektom je to, že môžu vidieť deti z krajín tretieho sveta ako menejcennejšie, bezvýznamnejšie, a vedú ich aj rasistické pohnútky. Ospravedlňujú svoje svedomie a konanie vierou v to, že v cieľovej krajine nie sú žiadne tabu súvisiace so sexom s deťmi, že ak deťom dobre zaplatia vlastne im pomahajú preklenúť ich nezávideniahodnú ekonomickú situáciu. Riadia sa ja mylnými a chorými predstavami o tom, že deti sú menej náchylnejšie k prenosu pohlavných chorôb a vírusov ako napr. HIV.
Chybne veria aj v to, že v niektorých ázijských krajinách pohlavný styk s pannou napomáha liečbe AIDS. Odhady odborníkov dokazujú ale pravý opak a to, že 50% detí zachránených z verejných domov sú nakazené vírusom HIV a niektoré ukazujú, že je to až 90%.

Ako sa to deje?

Deti sú chytané do pascí sexuálneho priemyslu a zneužívané rôznymi spôsobmi a cestami. Sú lákané zo svojich chudobných domovov a rodín ľuďmi, ktorí im ponúkajú až príliš výhodné pracovné priležitosti v meste.Po odchode z rodín sú nútené k prostitúcii vo verejných domoch alebo priamo na ulici. Iné sú zase donútené svojimi vlastnými rodičmi, ktorých chudoba donútila k využívaniu svojich detí na zarobenie prostriedkov na živobytie. Chudoba často vytvára bezohľadnosť a bezcitnosť a niektorí rodičia svoje deti predávajú a vymieňajú za jedlo, prístrešie a iné životné nevyhnutnosti. Castokrát aj deti samé svojou naivitou padnú do súkolia obchodu so sexom a to tak že sa nechajú nalákať na tričká, walkmany, bicykle a iné drobnosti, ktoré si ich chudobní rodičia nemožu dovoliť a menia ich za svoje telá a životy. Obrovským trhom so sexuálnou turistikou je internet. Webovské stránky poskytujú akúsi medzinárodnú tržnicu sexuálneho priemyslu, kde rôzne osoby a ilegálne organizácie ponúkajú a predávajú takzvané ’zájazdy’. Viac ako sto stránok ponúka sex s deťmi len v Azii. Vlastníci týchto stránok zarábaju na členských poplatkoch 100-150 dolárov a ponúkajú informácie o sexuálnom priemysle a možnostiach ‘vyžitia’ na špecifických miestach na svete.

Co sa s tým dá robiť?

Detskú sexuálnu turistiku je veľmi ťažko eliminovať, pretože je veľmi rozšírená v celosvetovom meradle.K potretiu tohto problému je potrebné uzavrieť dvojstranné zmluvy medzi domovskými a cieĺovými krajinami sexuálnej turistiky. Veľa krajín, ktorých sa tento problém týka zaviedlo v legislatíve takzvané extrateritoriálne zákony, ktoré demonštrujú, že cestovanie kvôli sexu s deťmi je ilegálne. Trestné stíhanie takýchto zločinov sa bude diať v domovských krajinách a sankcie budú teda väčšie.

Táto legislatíva nebude úspešná dovtedy, pokým aj cieľové krajiny nezavedú do svojho práva zákony potierajúce detskú prostitúciu. Spojené štáty americké :

Spojené štáty americké ako jedna z najbohatších krajín sveta participuje na problematike sexuálnej turistikyy zásadným spôsobom. Je domovskou krajinou sexuálnych turistov. Ako príklad som si vybral prípad New Yorskej cestovnej kancelárie Big Apple Oriental Tours, ktorá ponúka a podniká ‘výlety’ na Filipíny za 2195 dolárov. V cene je zahrnutá doprava a ubytovanie na 12 nocí. V tomto balíčku je možnosť spoločnosti na noc. Celé sa to deje veľmi jednoducho: Turista je z letiska odvezený autom alebo autobusom ku sprievodcovi BAOT, ktorý mu pomáha vybrať si a vyjednať jeho spoločnosť. Sprievodca vyjednáva s pasákom (na Filipínach mamasanom) cenu, ktorá sa väčšinou pohybuje okolo 24 dolárov. Po prvej noci sa sprievodca kontaktuje s turistom znova a v prípade jeho nespokojnosti mu zaobstará inú spoločnosť.
V USA je asi 25 podobných agentúr alebo kancelárií, ktoré ponúkajú obdobné služby. Svojich budúcich klientov lákajú heslami ako napr.

„Už máte dosť amerických prostitútiek, ktoré sa vám adekvátne nevenujú a zaujíma ich najviac vaše bankové konto? V Azii stretnete dievčatá, ktoré s vami budú jednať s úctou, vďačnosťou a rešpektom a na ich americké proťajšky si už ani nespomeniete.“
V roku1994 v USA vstúpil do platnosti zákon, ktorý stavia cestovanie za sexuálnymi radovánkami s deťmi do ilegality a páchateľom hrozí trest odňatia slobody vo výške 10 rokov. Nikto ale ešte nebol za tento trestný čin odsúdený, pretože obete si neuvedomujú, že im to ničí a ruinuje ich životy, ba práve naopak vidia v tom len zdroj prijímov, pokiaľ k prostitúcii nie sú nútené. Ak ku nej nútené sú, tak výstup zo sexuálneho priemyslu pre nich znamená častokrát smrť vlastnou, alebo cudzou rukou. Taliansko :

Svetová turistická organizácia (WTO) začala rozsiahlu kampaň proti organizovanej sexuálnej turistike. Na podporu sa postavil aj pápež Ján Pavol II. , ktorý vyhlásil problém sexuálnej turistiky za celosvetový a volal po riešeniach súvisiacich s problematikou. Ciele kampane:
1. pomôcť členom WTO nájsť politickú podporu
2. hľadať cesty ako by sa turistický ruch mohol efektívne vysporiadať a čeliť danej problematike
3. vytvoriť celosvetový akčný plán na zastavenie organizovanej sexuálnej turistiky
“Tento fenomén sa dotýka a zasahuje stovky a tisícky žien a detí.

5-ročné deti sú nútené chudobou k prostitúcii a zneužívané indivíduami bez škrupulí a krimiálnymi skupinami, ktoré využívajú detskú prostitúciu a sex ako najpredávanejší produkt turistického ruchu.” Henryk Handszuh (WTO-šéf kvality služieb)

Nemecko :

Ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo, že sexuálna turistika je zodpovedná za rozrastajúci sa počet chorých vírusom HIV. Stúdia ukázala, že viac než polovica postihnutých mužov si nechala za sex platiť. Prípady výskytu pohlavných chorôb dramaticky vzrástli aj v cieľových krajinách sexuálnej turistiky. Ako odozvu začalo ministerstvo zdravotníctva SRN tlačiť informačné brožúry a letáky, ktoré varujú turistov pred nechráneným pohlavným stykom v zahraničí.

Juhoafrická republika :

JAR je cieľovou krajinou sexuálnej turistiky. S týmto vedomím sa do Stokholmského kongresu zapojili aj jej prední predstavitelia pod vedením Nelsona Mandelu, ktorý na summite povedal :
“Zjavné su prepojenia medzi komerčným sexuálnym zneužívaním detí a chmúrnym svetom drog a zločinu.”
“Chudoba nesmie byť ospravedlňovaná ako dôvod, ktorý núti deti žiť na ulici a rodičov predávať svoje deti.”
“Plač našich týraných a zneužívaných detí nesmie ďalej dopadať na naše hluché uši a uzavreté mysle.”
“Moja krajina sa zaväzuje k zabezpečeniu toho, že každý deň menej detí na svete v každej krajine bude trpieť ako objekt obchodu a zneužívania.”




Južná Amerika :

Najviac postihnuté krajiny Južnej Ameriky sexuálnou turistikou sú: Brazília, Kolumbia, Dominikánska republika, Venezuela a Kuba. ECPAT v roku 1994 zaznamenáva 500 000 detí zahrnutých do sexuálneho priemyslu len v Brazílii. Brazílska delegátka UNICEF-u Arabela Rotová vraví :
”Spomenuté krajiny sú len špičkou ľadovca, ale najviac je sexuálny obchod s deťmi do neba volajúci na uliciach brazílskych miest.” Dalej kritizuje Latinsko-americké ekonomiky s voľným trhom, ktoré zanedbávajú sociálnu politiku. Podľa INTERPOL-u 1 milión detí je každoročne nútený do prostitúcie. A zo 48 hľadaných detí bolo 23 nájdených v Brazílii, z toho 16 z nich bolo znásilnených pred smrťou.

Južná Azia :

V Južnej Azii najviac v Thajsku, Vietname, a Kambodži sa nachádza takpovediac raj sexuálnej turistiky. Malé dievčatká a chlapci tu predávajú svoje telá za 8 dolárov. Mnohé z nich boli unesené a nútené do prostitúcie pasákmi a v najhorších prípadoch aj svojimi vlastnými rodičmi. Centrami sú Bangkok (Patpong, kde je viac ako 60 sexuálnych centier, Soi Cowboy a Nana Plaza), Pattaya a Phuket. Vo Vietname sú tieto centrá sústredené v okolí Ho-čiminovho mesta a Svay Phuket. V roku 1996 vošiel do platnosti v Thajsku plán proti sexúalnemu zotročovaniu, komercii a zneužívaniu detí. Presadila ho polícia v úzkej spolupráci s mimovládnymi organizáciami a má za cieľ zlepšiť život detí a bojovať proti obchodu s deťmi. Uznáva, že obeťami sú predovšetkým deti a nekriminalizuje ich.

Reakciou na tento čin bol vzrast sexuálnej turistiky v Kambodži, Indii a na Filipínach.

Štokholmský kongres :

Stokholmský kongres bol vyvrcholením snaženia ECPAT a mnohých iných neziskových organizácií zaoberajúcimi sa problematikou sexuálnej turistiky a sexuálneho zneužívania detí na komerčné účely. Bol to prvý celosvetový kongres, konal sa v auguste 1996 v Stokholme a bolo na ňom prítomných 122 zástupcov vlád, veľa medzivládnych a neziskových organizácií a dokonca aj predný predstavitelia turistického priemyslu.
Deklarácia kongresu vyzýva ku kriminalizovaniu sexuálneho zneužívania detí na komerčné účely, ako aj iné formy sexuálneho zneužívania detí a pojednáva o potrebe odsúdiť a sankcionovať všetkých, čo na tom participujú vo svojich alebo v cudzích krajinách a dať záruky obetiam, že nebudú sankcionované ani stíhané.
Akčný program kongresu odporúča v prípade sexuálnej turistiky zosilniť a dať do platnosti zákony, ktoré penalizujú a sankcionujú spáchané zločiny v domovských ako aj v cieľových krajinách. Tieto extrateritoriálne zákony by dovoľovali stíhať a sankcionovať osoby priamo v ich domovskej krajine za činy sexuálneho násilia spáchané v cieľových krajinách. Všetkých 122 prítomných vlád sa zaviazalo dať do platnosti aj svoj vlastný národný program boja proti sexuálnej turistike.
Po kongrese sa organizácia ECPAT stala synonymom boja proti sexuáĺnej turistike a sexuálnemu zneužívaniu detí na komerčné účely. Európska pobočka ECPAT zahrňa 14 skupín aktívnych v: Nemecku, Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Spanielsku, Fínsku, Francúzsku, Taliansku, Holandsku, Veľkej Británii, Rumunsku, Svédsku, Svajčiarsku a Nórsku.

ECPAT ráta aj so spoluprácou Svetovej turistickej organizácie (WTO), Medzinárodnej fedrácie cestovných kancelárií (UFTAS), Medzinárodnej asociácii hotelov a reštaurácií (IH&RA) a Medzinárodnej organizácii cestovania mladých (YTO).

Alarmujúce štatistiky a fakty :

 počet medzinárodných turistov z hľadiska príchodov v roku 1995 sa zaokrúhlil na 567 miliónov
 očakáva sa že do roku 2010 vzrastie až na 1 miliardu
 počet detí vstupujúcich do obchodu so sexom a do prostitúcie sa ročne vyšplhá na 1 milión
 veková hranica väčšiny detí zneužívaných sexuálnym obchodom sa pohybuje od 13 do 18 rokov, ale zaznamenané sú aj prípady detí mladších ako 5 rokov
 Azia je najpostihnutejšou krajinou sexuálnym priemyslom, v obchode so sexom figuruje 1 milión detí z toho v Indii 30 000 a v Thajsku 80 000 - 800 000
 30% zo 185 000 prostitútok vo Vietname má menej ako 16 rokov
 v Latinskej Amerike je komerčne zneužívaných 25 400 detí v Dominikánskej rebuplike, 3 000 detí len v hlavnom meste Kolumbie Bogote a 5 000 detí v Mexiku, väčšinu ktorých tvoria deti na ulici
 v Juhoafrickej republike je to 70 000 žien a detí
 v Afrike sú mladí chlapci často povolávaní do armády nie kvôli boju , ale kvôli poskytovaniu sexuálnych služieb dôstojníkom
 veĺa detských prostitútiek trpí pohlavnými chorobami a HIV a častokrát sú nútené k potratom
 60 – 70% detských prostitútiek v Thajsku je nakazených vírusom HIV.