referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ela
Piatok, 24. mája 2024
Deti noci: upíri, vlkolaci, temní elfovia a rôzne iné
Dátum pridania: 12.06.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Blake
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 859
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 4.9
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 8m 10s
Pomalé čítanie: 12m 15s
 
Ochrana pred nosferatu: Tieto pekelné nemŕtve netvory sa nanajvýš boja krížov a svätenej vody. Nenávidia striebro a smrad cesnaku. V inkvizičných časoch (15.-18. storočie), keď chytili ,,upíra", upálili ho na hranici a jeho popol rozsypali do rieky. Nosferatu je možné uväzniť v truhle tak, že jednoducho položíte na veko rakvy divú ružu. Prípadne sa ubrať k mäsiarskej práci: prepichnúť srdce kolom (aspoň 1 m) z javora, dubu alebo lipy, odrezať hlavu a napchať ústa cesnakom. uzavrieť telo v truhle a je po starostiach. Kedysi pred svoje domy sadili hloh, čo údajne nepustilo nosferatu dnu, prípadne si postavili dom za riekov, pretže tečúci prúd rieky ich mal chrániť pred temnými silami.
Pravdaže je mnoho iných vecí o upíroch, ale ja tu chcem popísať ešete zopár viet ku iným nočným rasám.

Vlkolaci: Ľudské srdce, vlčia tvár

Vlkolak je v ľudových poverách a mytológii človek, ktorý sa dočasne za určitých okolností (najmä v noci) mení na vlka, správa sa ako vlk a vykonáva rôzne zlé skutky.
Podobne definuje vlkolaka okultizmus: Je za neho považovaný človek, ktorý sa sám, úmyselne, pomocou magického rituálu alebo vplyvom mesačných či démonických síl, v určitom časovom období mení na vlka. Človek si po premene väčšinou nič nepamätá, cíti sa unavený a na niekoľko hodín upadá do hlbokého spánku.
V rôznych ľudových poverách a legendách ide o vlčieho démona spútaného s telom človeka. Upíri na seba údajne často berú podobu vlka. Naproti tomu sú vlkodlaci údajne samostatnou prastarou rasou a obývajú Zem už od nepamäti.
Cudzie slovo pre „vlkolactvo“ je lykantropia (lycos – vlk, anthropos – človek), čo je z dnešného lekárskeho pohľadu chorobná predstava duševne chorých, že sú premenení na divé zvieratá, najmä vlkov. Z dnešného „alternatívneho“ pohľadu je to zvláštny stav mysle a vedomia, kde si človek predstavuje, že je vlk alebo sa na neho mení. V legendách a mýtoch sa vyskytujú aj iní lykantropovia ako vlkolaci, vo fantasy literatúre sú obľúbený najmä mohutný medveďolaci.

Dejiny:
Pôvodom tejto dnešnej povery je severogermánska predstava, že duša opúšťa telo spiaceho človeka a preberá podobu vlka alebo medveďa.
Predstava, že sa ľudia môžu meniť na zvieratá (najmä vlky), je podobne ako myšlienka o existencii upírov, archetypálna a preto medzi obyvateľstvom stále silno pôsobí. Už v jaskynných maľbách v Lascaux sa lovci zobrazujú prestrojení za zvieratá a samozrejme takéto prestrojenie existuje u šamanov po celom svete dodnes.
Už u prvých známych národov v Škandinávii, v Pobaltí, u Keltov a pod. sa vlk, ktorý je schopný vidieť a loviť v noci, považuje za zviera svetla a sily. Aj grécky Zeus mal v sebe aspekt vlka a aj predstava o tom, že ľudia a bohovia menia podobu, bola v antike veľmi bežná. V 5. storočí sa grécky historik Herodotos zmieňuje o tom, ako sa Gréci a Skýti usadili na pobreží Čierneho mora a považovali tam žijúcich domorodcov Neuriánov za čarodejníkov, ktorí na sebe vedia brať vlčiu podobu kedykoľvek chcú. Predpokladalo sa, že ide o kanibalov.

Najstaršie doklady o vlkolakoch v germánskej oblasti nájdeme v Völsunga saga, u Bonifácia a v stredoveku u biskupa Burcharda z Wormsu (965–1025).
V 15. a 16. storočí bola viera na zvieracie premeny taká veľká, že každý, kto bol podozrivý, že je vlkolak bol zlikvidovaný (upálený alebo obesený) podobne ako čarodejnice. Len vo Francúzsku sa medzi rokmi 1520 a 1630 vyskytlo vyše 30 000 prípadov vlkolactva, čo sa vysvetľuje jednak kanibalizmom vyhladovaných roľníkov a jednak halucináciou postihnutých, že sú vlkolaci.
Ešte v 18. storočí sa verilo, že premenu na vlka môže spôsobiť priloženie vlčej kožušiny alebo opasku z vlčej kože.
V 20. storočí sa motív vlkolaka sa stal jedným z klasických tém hororových filmov.
Viera, že sa človek niekedy môže premeniť na dravcov existuje aj v Ázii (tigre) a v Afrike (lev, leopard, hyena).

Prepačte, popísal by som aj o nočných elfoch, ale nieje čas. o tom nabudúce. Šťastný lov a peknú noc ;)
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.