Deti noci: upíri, vlkolaci, temní elfovia a rôzne iné

Deti noci: upíri, vlkolaci, temní elfovia a rôzne iné

Upíri: Krvilačné potvory či romantickí odsúdenci?

Mesiac svieti, hviezdy žmurkajú. Tmavý závoj noci sa vznáša nad zemou. Áno, znie to romanticky. A aj to je romantické. Noc ukrýva mnoho tajomstiev - či už vzrušujúcich, alebo hrôzostrašných. Bohužial, ľutujem, že nie všetko je určené pre ľudské zmysly. Veľa temných tajomstiev by som chcel vylúštiť. Tak napríklad upíri - v Stokerovom Draculovi krvilační nemŕtvi šíriaci okolo seba zlo a hrôzu a v Twilighte romantickí lámači sŕdc mladých študentiek. Hm, veľmi by ma zaujímalo, či by boli upíri i na´dalej takí nudní, nebyť týchto románov... V dávnych dobách dedinské domácnosti smrdeli cesnakom, boli vysvätené a zarastali hlohom iba preto, že ľudia nechceli prísť do potýčky s upírmi. Bolo známe, že sa v noci zobúdzajú, pijú krv ľuďom opačného pohlavia a kradnú deti. V mestských poverách, najčastejšie z Anglicka, sa zas verilo, že upíri sú pekelné tvory v podobe úhľadných a zvodných mužov, ktorí sexuálne zneužívajú ženy. A v dnešných dobách chcú byť moje spolužiačky upírky, pretože je to ,,romantické a vzrušujúce, upíri sú krásavci a aj oni milujú". Nezabudnem na to, keď som prehováral spolužiačku o tom, že upíri majú zašpicatené očné zuby, čo sa spomína už od najstarších dôb. Avšak ona si stála za svojim, že upíri majú zašpicatené rezáky - pretože to bolo v rubrike ,,Twilight" v časopise Kamarát! No, ale však to nie je na hádku. V tomto článku chcem iba objasniť nejaké fakty o našich ,,priateľoch".

Takže, vzhľad:
Vampíri majú nesmierne bledú pokožku od nedostatku pigmentu, čo im zabraňuje vyhľadávať slnečné svetlo. Ich oči sú krvavočervené, rovnako ako mäsité pery, na ktorých svietia bezchybne biele zuby. Vlasy majú zväčša sýtočierne.
Keby si to máme povedať oporiadku, asi by sme vampírikov rozdelili na tri podskupiny: upíri, nosferatu a dhampíri. V princípe sa zhodujú, ale každý z nich má niečo špecifické, niečo originálne. No tak to rozpíšem:

a) Upíri:
Temní, tajuplní, niekedy hrôzostrašní. To sú upíri. I keď panuje názor, že sú zlí, majú vznešené vlastnosti. Obľubujú etiketu a vznešené správanie, sú nadmieru inteligentní a vnímaví. Väčšinu druhov zvierat si dokážu podmaniť jediným pohľadom. Upíri sa prevažne pohybujú mimo svetla, alebo v tieni iných rás. Nie sú predurčení ku zlu, hoci ich túžba po krvi je legendárna (špecifické pre upírov však je, že sa dokážu ovládať). Navzdory všeobecnému presvedčeniu nie sú samotári, majú veľký zmysel pre umenie a kreativitu. Chránia si svojich blízkych a nadmieru veria vo svoje schopnosti. Upíri sú asi najmenej početnou rasou na svete. Majú schopnosť premeniť akéhokoľvek príslušníka inej rasy na jedného z nich. Vzhľadom pripomínajú človeka, no ich telesná odolnosť a sila je oveľa väčšia. Najmocnejší z nich ovládali levitáciu a mohli vzdorovať gravitácii, kedykoľvek sa im zachcelo. Upíri inklinujú k mysticizmu, mágii svetla a temnoty.
No čo, žienky, partner podľa vašich predstáv? Určite viac, ako...

b) Nosferatu:
Nosferatu neumiera tak ako včela po prvom uštipnutí. Stáva sa oveľa silnejším a jeho moc sa zväčšuje. Je silnejší ako dvadsať chlapov a prefíkanejší ako obyčajný smrteľník, pretože jeho múdrosť sa rokmi násobí. Pomáha si mágiou temna a elementov, dokáže rozkazovať mŕtvym, je nekromancer. Tá bytosť je beštia, necitlivý diabol, ktorý nemá srdce a bez prekážok sa vie silou vôle zjaviť kdekoľvek a v akejkoľvek forme sa mu zachce. V okruhu svojho pôsobenia dokáže vládnuť prírode, búrke, hmle, hromobitiu; poslúchajú ho všetky nízke tvory: potkany, sovy, netopiere, mory, líšky, vlci; dokáže sa zväčšovať a zmenšovať; niekedy dokáže zmiznúť a stať sa neviditeľným. Miluje krv a nič mu nezabráni v tom, aby ju získal. Najviac na svete sa bojí vlkolakov a nenávidí kresťanské predmety. Priame slnečné žiarenie je pre neho osudné.
Hrôza, však? Zobudť sa a uvidieť vyschnutého starca, čo sa škerí a stojí vám nad posteľou... Avšak má dávku hrdosti a nebeží za vami so škrekom a mávajúcimi rukami...

c) Dhampir:
Dobrodruhovia, trampi... deti noci... zvláštne, že vampíri môžu byť aj takíto. Sú to spolovice upíri a spolovice noční elfovia. Milujú hory a noc, hrajú piesne v žiare mesiaca. Vyzerajú ako ľudia, až na to, že sú neobyčajne krásni. Na živo by vraj vyzerali ako zástupcovia štýlu EMO. Dhampiri sú odolní voči lykantropii a slnečnému žiareniu, nevadí im cesnak, hloh, kríže a podobne.
Dievčence, no vidíte, konečne vampíri, pri ktorých nemusíte vyzerať ako jeptiška smrdiaca cesnakom, čo má v termoske svätenú vodu. :D
Všetci rodu vampírov sa môžu rozmnožovať dvomi spôsobmi: pohlavným stykom a... tým ich... cucáctvom. Pomocou svojich ostrých trojok natrhnú pokožku nad krčnou tepnou a živia sa vytekajúcou krvou. Ich sliny obsahujú zvláštnu drogu, niečo ako sedativum, v ktorom sú mikroorganizmy usádzajúce sa v krvnom obehu obete. Po smrti nedostatku krvi žilami budú prechádzať tie mikroorganizmy a obnovia funkciu tela, avšak akákoľvek rana im nespôsobí nič.
To je aj spôsob, ako sa stať upírom. Dedinské povery hovorili, že je na to aj viac spôsobov: ak ste siedmi syn siedmeho syna, pokiaš zomriete následkom moru, alebo ak boli vaši rodičia tvrdo námesační.
Ochrana pred nosferatu: Tieto pekelné nemŕtve netvory sa nanajvýš boja krížov a svätenej vody. Nenávidia striebro a smrad cesnaku. V inkvizičných časoch (15.-18. storočie), keď chytili ,,upíra", upálili ho na hranici a jeho popol rozsypali do rieky. Nosferatu je možné uväzniť v truhle tak, že jednoducho položíte na veko rakvy divú ružu. Prípadne sa ubrať k mäsiarskej práci: prepichnúť srdce kolom (aspoň 1 m) z javora, dubu alebo lipy, odrezať hlavu a napchať ústa cesnakom. uzavrieť telo v truhle a je po starostiach. Kedysi pred svoje domy sadili hloh, čo údajne nepustilo nosferatu dnu, prípadne si postavili dom za riekov, pretže tečúci prúd rieky ich mal chrániť pred temnými silami.
Pravdaže je mnoho iných vecí o upíroch, ale ja tu chcem popísať ešete zopár viet ku iným nočným rasám.

Vlkolaci: Ľudské srdce, vlčia tvár

Vlkolak je v ľudových poverách a mytológii človek, ktorý sa dočasne za určitých okolností (najmä v noci) mení na vlka, správa sa ako vlk a vykonáva rôzne zlé skutky.
Podobne definuje vlkolaka okultizmus: Je za neho považovaný človek, ktorý sa sám, úmyselne, pomocou magického rituálu alebo vplyvom mesačných či démonických síl, v určitom časovom období mení na vlka. Človek si po premene väčšinou nič nepamätá, cíti sa unavený a na niekoľko hodín upadá do hlbokého spánku.
V rôznych ľudových poverách a legendách ide o vlčieho démona spútaného s telom človeka. Upíri na seba údajne často berú podobu vlka. Naproti tomu sú vlkodlaci údajne samostatnou prastarou rasou a obývajú Zem už od nepamäti.
Cudzie slovo pre „vlkolactvo“ je lykantropia (lycos – vlk, anthropos – človek), čo je z dnešného lekárskeho pohľadu chorobná predstava duševne chorých, že sú premenení na divé zvieratá, najmä vlkov. Z dnešného „alternatívneho“ pohľadu je to zvláštny stav mysle a vedomia, kde si človek predstavuje, že je vlk alebo sa na neho mení. V legendách a mýtoch sa vyskytujú aj iní lykantropovia ako vlkolaci, vo fantasy literatúre sú obľúbený najmä mohutný medveďolaci.

Dejiny:
Pôvodom tejto dnešnej povery je severogermánska predstava, že duša opúšťa telo spiaceho človeka a preberá podobu vlka alebo medveďa.
Predstava, že sa ľudia môžu meniť na zvieratá (najmä vlky), je podobne ako myšlienka o existencii upírov, archetypálna a preto medzi obyvateľstvom stále silno pôsobí. Už v jaskynných maľbách v Lascaux sa lovci zobrazujú prestrojení za zvieratá a samozrejme takéto prestrojenie existuje u šamanov po celom svete dodnes.
Už u prvých známych národov v Škandinávii, v Pobaltí, u Keltov a pod. sa vlk, ktorý je schopný vidieť a loviť v noci, považuje za zviera svetla a sily. Aj grécky Zeus mal v sebe aspekt vlka a aj predstava o tom, že ľudia a bohovia menia podobu, bola v antike veľmi bežná. V 5. storočí sa grécky historik Herodotos zmieňuje o tom, ako sa Gréci a Skýti usadili na pobreží Čierneho mora a považovali tam žijúcich domorodcov Neuriánov za čarodejníkov, ktorí na sebe vedia brať vlčiu podobu kedykoľvek chcú. Predpokladalo sa, že ide o kanibalov.

Najstaršie doklady o vlkolakoch v germánskej oblasti nájdeme v Völsunga saga, u Bonifácia a v stredoveku u biskupa Burcharda z Wormsu (965–1025).
V 15. a 16. storočí bola viera na zvieracie premeny taká veľká, že každý, kto bol podozrivý, že je vlkolak bol zlikvidovaný (upálený alebo obesený) podobne ako čarodejnice. Len vo Francúzsku sa medzi rokmi 1520 a 1630 vyskytlo vyše 30 000 prípadov vlkolactva, čo sa vysvetľuje jednak kanibalizmom vyhladovaných roľníkov a jednak halucináciou postihnutých, že sú vlkolaci.
Ešte v 18. storočí sa verilo, že premenu na vlka môže spôsobiť priloženie vlčej kožušiny alebo opasku z vlčej kože.
V 20. storočí sa motív vlkolaka sa stal jedným z klasických tém hororových filmov.
Viera, že sa človek niekedy môže premeniť na dravcov existuje aj v Ázii (tigre) a v Afrike (lev, leopard, hyena).

Prepačte, popísal by som aj o nočných elfoch, ale nieje čas. o tom nabudúce. Šťastný lov a peknú noc ;)