referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Svetozár
Pondelok, 16. mája 2022
Koreniny a ich význam
Dátum pridania: 20.05.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jokes
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 627
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 
Téma : koreniny a ich význam



Čo je to korenina?


Je to určitá z rôznych výrazne chutiacich alebo voňajúcich látok rastlinného pôvodu, získaná z tropických rastlín, obyčajne používaná ako korenie. Pod koreninami bežne rozumieme určité časti rastlín, používané na zlepšenie chuti, vône, farby a vzhľadu potravín, prípadne na ich konzervovanie.


Najvýznamnejšie oblasti z ktorých pochádzajú koreniny sú : ázijské trópy, odkiaľ pochádzajú koreniny ako napríklad škorica, čierne korenie, ďumbier, klinčeky, muškátový orech ; karibská oblasť a Stredná Amerika, odkiaľ pochádzajú nové korenie, vanilka a papriky ; Stredozemné more, ktoré je domovom pre koriander, senovky, feniklu, maku, horčice. Chladnejšie oblasti prispeli rascou, kôprom či borievkou



Čo robí koreninu koreninou?


Koreniny vďačia za svoju charakteristickú vôňu a chuť éterickým olejom a iných aromatickým látkam. Chuťovými pohárikmi na jazyku rozoznávame štyri základné chute – sladkú, kyslú, slanú a horkú. Aj štiplavosť vnímame vďaka chuti, ale ostatné zložené chute rôznych jedál a nápojov identifikujeme čuchom.


Keď je reč o koreninách, okrem slova aromatický sa najčastejšie používa slovo štiplavý. Túto vlastnosť korenín treba vymedziť presnejšie určitým porovnávaním. Napríklad jedna skupina korenín má zreteľný anízový tón :kôpor, fenikel, aníz, rasca, rascovec a badián. V kôpri je mierny a jemný, vo fenikli je jasnejší a zreteľnejší, sám aníz má sladkastú chuť, v rasci je anízová chuť málo výrazná, rascovec je najmocnejší zo skupiny – má najštiplavejší charakter. Skrátka iba porovnávaním možno vystihnúť nepatrné rozdiely v hladinách chuti a arómy





Meniaca sa úloha korenín



Koreniny boli v minulosti jednou z najdrahších položiek v domácich rozpočtoch. Uchovávali sa v zvyčajne uzavreté v zásuvkách alebo v priečinkoch špeciálnych koreninových skríň či debien.
V staroveku sa používali najmä ako lieky, konzervačné prostriedky a voňavky.


Rimania ako prví začali vo veľkom používať koreniny pri príprave jedál a práve tak hojne ich nastieľali alebo pálili v domoch, aby sa zbavili škodlivých pachov. Až okolo 17 storočia boli už koreniny lacnejšie a dostupnejšie, takže prestali byť výsadou bohatých. Začali sa predávať konzervované tekutiny, akési omáčky vo flašiach.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.