Tokio Hotel

Tokio Hotel

Tokio Hotel je v súčasnosti asi najznámejšia nemecká skupina, často porovnávaná so skupinou The Beatles. Na rozdiel od nich dobyli hudobný showbiznis nemecky spievanými pesničkami a to sa zatiaľ podarilo len veľmi málo skupinám. Túto skupinu tvora štyria teenegery z Magdeburgu. Spevák Bill Kaulitz, o 10 min. starší brat gitarista Tom, bubeník Gustav Schäfer a basgitarista Georg Listing. Ich vzostup na vrchol nebol vôbec ľahký.

Začiatky budovania ich kariéry
Dvojičky Bill a Tom sa narodili v malom mestečku Leipzig, kde vyrastali so svojou mamou Simone a otcom Joergom. Po ich rozchode sa presťahovali do Honnoveru, kde sa ich mama znova vydala za gitaristu Gordona Trümpera. On priviedol Billa a Toma k hudbe. Keď mal Tom 7 rokov Gordon ho naučil hrať na gitare. Pre Billovu netrpezlivosť sa doteraz nenaučil hrať na nijakom nástroji, ale zato od 9 rokov písal pesničky sám. Oboch bavila hudba a venovali sa jej naplno ako vedeli. Už od 10 rokov koncertovali v malých baroch na okraji mesta. V 13 rokoch sa Bill prihlásil do súťaže Star Sreach. Hoci vypadol už v semifinále na jeho odhodlaní preraziť vo svete hudby sa nič nezmenilo.

Neustále koncertovali a vzdať sa nechystali. Po jednom z ich malých koncertov, prišli za nimi Gustav a Georg, ktorí sa poznali z hudobnej školy. Ich podobný hudobný vkus ich viedol k založeniu vlastnej skupiny s názvom Devilish (diably). V svojej skúšobni v Magdeburgu sa chalani stretávali každučký deň, aby sa zdokonaľovali v tom, čo ich spája. Koncertovali síce len pred 15 ľuďmi v zafajčených krčmách ale stále ich držal ich sen. Po súťaži Hegel rockt na Hegelovom gymnáziu v Magdeburgu prišiel za nimi producent z Gramofirmy a ponúkol im nahrávaciu zmluvu. Ako Bill povedal: “Bol to náš najkrajší deň“. Celé dni nahrávali v štúdiu svoje pesničky, klipy... a mali všetko to, o čom predtým len snívali. Po niekoľkých mesiacoch prišiel náhli pád. Gramofirma odstúpila od zmluvy so slovami: “Nevidíme vo vás budúcnosť!“ Chalani nevedeli kde spravili chyby. „Bolo nám to hrozne ľúto“ povedal Bill „znova sme sa vrátili na pódium pred 15 ľudí“. Každý piatok a sobotu hrali, až napokon sa im obrátila karta.

„Do baru, kde sme hrali si prišiel vypiť producent Peter Hoffmann,“ komentuje Tom “ktorý nás skontaktoval a bola na svete ďalšia nahrávacia zmluva“. Vydali ich celkom prvé CD s názvom Devilish. Z tohto CDčka vyšlo len 50 kusov pre malý záujem. Preto sa rozhodli pre zmenu a premenovali sa na Tokio hotel (tokio – preto ,lebo majú radi toto mesto a Hotel – lebo často cestujú a prespávajú v hoteloch). Keď mali 15 rokov vydali svoje prvé CD ako tokio hotel s názvom Schrei, so laut du kannst (krič, ako najviac dokážeš).
Ich prvý singel bol Dourch den Monsun. Vyšiel v júly 2005. Hneď sa dostal na prvé miesta v hitparádach zástupy fanúšikov sa neustále zväčšovali. Ako to býva zvykom narastal aj počet neprajníkov. Hit sa držal na 1. mieste 6 týždňov. Tento singel získal v Nemecku 2 platinové platne a 3 zlaté a v Rakúsku 1 platinu a 2 zlatá. CD sa stalo najpredávanejšie v nemecky hovoriacich krajinách, veď neni divu, keď sa predalo vyše 2 500 000 kusov albumov. Toto CD im prinieslo aj prvé úspechy ako ceny Comet, Golden Pengiun, Eins Live Krone alebo Bamby.

Z tohto debutu vyšli aj pesničky ako Schrei, Rette mich a Der letzte Tag spolu s Wir schliessen uns Ein. Všetky tieto pesničky bodovali na prvých miestach. V roku 2006 vydali DVD Schrei, ktoré získalo 3 platiny a 8 zlatých platní a to nie len v Nemecku ale aj vo Švajčiarsku a vo Francúzsku. Vo februári 2006 sa vydali na turné Schrei. Táto skupina, ktorá bola naučená hrávať len pred 15 ľuďmi teraz vypredávala haly s kapacitou 70000 ľudí. Je pozoruhodné, že len 16 roční chalani dobyli celú Európu a to len za pol rok .“Stále dostávame zaľúbené listy od fanyniek v rôznych jazykoch" raduje sa Bill. Záver roka priniesol tiež ďalšie ceny: Golden penguin, award of Königpilsen Arena - za najvypredanejšie haly, bamby, Echo a mnohé iné.

Po úspešnom roku sa skupina rozhodla dať si na chvíľu pauzu. 2 mesačné prázdniny v Španielsku im očividne prospeli. Napísali mnoho pesničiek a v januári 2007 vydali CD s názvom Zimmer 483. Dlho nečakali a znova sa začal kolobeh vystúpení. Počas európskeho turné Zimmer 483 navštívili aj Bratislavu. Ich DVD z tohto turné im zarobilo celoeurópsku slávu a tiež aj diamantovú platňu. Každý by si myslel, že to je ich vrchol kariéry. Ale omyl je pravdou, táto nenásytná 4ka chcela ešte viac ako mala. Preto sa skupina skontaktovala so známymi producentmi z New Yorku a Francúzsku a od universalu dostala povolenie nahrať CD Schrei aj v angličtine. Netrvalo dlho a už mali v pláne koncerty v New Yorku, Chicago, New Jearsy, Texase, Las Vegas a dokonca aj v Los Angels. “Keďže je ťažké sa v Amerike presadiť", začal Bill “nedávali sme si veľké šance“. Deň za dňom plynul a táto nemecká skupina získavala čoraz viac fanúšikov. Zdá sa, že rok 2008 bol pre skupinu výnimočný. Dobyli Ameriku, vyhrali cenu EMA a stali sa celosvetovo uznávanými hudobníkmi.