Drahí rodičia, vážený pedagogický zbor, milí spolužiaci.

Dovoľte mi poďakovať sa za vašu účasť na našej dlho očakávanej stužkovej slávnosti.

Odvážim sa povedať, že každý z nás už od rána horí nedočkavosťou, ako to celé bude prebiehať. V očiach všetkých z nás sa lesknú iskričky nedočkavosti a túžby. Už ako deti sme čakali na chvíľu, keď si budeme môcť vypnúť hruď a vyhlásiť slávnostne: „Som dospelý!“.

Naše detstvo a mladosť ubehli ako voda v potoku. O nich by nám určite mohli veľa povedať naši drahí rodičia.

Milí rodičia. Keď sa na vás pozriem, vidím lesknúce sa slzy vo vašich očiach. Neviem však usúdiť, či sú to slzy šťastia alebo smútku. Tak som sa rozhodla pomenovať ich slzami dojatia. Určite si mnohí spomeniete na to, keď sme boli ešte bábätká, neskôr prišli naše prvé krôčiky a slovká. Keby sme sa pozreli na ten film, čo sa odohráva vo vašom vnútri, určite by sme tam našli tie najkrajšie spoločné chvíle. Vždy ste nám ukázali, že svet má ako príjemné tak aj nepríjemné stránky. Boli ste pre nás príkladom po celý ten čas. Aj keď sme sa mnohokrát nesprávali práve podľa vašich predstáv, a viac ako často sme porušovali pravidlá vašej starostlivej výchovy, verte, že odstupom času sme zistili, že to nebolo vždy správne. Ďakujeme vám za každé slovo, ktoré nás postavilo na nohy po bolestivom páde, za vašu výchovu a hlavne obrovskú lásku, ktorou nás zahŕňate od útleho veku.

Milí spolužiaci. Pamätáte sa ešte na váš prvý deň v škôlke? Ako vidím, mnohí z vás si skôr spomenú už na chvíle prežité medzi spolužiakmi s škôlke a neskôr v škole. Šibalsky sa objavia spomienky na naše prvé lásky a sklamania. Verné priateľstvá, čo sa začali v laviciach pretrvávajú dodnes. Dokázali sme sa pohádať, pomôcť si, no najmä sme zažili veľa pekných chvíľ a smiali sa od srdca. Na tieto chvíle sa ťažko zabúda.

Pravdaže naši profesori nás z tejto stránky nepoznajú. Im sme ukázali najmä našu učenlivú alebo naopak vzdorovitú stránku. Dovoľte nám, aby sme vám aspoň na chvíľu dovolili nazrieť do nášho sveta mimo školských lavíc. Považujte to ak vďaku za vašu usilovnosť a snahu naučiť nás nielen veci z učebníc, ale sem-tam aj dobré rady do reálneho života. Aj vy ste boli potrebný na to, aby sme sa stali ľuďmi, ktorí tu dnes stoja pred vami.

Nebolo to vždy ľahké ani pre rodičov, ani pre vás, milí profesori, ale verte tomu, že ani mi sme to nemali vždy ľahké. Preto sa vám úprimne ospravedlňujeme a poďakujeme vám za všetko. Prijmite nás teda v tento deň do vášho sveta dospelých.

Neostáva mi nič iné, iba vám zaželať príjemne prežitý večer a dobrú zábavu.

Ďakujem za vašu pozornosť.