Tuberkulóza
Definícia a názov: Tuberkulóza (TBC) je prenosná choroba vyvolaná mykobaktériami (M. tuberculosis, M. bovis, M. africanum), postihujúca rôzne orgány, najčastejšie pľúca. V minulosti bola táto choroba označovaná ako phtisis (suchoty). Robert Koch (1843 – 1910) objavil pôvodcu tuberkulózy, čím dokázal parazitárnu podstatu tejto infekčnej choroby. Tuberkulóza bola jednou z najväčších pliag, ktorou sa ľudstvo v tom čase cítilo ohrozené. Tuberkulóza je špecifické ochorenie, ktoré je vzhľadom na svoje osobitosti a závažnosť sledované oddelene od ostatných infekčných chorôb.
Zdroj nákazy:
- chorý človek, ktorý vykašliava mykobaktérie,
- choré zviera (vychudnuté, túlavé), v mestách hlavne holuby,
- odpadové vody, spodná voda.
Rizikové skupiny
Fyziologické zníženie obranyschopnosti - vek do 5 rokov, puberta, gravidita, laktácia, staršie vekové skupiny obyvateľstva, bezdomovci, toxikomani, ...
Jedinci s HIV a AIDS, migranti, osoby infikované multirezistentnými kmeňmi TBC.
Prenos nákazy: Mykobaktérie sa šíria vzdušnou cestou a do organizmu vstupujú dýchacími cestami inhaláciou drobných kvapôčiek. Zriedkavejší je digestívny prenos alebo prenos kontaktom. Veľmi vzácny je hematogénny prenos z matky na plod. Najčastejšou vstupnou bránou je dýchací trakt, o čom svedčí i vysoký podiel pľúcnej tuberkulózy, ktorá tvorí 80 až 90% všetkých foriem tuberkulózy.
Prejavy tuberkulózy
Prvý kontakt s infekciou, čiže primárna infekcia, vyvoláva všeobecné nešpecifické príznaky, ktoré sa často prehliadnu, lebo sa objavujú pomaly a sú len mierne. Jedinec zvyčajne udáva pocit únavy, nechutenstvo, malý hmotnostný úbytok, nočné potenie a mierne zvýšenú teplotu v ranných hodinách. Tieto príznaky zvyčajne vymiznú po niekoľkých týždňoch. Vo chvíli, keď ochorenie prepukne naplno, čo môže byť ihneď po prvom kontakte s baktériou alebo až mnohé roky po nákaze, sa objavujú vyššie uvedené príznaky, ale s väčšou intenzitou a dlhším trvaním, ku ktorým sa pridružia ďalšie. Zo strany dýchacieho traktu sa najčastejšie objavuje kašeľ, ktorý pretrváva týždne a môže byť sprevádzaný mohutným vykašliavaním, pričom vzhľad vykašľaného materiálu je nezriedka krvavý. Častá je aj bolesť na hrudníku stupňujúca sa pri kašli a pri hlbokom nádychu. V ďalšom priebehu sa celkový stav jedinca výrazne zhoršuje a pridruží sa horúčka.
Asi v 10 % prípadov nastane rozsev infekcie mimo pľúc, pričom môže dochádzať k postihnutiu iných orgánov, ako napr. centrálneho nervového systému (tuberkulózna meningitída - zápal mozových blán), srdca (tuberkulózna perikarditída - zápal osrdcovníka), kostí (tuberkulózna osteomyelitída) a obličiek.
K mimopľúcnemu postihnutiu dochádza častejšie v krajinách Ázie a Afriky, kde má ochorenie zároveň aj ťažší priebeh a častejšie smrteľné vyvrcholenie.
Prevencia
- všeobecné hygienické a protiepidemiologické opatrenia,
- včasné vyhľadávanie zdrojov nákazy, ich izolácia a racionálna liečba,
- očkovanie proti TBC, kožný tuberkulínový test,
- sledovanie podozrivých z nákazy,
- chemoprofylaxia: aktívne bráni vzniku ochorenia podávaním INH v dávkach 5 mg/kg hmotnosti po dobu 6 mesiacov. Primárna chemoprofylaxia sa zameriava na zdravých, ale nákazou ohrozených jednotlivcov, kým sekundárna chemoprofylaxia má u osôb s pozitívnou tuberkulínovou reakciou zabrániť prechodu infekcie na ochorenie alebo recidíve vyhojenej TBC pri poklese imunity,
- cielené RTG prehliadky obyvateľstva.
