V predvečer nového roku 1962 sa v dôsledku hustého sneženia spomalili a polnoc odbili až o desať minút neskôr. Prvá závažná porucha postihla hodiny v lete roku 1976. Bicí mechanizmus sa poškodil vplyvom kazu kovového materiálu. Hodiny opäť dali do prevádzky 9. mája 1977. Počas tohto obdobia presný čas ohlasovalo BBC Rádio 4 pomocou zvukového signálu. 30. apríla 1977, deň pred voľbami, sa hodiny zastavili úplne a potom znova o tri týždne neskôr. Hodiny sa opäť zastavili 27. mája 2005, okolo 22:07 h., pravdepodobne kvôli nezvyčajne horúcemu počasiu. Teplota v ten deň dosiahla až 37,8 °C. Hodinky sa rozbehli, ale potom okolo 22:20 h. sa zastavili na ďalších 90 minút.[3] 29. októbra 2005 bola činnosť hodín zastavená na 33 hodín a to z dôvodu opravy. Bol to vôbec najdlhší interval nefunkčnosti hodín za posledných 22 rokov.
Hlavný zvon má hmotnosť 13,762 ton a jeho srdce má hmotnosť 203 kg. Pôvodne bol naladený na tón E. Doba medzi jednotlivými údermi zvonu je 5 sekúnd. Mylne býva považovaný za najťažší zvon vo Veľkej Británii. V skutočnosti je až tretím najťažším zvonom po zvone v londýnskej St Paul's Cathedral a zvone v Liverpoolskej katedrále v Liverpoole. Pôvodne mal mať hmotnosť 14 ton a jeho srdce malo vážiť až 300 kg. Zvon vyrobila spoločnosť John Warner & Sons v Stockton-on-Tees v roku 1856 a vážil až 16 ton. Zvon však popraskal počas skúšok v New Palace Yard. Zákazku na odliatie nového zvonu získala spoločnosť Whitechapel Bell Foundry, ktorá znovu odliala zvon o hmotnosti 13,8 tony, ktorý sa používa dodnes. Tento zvon však tiež po necelom mesiaci používania popraskal, ale pootočením zvona voči srdcu o 90° a úpravou hmotnosti srdca bolo dosiahnuté to, že zvon sa mohol naďalej používať. Ale zvon už neznie v čistom tóne E.
Vo zvonici sa okrem hlavného zvonu – Big Benu, nachádza štvorica menších zvonov, ktoré ohlasujú štvrťhodinu. Zvony sú naladené na tóny Gis-mol, Fis-mol, E a B, pričom hrajú melódiu nazývanú Westminster Quarters.
Big Ben sa stal univerzálnym symbolom Londýna a Veľkej Británie vôbec. Zreteľné je to najmä pri vizuálnych médiách, akými sú film a televízia. Pokiaľ chcú tvorcovia ukázať zahraničným divákom generickú britskú lokáciu, najčastejšie použijú záber na Big Ben s červeným autobusom Routemaster alebo čiernym taxíkom v popredí. V súčasnosti Big Ben zdobí nespočetné množstvo suvenírov a spomienkových predmetov.
