Mesto Čadca sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, v severnej časti regiónu Kysuce a je vstupnou bránou na Slovensko z Českej republiky a Poľska. Výhodná poloha mesta na križovatke medzinárodných ciest zabezpečila prepojenie s hlavnými priemyselnými a obchodnými centrami v strednej Európe.
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1565. V roku 1778 kráľovná Mária Terézia povýšila obec Čadca na mestečko s právom konať štyri výročné jarmoky. 4. decembra 1848 počas tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu národa, bola Čadca politickým a vojenským centrom slovenského povstania. 6. decembra vydala Slovenská národná rada v Čadci výzvu k slovenskému národu, v ktorej vysvetlila svoje ciele a požiadavky na podporu boja proti maďarskému útlaku a vyzvala obyvateľstvo k vstupu do slovenského dobrovoľníckeho zboru. Mesto sa takto stalo, hoci iba na pár dní, hlavným mestom oslobodzovaného Slovenska. Túto historickú udalosť pripomína dnes pamätník na Námestí slobody.
V súčasnosti je Čadca okresné mesto s rozlohou 57 km2, ktoré patrí do Žilinského kraja. Počtom obyvateľov sa mesto zaraďuje medzi stredne veľké mestá Slovenska. Slovenská národnosť tvorí väčšinu obyvateľov mesta.
Mesto leží na brehoch rieky Kysuca a jej prítokov (Čierňanka, Milošovský, Čadecký a Bukovský potok, Rieka) v nadmorskej výške 415 m n. m. a obklopujú ho rozsiahle pohoria Kysucké Beskydy, Javorníky a Turzovská vrchovina.
Čadca sa nachádza v mierne teplej oblasti s dostatkom zrážok, ktoré sú pomerne rovnomerne rozložené počas celého roka. Najväčšiu časť územia zaberajú sekundárne smrečiny.
Mesto Čadca sa nachádza v blízkosti CHKO Kysuce a jeho bohatstvo spočíva v okolitej prírode, zaujímavých horských scenériách a krásnych tichých lesoch. Domáci obyvatelia ako aj návštevníci môžu využívať okolité pohoria na turistiku, cykloturistiku i lyžovanie.
História mesta
Mesto Čadca patrí do skupiny miest, ktoré vznikali postupne, prirodzeným vývojom z malých osád. V tomto prípade vznik súvisí s valašským osídľovaním Kysúc, ktoré prebiehalo najintenzívnejšie v 16. storočí. Valasi prichádzali do tohto kraja zo severu a z východu spočiatku živelne, neskôr tu boli privolávaní zemepánmi, ktorí takto získavali zdroj nových príjmov. Valasi boli na 6 - 20 rokov oslobodení od poddanských povinností, no po uplynutí tejto lehoty museli odvádzať panstvu časť svojej produkcie (takzvaný dvadsiatok), drevo z lesa a mali aj strážnu službu. Horské kraje boli síce chudobné na ornú pôdu, ale bohaté na drevo a pasienky, vhodné na chov dobytka, hlavne oviec. Pôdu na pasienky získavali rúbaním a klčovaním lesov. Drevo používali na stavbu obydlí, alebo ho na pltiach po vode prepravovali k panským sídlam. Na klčoviskách začali aj s pestovaním poľnohospodárskych plodín. Takto sa dočasné sídla - salaše časom menili na trvalé obydlia.
Územie v okolí terajšej Čadce patrilo v tom čase do chotára obce Krásno, ktorá bola majetkom Strečianskeho panstva. Valasi tu osídľovali aj Budatínske panstvo, kvôli čomu dochádzalo medzi nimi k dlhotrvajúcim majetkovým sporom. O tento priestor sa zaujímali aj zemepáni z Tešínska a Źyviecka, pretože v tom čase nebola ešte ustálená hranica medzi Slovenskom (začleneným do Uhorska), susedným Sliezskom a Poľskom. Proti prenikaniu valachov a iných nežiadúcich živlov zo slovenskej strany do Tešínskeho kniežatsva boli dokonca na hranici v blízkosti Jablunkovského priesmyku vybudované opevnenia - šance.
K sporom dochádzalo nielen medzi majiteľmi panstiev, ale aj medzi osadníkmi. V zázname o riešení takého sporu v roku 1565 sa spomína "dorf Tzaczka". Tento záznam sa považuje za prvý písomný doklad o existencii Čadce. Názov sídla súvisí pravdepodobne so spôsobom získavania voľných plôch na pašu a neskôr i na pestovanie plodín. Tieto plochy sa získavali vypaľovaním (žiarením) rúbanísk, pri ktorom vznikal v slabo prevetrávaných dolinách dym, drevo čadilo, čo mohlo dať základ názvu Čadca. Tento názor potvrdzujú aj ďalšie miestne názvy Žarec, Čadečka, Horelica, ba i názov susednej obce Oščadnica. Zaujímavý je aj vývoj transkripcie tohoto názvu. V rôznych historických listinách sa stretávame s pomenovaním Chatcha, Czacza, Szattcza, Chatcza, Čatca, Czača. Do dnešnej podoby sa ustálil až po roku 1918.
