Človek je obrazom Božím podľa nesmrteľnej duše, čiže podľa rozumu a slobodnej vôle. Človek je obrazom a podobou Boha na zemi!
Človek je zástupca Boží.
Kto sa komu podobá? Kto je na čiu pobodu?
Vari nehovoríme, že otcovi sa najviac podobá syn? Ktorá podobnosť je podobnejšia ako podobnosť syna na otca?
Podobnosť Bohu patrí k podstate človeka. Č--lovek ako taký sa podobá Bohu. Keďže človek je na obraz Boží - natrvalo má v Bohu svoj vzor. Nosí v sebe natrvalo Božie črty. Je závislý od Boha. Táto podobnosť Bohu je pre človeka čosix podstatné, je jadrom celej bytosti človeka.
Tajomstvo človeka ako osoby, tajomstvo vedomia - aká je to ohromujúca skutočnosť. Je to sila, ktorá nás robí ľuďmi. Je to oblasť, v ktorej sa ako ľudia vzájomne stretáme. Božia oblasť je miesto v nás, kde sa stretáme s Bohom, kde sa uchytáva a rastie naša viera, dozrieva nádej a kde sa aj uskutočňuje láska.
Telo človeka je z hmoty. Ale keď Boh stvoril naše vedomie, napodobnil tak sám seba v tom bode, kde sa v láske spájajú Božské Osoby do jednoty. Vedomie človeka je vrcholné dielo Božskej tvorby. Je miestom pravdy a miestom lásky. Práve preto sme Boží.

Sv. Augustín napísal: "Ukáž, aká priepasť ťa delí od zvierat! Ničím iným sa neodlišuješ od zvierat, len duchom. V ničom inom nehľadaj svoju slávu. Si hrdý na svoju silu? Zvieratá sú mocnejšie než ty! Si hrdý na svoju rýchlosť? Zvieratá ťa predbehnú! Si hrdý na svoj zrak? Zvieratá dovidia ďalej! Si hrdý na svoju krásu? pozri na vtákov! V čom je teda tvoja prevaha? V tom, že si na obraz Boží! A v čom je tento Boží obraz? V rozume, mysli, v duši!"

ZÁVER


Prvé stránky genezisu nám rozprávajú, že človek vyšiel bezprestredne z Božích rúk, ako to znázorňujú i Michelangelove fresky v Sixtínskej kaplnke. Prvý človek bol myšlienkou a láskou Božou utvorený z prvkov zeme a z oživujúceho Božieho dychu. Človek dostal život ako iné živé bytosti, ale dostal aj oživujúcu dušu a život ducha. Bol zahrnutý svetlom poznamia vedomia a poznania a bol tiež zahrnutý svetlom Božím, bol podobným Bohu.
Cez rozmanité a obdivuhodné veci a bytosti, ktoré človek videl okolo seba, a ktoré vyšli z tých istých Božích rúk ako on, kontemploval človek svet až po vzdialené horizonty sveta. Božie dielo videl ako celok v celej jeho rozmanitosti, v celom bohatstve a v celej hĺbke. Seba samého videl zreteľne na samom vrchole stvoreného sveta. Človek, plný vďačnosti nad týmto darom, chápal jedno: Svet patrí človeku, človek Bohu. Svet je človečí a človek Boží.






















Použitá literatúra:

1.