Človek na obraz Boží

Ú V O D


Dnešnému človeku sa po prečítaní správy o stvorení vynára otázka: Kedy sa vlastne objavil človek na Zemi? Odborníci prepočítali vek Zeme na jeden deň o 24 hodinách.. Ak by vznik a vývoj Zeme trval 24 hodín, potom začiatok štvrtohôr pripadá až na koniec dňa - 60 sekúnd pred 24. hodinou. Objav prvého človeka by tu pripadal na 43. sekundu pred 24. hodinou. Takmer celý "deň" vývoja Zeme prešiel bez človeka. Človek sa objavil v poslednej minúte.. A predsa - celé dejiny zeme smerovali k nemu a dospeli k svojej plnosti až vo chvíli, keď sa človek stal človekom, a najmä keď sa v poslednej sekunde Kristus stal človekom

"Kristus je obrazom neviditeľného Boha. Jestvoval skôr, ako Boh čokoľvek stvoril. Len vďaka nemu a skrze neho bolo stvorené všetko hmotné aj duchovné, svet viditeľný aj neviditeľný, ríša pozemská aj nadpozemská, všetky sily a mocnosti. Všetko je stvorené prostredníctvom neho a pre neho. V ňom má všetko svoj počiatok i trvanie."
/Kol 1, 15 - 17/


Na zemi už bolo takmer všetko stvorené: Slnko, hviezdy, Zem. Na zemi rieky, moria, stromy, lesy, lúky, rastliny a zvieratá.. Všetko sa zdalo nádherné, dobré a krásne. Ale kto obdivoval Božiu slávu a moc? Jeho všemohúcnosť? Vari sa možu zvieratá zamýšľať nad nádherou a neskonalým pohľadom na hory pokryté snehom? Alebo dokážu žasnúť a obdivovať zurčiaci vodopád uprostred malebnej krajiny pri východe slnka? Ako vnímajú zvieratá kvety? Ich krásu, mnohotvarosť, vônu a farbu? Asi nijak. Príde ovca a spase všetku trávu, všetku nádheru. A vôbec sa ani trochu nezamýšľa, odkiaľ to všetko pochádza, kto je tvorcom. Zvieratá nevedia premýšľať o Bohu, ktorý to všetko stvoril. Nevedia ho chváliť, ani mu ďakovať.
Preto môžme povedať, že Boh chcel, a to už od začiatku, mať niekoho, kto by všetko chápal. Chcel stvoriť ľudí s myšlienkou, že oni ho budú vo všetkom a za všetkým poznať, že všetko pochopia, za všetko mu budú vďační a budú ho mať radi za celý svet a bytosti v ňom. Boh čakal, že ľudia ho budú oslavovať lepšie ako rastliny a zvieratá.. Boh očakával, že ľudia budú v láske k nemu plní radosti a šťastia...










S T V O R E N I E Č L O V E K A


"Potom Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života a tak sa stal človek živou bytosťou." /Gn 2, 7/

Písmo tu hovorí ako Boh stvoril človeka. "Pán utvoril z hliny človeka (ha' adám)", tak ako hrnčiar utvára nádobu z hliny (zeme, blata, prachu), ktorú berie zo zeme ('adámáh).

Teda už v mene človeka - Adama je označená látka, z ktorej pochádza ľudské telo. Tým sa chce naznačiť, že telo človeka je z tej istej zeme ako telo zvierat, a že je smrteľné. "A vdýchol do jeho nozdier dych života", oživovacieho ducha. Človek sa okrem tela skladá aj z duše človeka, ktorá je bezprestredne od jestvujúcej hmoty, hliny,
priamo od Boha.Človek sa stáva živou bytosťou len skrze dušu. A dušou človek predčí všetko viditeľné tvorstvo, dušou, ktorou sa človek pripodobňuje Bohu. Preto je duša viac ako telo.

"Ale, človeče, kto si, že si trúfaš hádať sa s Bohom? Hovorí azda výrobok svojmu tvorcovi: Prečo si ma urobil práve takto? Azda sa hrnčiar spytuje hliny, či z nej má sformovať vázu alebo misu?" /Rim 9, 20 - 21/

Stvoriteľ rozhoduje o všetkom stvorenstve. Stvorenstvo teda nemá žiadne právo sa čohokoľvek od svojho Stvoriteľa dožadovať, pretože jeho samotná existencia je od Stvoriteľa plne závislá. "Čože je človek, že naň pamätáš, a človeka syn, že sa staráš oň? A spravil si ho málo menším od anjelov, slávou a počestnosťou korunoval si ho." /Ž 8, 5 - 6/

"On, toto Slovo, stvoril všetko, čo jestvuje, niet ničoho, čo by On nebol stvoril."
/Jn 1, 2 - 3/

Boh tvoril z ničoho. My sami sme stvorené bytosti a nemáme žiadny dôvod na pýchu. Mali by sme si všetci uvedomiť, že existujeme len preto, že nás Boh stvoril, a niektorí z nás majú zvláštne dary len preto, že nám ich dal On - Boh. Spolu s Bohom sme zvláštnym stvorením. Bez Boha nie sme ničím, pretože bez neho nemôžeme napĺňať zámer, pre ktorý nás stvoril.






N A O B R A Z B O H A


"Nato riekol Boh: Učiňme človeka na náš obraz, nám podobný! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa po zemi plazia! A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na obraz Boží stvoril ho, muža a ženu stvoril ich." /Gn 1, 26-27/


Boh je stvoriteľom všetkého na zemi. Pri stvorení predchádzajúcich tvorov Boh "riekol, a stalo sa". Pri stvorení človeka je reč slávnostnejšia. Samotnému stvoreniu prvého človeka predchádza akási úvaha, porada Boha so sebou. Aj v tomto podaní je už možno vidieť dôležitosť človeka. Jeho hodnota. A ešte väčšmi sa ukáže v tom, že človek bude stvorený na obraz Boží. Boh nás stvoril osobitným spôsobom a so zvláštnou láskou. Sme stvorení nielen podľa praobrazov jeho mysle, podľa jeho myšlienok a predstáv, ale na jeho obraz a na jeho podobu.

Človek je obrazom Božím podľa nesmrteľnej duše, čiže podľa rozumu a slobodnej vôle. Človek je obrazom a podobou Boha na zemi!
Človek je zástupca Boží.
Kto sa komu podobá? Kto je na čiu pobodu?
Vari nehovoríme, že otcovi sa najviac podobá syn? Ktorá podobnosť je podobnejšia ako podobnosť syna na otca?
Podobnosť Bohu patrí k podstate človeka. Č--lovek ako taký sa podobá Bohu. Keďže človek je na obraz Boží - natrvalo má v Bohu svoj vzor. Nosí v sebe natrvalo Božie črty. Je závislý od Boha. Táto podobnosť Bohu je pre človeka čosix podstatné, je jadrom celej bytosti človeka.
Tajomstvo človeka ako osoby, tajomstvo vedomia - aká je to ohromujúca skutočnosť. Je to sila, ktorá nás robí ľuďmi. Je to oblasť, v ktorej sa ako ľudia vzájomne stretáme. Božia oblasť je miesto v nás, kde sa stretáme s Bohom, kde sa uchytáva a rastie naša viera, dozrieva nádej a kde sa aj uskutočňuje láska.
Telo človeka je z hmoty. Ale keď Boh stvoril naše vedomie, napodobnil tak sám seba v tom bode, kde sa v láske spájajú Božské Osoby do jednoty. Vedomie človeka je vrcholné dielo Božskej tvorby. Je miestom pravdy a miestom lásky. Práve preto sme Boží.

Sv. Augustín napísal: "Ukáž, aká priepasť ťa delí od zvierat! Ničím iným sa neodlišuješ od zvierat, len duchom. V ničom inom nehľadaj svoju slávu. Si hrdý na svoju silu? Zvieratá sú mocnejšie než ty! Si hrdý na svoju rýchlosť? Zvieratá ťa predbehnú! Si hrdý na svoj zrak? Zvieratá dovidia ďalej! Si hrdý na svoju krásu? pozri na vtákov! V čom je teda tvoja prevaha? V tom, že si na obraz Boží! A v čom je tento Boží obraz? V rozume, mysli, v duši!"

ZÁVER


Prvé stránky genezisu nám rozprávajú, že človek vyšiel bezprestredne z Božích rúk, ako to znázorňujú i Michelangelove fresky v Sixtínskej kaplnke. Prvý človek bol myšlienkou a láskou Božou utvorený z prvkov zeme a z oživujúceho Božieho dychu. Človek dostal život ako iné živé bytosti, ale dostal aj oživujúcu dušu a život ducha. Bol zahrnutý svetlom poznamia vedomia a poznania a bol tiež zahrnutý svetlom Božím, bol podobným Bohu.
Cez rozmanité a obdivuhodné veci a bytosti, ktoré človek videl okolo seba, a ktoré vyšli z tých istých Božích rúk ako on, kontemploval človek svet až po vzdialené horizonty sveta. Božie dielo videl ako celok v celej jeho rozmanitosti, v celom bohatstve a v celej hĺbke. Seba samého videl zreteľne na samom vrchole stvoreného sveta. Človek, plný vďačnosti nad týmto darom, chápal jedno: Svet patrí človeku, človek Bohu. Svet je človečí a človek Boží.






















Použitá literatúra:

1.

Korec J.Ch.: Nad starým zákonom. Lúč: Bratislava 1990, 293s.
2. Läpple A.: Úvod do starého zákona. Česká katolická charita: Praha 1972, 238 s.
3. Písmo sväté starého zákona I. Spolok sv. Vojtecha: Bratislava 1968, 736 s.
4. BIBLIA s aplikácoiu pre život. Nový zákon. Svornosť: Bratislava 1999, 736 s.