Pomohla mu v trom ruka Božia a choré, nevidomé oko jeho ducha sa liečilo deň za dňom ostrou liečivou vodou spasiteľných bolestí. Augustín spomína: "Usiloval som sa dostať k tebe, ale vždy si ma odmietol, aby som zakúsil smrť, lebo ty sa, Bože, pyšným protivíš."2(109 s.)
Simplicián bol rímsky presbyter, ktorý bol daný za pomocníka Ambro´zovi po jeho vysviacke za milánskeho biskupa. A práve v tejto funkcii pomáhal pri obrátení Augustína na kresťanstvo práve tak, ako aj pri jeho oboznamovaní sa s novoplatonizmom. Augustín sa yašiel občas poradiť za Simpliciánom, ktorý bol už starý, ale svedomitým štúdiom nadobudol mnohé skúsenosti a učenosti. Radil sa s nim o svojich trápeniach, ako má kráčať po Božej ceste. Jeho doterajší život sa mu už nepáčil. "Uzdrav dušu moju, zhrešil som proti tebe." (Ž 41,5) - to bolo jeho veľkým prianím, ktoré Boh nenechal nevyslišané ...

KTO HĽADÁ, NÁJDE

Bolo to okolo jeho devätnásteho roku života, keď sa začal viac zaujímať a túžiť po múdrosti. Chcel nájsť pravdu priríchlo: "Zajtra ju nájdem, zajtra sa mi pravda zjaví, a uchopím ju."2 (158s.) Ale roky šli za rokmi, a on sa nepohol zo svojho výchozieho bodu. Mal tridsať rokov preč, a ešte stále sa zmietal v myšlienkach, kde je pravda. Rozhodol sa preto hľadať starostlivejšie, precíznejšie.. Veď jeho rodičia ho učili po akej ceste má ísť, ale on sám a dobrovoľne sa od nej vzďaloval. Ale teraz sa jej nechcel vzdať. Chcel nájsť tú pravú pravdu. Jeho iniciatíva bola nesmierne veľká. Dalo by sa povedať, že by obrátil aj celý svet hore nohami, len aby našiel pravdu. Kde ju ale nájsť? Chcel ísť za Ambrózom, ale ten nemal pre Aurelia čas. Preto si chcel zohnať aspon knihy. Kde ich kúpiť? Kde a od koho si ich mal požičať? I keď nakoniec zistil, že nemá kedy knihy ani čítať. Dopoludnie - patrí žiakom. A poobede? To by však nemal čas na návštevu vzácnych "priateľov". V skutočnosti potreboval iba ich priazeň. Ale nesmie zabudnúť ani na prípravu prednášky, za ktorú mu žiaci platili.
Nie, nebol to snob. Len si bol vedomý, že svoje čestné postavenie si tvrdo vydobil a , že ho to stálo námahu. Veď nebol by jediným, ktorý by sa venoval štúdiu i žene súčastne. Ostatne, mnohí z nich boli slávny. V podstate, Aurelius zabúda na Boha, na jeho milosti a odpustenie. I keď na druhej strane stále hľadá odpoveď na svoje otázky. Túžil síce po blaženom živote. "Poznanie pravdy sa predstavuje ako obsah blaženosti. A blaženosť pozostáva v poznaní Boha."4 (65 s.)
Ale blaženy život sa evidentne bál hľadať pri jeho pravom zdroji, pri prameni.