Ale neuvedomil si jednu podstatnú vec: "Ako môže byť blažený život tam, kde vôbec niet života?"(105 s.) Hľadal ho a zároveň pred ním utekal. A mozno prave odtiaľto pochádza jeho svetoznámy výrok: "Nespokojné je moje srdce, Bože, kým nespočinie v Tebe." Záverom tohto veľkolepého výroku sa dá povedat, že pochopil, ozrejmil a chce nám poukázať na bezprostrednú nevyhnutnosť Ježiša v našich srdciach. Viera v Jezisa Krista sa stala pre neho všetkým.
Boha videl ako svetlo. Svietilo oveľa jasnejšie a nebolo ako iné svetlá, bolo úplne odlišné. Tvrdil: "Kto pozná pravdu, pozná svetlo, kto pozná svetlo, pozná večnosť. Láska však všetko pozná."2 (184 s.) Bol dokonca až tak veľmi presvedčený, že by bol schopný zapochybovať, že žije, než že niet Pravdy, ktorú poznávame zo stvorených vecí.
Aurelius cituje žalmistu: "Ty si môj pán, pre mňa niet šťastia bez Teba." (Ž 16,2)

Záver

Ano. Dokázal to. "Náš" Aurelius nebol sám. Na celej dlhej ceste za skutočnou pravdou ho sprevádzali najmä matkine tiché, ale o to prosebnejšie a vytrvalejšie modlitby k Bohu za jeho obrátenie. Dokonca stál pri ňom sám Boh. Či už v podobe Simpliciusa, alebo Ambróza. Chcel nám Boh poukázať na svätosť Augustína, alebo nám chcel ukázať, že i z toho najväčšieho pohana a hriešnika sa môže stať svätec, ktorý bol i bude vzorom mnohých?! Jedným z Augustínových výrokov je i tento: "Ver, aby si rozumel. Vedˇ veríme preto, aby sme poznávali. A nepoznávame len preto, aby sme verili."




Bibliografia:




1 Klaus, Georg - Buhr, Manfred: Filozofický slovník O...Z. Svoboda: Praha 1985, 481s.
2 Augustinus, Aurelius: Vyznania. Lúč: Bratislava 1997, 453s.
3 Fürstová, Mária - Trinks, Jürgen: Filozofia. Slovenské pedagogické nakladateľstvo: Bratislava 1996, 322s.
4 Legowicz, Jan: Prehľad dejín filozofie. Obzor: Bratislava 1973, 664s.
5 Kraft, Heinrich: Slovník starokresťanskej literatúry. Dobrá kniha: Trnava 1994, 441s.