Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Projekt "Prevencie kriminality mládeže v meste Galanta"
| Dátum pridania: | 11.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | henika | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 8 255 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 34.8 |
| Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 57m 0s |
| Pomalé čítanie: | 87m 0s | ||
Prvé tri kapitoly tvoria teoretickú časť práce a štvrtá kapitola má empirický charakter.
Cieľom tejto práce je poskytnúť niekoľko podnetov k alternatívnemu riešeniu otázky kriminality mládeže.
2. KRIMINALITA
2.1 Kriminalita - vymedzenie pojmov.
Kriminológia je náuka o stave, štruktúre a dynamike trestnej činnosti (kriminalita, trestný čin), o tom, čo sú príčiny trestnej činnosti, o prostriedkoch boja proti nej (prevencia trestnej činnosti), o osobnosti páchateľa, o metódach skúmania kriminality (Madar, 1988). Kriminalita (z lat. kriminalis – zločinný, crimes – zločin) je hromadným spoločenským javom. Hodnotenie činov ako trestných závisí od spoločnosti a jej ekonomicko-politickej štruktúry. Kriminalita sa v priebehu doby neustále mení. Rozlišuje sa kriminalita zjavná, ktorá je štátom registrovaná a kriminalita skrytá- latentná, o ktorej polícia, prokuratúra a súdy z rôznych dôvodov nevedia. Väčšina spáchaných trestných činov vychádza najavo a stáva sa predmetom trestného stíhania, časť však zostáva latentná. Na rozsah latencie kriminality má vplyv hlavne dôvera občanov v policajné orgány, obava z pomsty páchateľov, reakcie spoluobčanov na oznamovanie trestnej činnosti a kriminálna citlivosť v spoločnosti, ktorou sa rozumie miera tolerancie k porušovaniu zákonov. Kriminalita je sociálne podmienený jav hromadnej povahy, jej príčiny spočívajú v rozporoch a nedostatkoch každej spoločnosti i v osobných rysoch páchateľov.
Vo väčšine priemyselne rozvinutých západných štátov
i rozvojových krajín dochádza v posledných desaťročiach k prudkému vzostupu kriminality. Tento vzostup je braný do súvislosti s procesmi industralizácie, urbanizácie, migrácie
a demografickými zmenami. Medzi nové javy v kriminalite vo svete patrí terorizmus, organizovaný zločin, hospodárska trestná činnosť nadnárodných organizácií, nárast zločinnosti spojenej s drogami, trestné činy využívajúce alebo poškodzujúce počítače, ničenie životného prostredia, vandalizmus.
2.2 Páchatelia trestnej činnosti
Každý jedinec, ako i sociálna skupina disponuje určitým sociálnym vplyvom (tradície, kultúra). Zvlášť závažný vplyv na jedinca, ale i na sociálne skupiny, majú makroskupiny, akými sú napr. rasa, národnosť, etnická skupina, alebo skupina vyznavačov istého náboženstva. Spoločenský život sa riadi normami - pravidlami správania, ktoré sú členmi skupiny prijímané alebo odmietané (s príslušnými sankciami). Ak by sa v spoločnosti nedodržiavali žiadne normy, veľmi rýchlo by nastal chaos. Najdôležitejšie pravidlá sociálneho spolunažívania sú zakotvené v zákonoch, ktoré definujú aj ich porušenie, spôsoby potrestania a formy kontroly dodržiavania.
Zdroje: 1. BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality a inej protispoločenskej
činnosti. Bratislava, MV SR 1996, 2. BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality a inej protispoločenskej
činnosti v SR na regionálnej úrovni ( Zborník zo seminára). Bratislava, MV SR 1998, 3. BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality a inej protispoločenskej
činnosti na miestnej úrovni. Bratislava, Policajný inštitút
AFG, 2000, 4. BÚTORA, M.: Čítanka pre neziskové organizácie. Bratislava
Centrum prevencie a riešenia konfliktov 1998, 5. ĎURIČ, L. - BRATSKÁ, M. a kol.: Pedagogická psychológia-
Terminologický a výkladový slovník. 1. vyd. Bratislava, SPN 1998, 6.GOGA, M.: Výchovné problémy a formovanie osobnosti k životným
hodnotám. In: Zborník zo seminára Quo vadis výchova? Primárna prevencia drogových závislostí. 1. vyd. Bratislava, IUVENTA 1997., 7. JAKABČIC, I. – POŽÁR, L.: Všeobecná patopsychológia.
Patopsychológia mentálne postihnutých. Iris. l995, 8. JANÍK, A. – DUŠEK, K.: Drogy a společnost. Avicenum.
Praha l99O., 9. KALOUSOVÁ, L. – KALOUS, J. : Nové přístupy k zacházení s
delikventy v zahraničí. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, XVII,1982, 4, s.303-311, 10. KONDÁŠ, O.: Psychoterapia a reedukácia. Osveta.
Martin l985., 11.KOŠČ, L. – MARKO, J. – POŽÁR, L.: Patopsychológia.
Poruchy učenia a správania. SPN. Bratislava l975., 12. KOŠČ, L.: Úvod do patopsychológie. Bratislava l974., 13. KOŠČO, M.: Základy psychológie. 2. vyd. Bratislava, SPN 1996, 14. KOŠČO,J. a kol.: Poradenská psychológia. SPN, Bratislava 1987, 15. KRATOCHVÍLOVÁ, E.: Voľný čas ako faktor pozitívnej
životnej orientácie a zdravého spôsobu života. In: Zborník zo seminára Quo vadis výchova? Primárna prevencia drogových závislostí. 1. vyd. Bratislava, IUVENTA 1997. s. 42-52., 16. LABÁTH,V.: Alternatívne formy starotlivosti o mládež s poruchami
správania , MPSVaR SR, Bratislava, 1992, 17. LASMER,V.: Životní běh a sociální situace člověka: Úvod do
sociálnej diagnostiky. Praha, 1972, 18. MATOUŠEK,O.: Projekt HERMÉS. Nepublikovaný text,Praha1990, 19.MASARIKOVÁ, A.: Drogy, mládež, spoločnosť. Zborník zo
seminára Quo vadis výchova? Ochrana pred drogovým nebezpečenstvom.1.vyd. Bratislava, IUVENTA 1995. s. 9-13., 20.NOVOTNÁ, V. - SCHIMMERLINGOVÁ, V.: Sociální práce, její
vývoja metodické postupy. 1. vyd. Praha, UK 1992. 129, 21.ONDREJKOVIČ, P.: Štúdie zo sociológie výchovy. (Teoretické
základy sociológie výchovy a mládeže). 1. vyd. Bratislava, IUVENTA 1994. 86 s., 22.ONDREJKOVIČ, P.: Úvod do sociológie výchovy.
VEDA, Bratislava l995, 23.ONDREJKOVIČ, P.: Socializácia a subkultúra mládeže. In: Zborník
zo seminára Quo vadis výchova? Výchova k prosociálnosti versus sociálno-patologické javy. 1. vyd. Bratislava, IUVENTA 1997. s. 12-18., 24.ONDREJKOVIČ, P.- POLIAKOVÁ, E a kol.: Protidrogová
výchova.1.vyd. Bratislava, VEDA 1999, 25.PERHÁCS, J. - PAŠKA, P.: Dospelý človek v procese výchovy. 1.
vyd. Bratislava, STIMUL 1995, 26.ŘEZNÍČEK, I.: Metody sociální práce. 1. vyd. Praha, SLON 1994, 27. STRIEŽENEC, Š.: Slovník sociálneho pracovníka.
AD. Trnava l996, 28. STRIEŽENEC,Ś.: Úvod do sociálnej práce, AD, Trnava 1999, 29.ŠVEC, Š.: Základné pojmy v pedagogike a andragogike. 1. vyd.
Bratislava, IRIS 1995, l. BUBELÍNY, J.: Dve stránky prevencie kriminality.
In: Policajná teória a prax. R. 6. Č. 4/l998,
s. 39-45., 2. ČIRTKOVÁ, L.: Zvláštnosti sociálně patologického
vývoje u dívek. In: Mládež a společnost. R. 3.
Č. l/l997, s. l7-28., 3.JEDLIČKA, R. – KOŤA, J.: Sebezničujíci tendence a
sebevražedné jednání u dospívajících – meze a mož-
nosti preventívní práce školy. In: Pedagogika.
R. 46. Č. l/l997, s. l4-25., 4.KREDÁTUS, J.: "Pokiaľ je človek na kolenách a neleží, ešte vždy má
šancu". Závislosť, 6, 1998. č. 18, s. 8-9., 5.LUBELCOVÁ, G.: Základné trendy a riziká vývoja
Kriminality na Slovensku v rokoch l989 – l999.
In: Sociológia. R. 3l. Č. 5/l999, s. 497-5Ol., 6.MATULA, Š.: Máme syna v parte. Rodina a škola, 39, 1992. č. 4, s.
22-23., 7.ONDREJKOVIČ, P.: Násilie v školách. In: Pedagogická
Revue. R. 5l. Č. 5/l999, s. 489-496., 8.ONDREJKOVIČ, P.: Sociálna patológia. In: Sociológia.
R. 3l. Č. 5/l999, s. 489-496., 9.ONDREJKOVIČ, P.: Výkladový slovník niektorých pojmov.
In: Mládež a spoločnosť. R. 2. Č. 2/l996, s. 89-9l., 10.PALMER,T. – WEDGE,R.: California´s Juvenile Probation Camps :
Findings and Implications. Crime and Deliquency,35,April1989, No 2,s. 234-253, 11.PÉTIOVÁ, M.: Sociálno-patologická problematika
mládeže v SR. In: Mládež a spoločnosť. R. 3.
Č. l/l997, s. 4l-49., 12.POTOČÁROVÁ, M.: Vytvárať podmienky pre morálnu obrodu
spoločnosti. Učiteľské noviny, 45, 1995. č. 23, s. 3.
1998. 464 s.
1. Ústava SR. AMOS. Bratislava l992., 2. Trestný zákon č. l4O/l96l Zb. V znení neskorších
predpisov., 3. Trestný poriadok č. l4l/l96l Zb. V znení neskorších predpisov., 4. Zákon o prečinoch č. l5O/l96O Zb., 5. Zákon o priestupkoch č. 372/l99O Zb., 6. Zákon č. l7l/l993 Z.z. o Policajnom zbore., 7. Zákon č. 353/l997 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Policajnom
zbore.
