Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Projekt "Prevencie kriminality mládeže v meste Galanta"
| Dátum pridania: | 11.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | henika | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 8 255 |
| Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 34.8 |
| Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 57m 0s |
| Pomalé čítanie: | 87m 0s | ||
Zachovanie týchto noriem vytvára podmienky na existenciu spoločenského života. Pri neschopnosti akceptovať a zachovať závažné, najmä zákonné normy, dochádza k trestnému činu, delikvencii. (Koščo, 1996)
Kriminológia chápe obvykle osobu páchateľa v širšom kontexte ako trestné právo. Chápe ho nielen ako osobu, ktorá sa dopustila činu, ktorý platný trestný zákon vymedzuje ako trestný, ale i v historickom kontexte pojmu zločin. Kriminológia konkrétne poznatky o páchateľoch trestných činov zovšeobecňuje, dáva do širších sociálnych a spoločenských súvislostí a v závislosti od teoretického zázemia poskytovaného v kriminológii vytvára vlastnú koncepciu osobnosti páchateľov. Pri definovaní osobnosti páchateľa sa kriminológia opiera aj
o poznatky psychológie. Psychológia definuje osobnosť ako „sebaregulujúci systém individuálne jedinečne kombinovaných psychických charakteristík, ktoré sa utvárajú individuálne jedinečne v jednote dedičného a získaného a ktoré fungujú v systéme vonkajších vzťahov u konkrétneho jedinca“. (Koščo, 1996, s. 24)
Osobnosť sa mení nie rýchlo ale sústavne. Vrodené faktory
a rané detské zážitky majú najvýznamnejší podiel na formovaní osobnosti. V kriminológii býva osobnosť najčastejšie popisovaná, študovaná na psychologických alebo sociologických teóriách. Najčastejšie býva osobnosť páchateľa opisovaná podľa týchto pojmov : schopnosti, inteligencia, charakter, postoje, motivácia, temperament. Pri hlbšom skúmaní páchateľov trestnej činnosti býva pozornosť pracovníkov (policajti, soc. pracovníci a i.) zameraná, okrem sociodemografickej charakteristiky, osobnej a rodinnej anamnézy, na :
- zisťovanie podmienok psychického formovania páchateľovej osobnosti (rodina, škola)
- zisťovanie kriminogénnych podmienok, konkrétnej životnej situácie, ktoré mohli vplývať na spáchanie trestného činu
- analýzu sociálno-psychických vlastností osobnosti, vrátane predpokladov pre neskoršiu nápravu páchateľa a jeho spoločensky žiadúce sociálne začlenenie
- zisťovanie motivácie
- zisťovanie predchádzania trestnej činnosti
Základným kameňom popisu osobnosti delikventa je prvotný popis jeho konkrétneho prejavu – spáchaného trestného činu. (Marešová, 1993)
2.3 Kriminalita mládeže
Rastúca kriminalita mládeže súvisí s absenciou autentického hodnotového systému, minimalizovaním možností voľnočasových aktivít. Ďalším faktorom je nepripravenosť mladej generácie na stratifikáciu spoločnosti. Mladí ju vidia iba ako sociálnu nerovnosť. V snahe vyrovnať sa dochádza ku kriminálnym činom.
Zdroje: 1. BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality a inej protispoločenskej
činnosti. Bratislava, MV SR 1996, 2. BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality a inej protispoločenskej
činnosti v SR na regionálnej úrovni ( Zborník zo seminára). Bratislava, MV SR 1998, 3. BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality a inej protispoločenskej
činnosti na miestnej úrovni. Bratislava, Policajný inštitút
AFG, 2000, 4. BÚTORA, M.: Čítanka pre neziskové organizácie. Bratislava
Centrum prevencie a riešenia konfliktov 1998, 5. ĎURIČ, L. - BRATSKÁ, M. a kol.: Pedagogická psychológia-
Terminologický a výkladový slovník. 1. vyd. Bratislava, SPN 1998, 6.GOGA, M.: Výchovné problémy a formovanie osobnosti k životným
hodnotám. In: Zborník zo seminára Quo vadis výchova? Primárna prevencia drogových závislostí. 1. vyd. Bratislava, IUVENTA 1997., 7. JAKABČIC, I. – POŽÁR, L.: Všeobecná patopsychológia.
Patopsychológia mentálne postihnutých. Iris. l995, 8. JANÍK, A. – DUŠEK, K.: Drogy a společnost. Avicenum.
Praha l99O., 9. KALOUSOVÁ, L. – KALOUS, J. : Nové přístupy k zacházení s
delikventy v zahraničí. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, XVII,1982, 4, s.303-311, 10. KONDÁŠ, O.: Psychoterapia a reedukácia. Osveta.
Martin l985., 11.KOŠČ, L. – MARKO, J. – POŽÁR, L.: Patopsychológia.
Poruchy učenia a správania. SPN. Bratislava l975., 12. KOŠČ, L.: Úvod do patopsychológie. Bratislava l974., 13. KOŠČO, M.: Základy psychológie. 2. vyd. Bratislava, SPN 1996, 14. KOŠČO,J. a kol.: Poradenská psychológia. SPN, Bratislava 1987, 15. KRATOCHVÍLOVÁ, E.: Voľný čas ako faktor pozitívnej
životnej orientácie a zdravého spôsobu života. In: Zborník zo seminára Quo vadis výchova? Primárna prevencia drogových závislostí. 1. vyd. Bratislava, IUVENTA 1997. s. 42-52., 16. LABÁTH,V.: Alternatívne formy starotlivosti o mládež s poruchami
správania , MPSVaR SR, Bratislava, 1992, 17. LASMER,V.: Životní běh a sociální situace člověka: Úvod do
sociálnej diagnostiky. Praha, 1972, 18. MATOUŠEK,O.: Projekt HERMÉS. Nepublikovaný text,Praha1990, 19.MASARIKOVÁ, A.: Drogy, mládež, spoločnosť. Zborník zo
seminára Quo vadis výchova? Ochrana pred drogovým nebezpečenstvom.1.vyd. Bratislava, IUVENTA 1995. s. 9-13., 20.NOVOTNÁ, V. - SCHIMMERLINGOVÁ, V.: Sociální práce, její
vývoja metodické postupy. 1. vyd. Praha, UK 1992. 129, 21.ONDREJKOVIČ, P.: Štúdie zo sociológie výchovy. (Teoretické
základy sociológie výchovy a mládeže). 1. vyd. Bratislava, IUVENTA 1994. 86 s., 22.ONDREJKOVIČ, P.: Úvod do sociológie výchovy.
VEDA, Bratislava l995, 23.ONDREJKOVIČ, P.: Socializácia a subkultúra mládeže. In: Zborník
zo seminára Quo vadis výchova? Výchova k prosociálnosti versus sociálno-patologické javy. 1. vyd. Bratislava, IUVENTA 1997. s. 12-18., 24.ONDREJKOVIČ, P.- POLIAKOVÁ, E a kol.: Protidrogová
výchova.1.vyd. Bratislava, VEDA 1999, 25.PERHÁCS, J. - PAŠKA, P.: Dospelý človek v procese výchovy. 1.
vyd. Bratislava, STIMUL 1995, 26.ŘEZNÍČEK, I.: Metody sociální práce. 1. vyd. Praha, SLON 1994, 27. STRIEŽENEC, Š.: Slovník sociálneho pracovníka.
AD. Trnava l996, 28. STRIEŽENEC,Ś.: Úvod do sociálnej práce, AD, Trnava 1999, 29.ŠVEC, Š.: Základné pojmy v pedagogike a andragogike. 1. vyd.
Bratislava, IRIS 1995, l. BUBELÍNY, J.: Dve stránky prevencie kriminality.
In: Policajná teória a prax. R. 6. Č. 4/l998,
s. 39-45., 2. ČIRTKOVÁ, L.: Zvláštnosti sociálně patologického
vývoje u dívek. In: Mládež a společnost. R. 3.
Č. l/l997, s. l7-28., 3.JEDLIČKA, R. – KOŤA, J.: Sebezničujíci tendence a
sebevražedné jednání u dospívajících – meze a mož-
nosti preventívní práce školy. In: Pedagogika.
R. 46. Č. l/l997, s. l4-25., 4.KREDÁTUS, J.: "Pokiaľ je človek na kolenách a neleží, ešte vždy má
šancu". Závislosť, 6, 1998. č. 18, s. 8-9., 5.LUBELCOVÁ, G.: Základné trendy a riziká vývoja
Kriminality na Slovensku v rokoch l989 – l999.
In: Sociológia. R. 3l. Č. 5/l999, s. 497-5Ol., 6.MATULA, Š.: Máme syna v parte. Rodina a škola, 39, 1992. č. 4, s.
22-23., 7.ONDREJKOVIČ, P.: Násilie v školách. In: Pedagogická
Revue. R. 5l. Č. 5/l999, s. 489-496., 8.ONDREJKOVIČ, P.: Sociálna patológia. In: Sociológia.
R. 3l. Č. 5/l999, s. 489-496., 9.ONDREJKOVIČ, P.: Výkladový slovník niektorých pojmov.
In: Mládež a spoločnosť. R. 2. Č. 2/l996, s. 89-9l., 10.PALMER,T. – WEDGE,R.: California´s Juvenile Probation Camps :
Findings and Implications. Crime and Deliquency,35,April1989, No 2,s. 234-253, 11.PÉTIOVÁ, M.: Sociálno-patologická problematika
mládeže v SR. In: Mládež a spoločnosť. R. 3.
Č. l/l997, s. 4l-49., 12.POTOČÁROVÁ, M.: Vytvárať podmienky pre morálnu obrodu
spoločnosti. Učiteľské noviny, 45, 1995. č. 23, s. 3.
1998. 464 s.
1. Ústava SR. AMOS. Bratislava l992., 2. Trestný zákon č. l4O/l96l Zb. V znení neskorších
predpisov., 3. Trestný poriadok č. l4l/l96l Zb. V znení neskorších predpisov., 4. Zákon o prečinoch č. l5O/l96O Zb., 5. Zákon o priestupkoch č. 372/l99O Zb., 6. Zákon č. l7l/l993 Z.z. o Policajnom zbore., 7. Zákon č. 353/l997 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Policajnom
zbore.
