OBSAH

ÚVOD ……………………………………………………………. 7

2. KRIMINALITA …………………………………………… 19
2.1 Kriminalita - vymedzenie pojmov …………………………… 19
2.2 Páchatelia trestnej činnosti …………………………………. 20
2.3 Kriminalita mládeže ………………………………………. 22
2.3.1 Príčiny kriminality mládeže ………………………………… 24
2.3.2 Socializácia mládeže k zrelej dospelosti …………………… 25
2.3.3 Hodnotová orientácia a motivácia mladých ľudí …………. 29
2.3.4 Drogy a kriminalita ……………………………………………… 33
2.4 Rozbor súčasného stavu kriminality v období po r. 1989 …… 34
2.5 Úlohy polície pri odhaľovaní a potláčaní sociálno-patologických javov ………………………………………………………………. 40

4. PREVENTÍVNE PROGRAMY ………………………………. 68
4.1 Športové aktivity ……………………………………………… 69
4.2 Záujmové aktivity ………………………………………………..70
4.3 Vzdelávacie aktivity ……………………………………………. 71
4.4 Prevencia drogových závislostí …………………………………. 72
4.5 Situačná prevencia………………………………………………. 73
4.6 Diverzia ako prevencia ………………………………………… 75
4.7 Sociálny projekt „Linka dôvery pre okres Galanta“ ……………. 76
ZÁVER ……………………………………………………………… 83
Použitá literatúra …………………………………………………… 85
Prílohy ………………………………………………………………. 90

ÚVOD

Každá spoločnosť sa snaží vyrovnávať s protispoločenskou činnosťou svojich členov. V jednej dominuje štátny systém starostlivosti, v iných je kladený dôraz na privatizáciu a neštátne subjekty starostlivosti, v najvyspelejších krajinách sa štátne i neštátne subjekty opierajú o sieť dobrovoľných pracovníkov a širokú verejnosť. Systém starostlivosti o mládež s protispoločenskými prejavmi je u nás zatiaľ ešte jednoznačne stavaný na báze štátnych subjektov, kde žiaľ prevažuje administratívno – represívny prístup. Obecná a komunitná úroveň pomoci a starostlivosti prakticky neexistuje. Ambulantné služby sú sporadické, celodenná starostlivosť chýba úplne. Rezidenciálny typ výchovy a prevýchovy (pobytové zariadenia) je síce rozvetvený, má však dlhodobý a predovšetkým nedobrovoľný charakter.
Neštátne, neinštitucionálne, výberové možnosti v starostlivosti o mládež s poruchami správania doteraz nemajú u nás tradíciu, zázemie ani vzory. Aj z tohoto dôvodu som sa rozhodol venovať svoju záverečnú prácu práve problematike sociálnej prevencie kriminality, nakoľko sa s kriminalitou a so všetkými jej aspektmi bohužiaľ denne stretávam vo svojom povolaní policajta.
Táto záverečná práca je rozčlenená na štyri kapitoly.

Prvé tri kapitoly tvoria teoretickú časť práce a štvrtá kapitola má empirický charakter.
Cieľom tejto práce je poskytnúť niekoľko podnetov k alternatívnemu riešeniu otázky kriminality mládeže.

2. KRIMINALITA

2.1 Kriminalita - vymedzenie pojmov.

Kriminológia je náuka o stave, štruktúre a dynamike trestnej činnosti (kriminalita, trestný čin), o tom, čo sú príčiny trestnej činnosti, o prostriedkoch boja proti nej (prevencia trestnej činnosti), o osobnosti páchateľa, o metódach skúmania kriminality (Madar, 1988). Kriminalita (z lat. kriminalis – zločinný, crimes – zločin) je hromadným spoločenským javom. Hodnotenie činov ako trestných závisí od spoločnosti a jej ekonomicko-politickej štruktúry. Kriminalita sa v priebehu doby neustále mení. Rozlišuje sa kriminalita zjavná, ktorá je štátom registrovaná a kriminalita skrytá- latentná, o ktorej polícia, prokuratúra a súdy z rôznych dôvodov nevedia. Väčšina spáchaných trestných činov vychádza najavo a stáva sa predmetom trestného stíhania, časť však zostáva latentná. Na rozsah latencie kriminality má vplyv hlavne dôvera občanov v policajné orgány, obava z pomsty páchateľov, reakcie spoluobčanov na oznamovanie trestnej činnosti a kriminálna citlivosť v spoločnosti, ktorou sa rozumie miera tolerancie k porušovaniu zákonov. Kriminalita je sociálne podmienený jav hromadnej povahy, jej príčiny spočívajú v rozporoch a nedostatkoch každej spoločnosti i v osobných rysoch páchateľov.
Vo väčšine priemyselne rozvinutých západných štátov
i rozvojových krajín dochádza v posledných desaťročiach k prudkému vzostupu kriminality. Tento vzostup je braný do súvislosti s procesmi industralizácie, urbanizácie, migrácie
a demografickými zmenami. Medzi nové javy v kriminalite vo svete patrí terorizmus, organizovaný zločin, hospodárska trestná činnosť nadnárodných organizácií, nárast zločinnosti spojenej s drogami, trestné činy využívajúce alebo poškodzujúce počítače, ničenie životného prostredia, vandalizmus.

2.2 Páchatelia trestnej činnosti

Každý jedinec, ako i sociálna skupina disponuje určitým sociálnym vplyvom (tradície, kultúra). Zvlášť závažný vplyv na jedinca, ale i na sociálne skupiny, majú makroskupiny, akými sú napr. rasa, národnosť, etnická skupina, alebo skupina vyznavačov istého náboženstva. Spoločenský život sa riadi normami - pravidlami správania, ktoré sú členmi skupiny prijímané alebo odmietané (s príslušnými sankciami). Ak by sa v spoločnosti nedodržiavali žiadne normy, veľmi rýchlo by nastal chaos. Najdôležitejšie pravidlá sociálneho spolunažívania sú zakotvené v zákonoch, ktoré definujú aj ich porušenie, spôsoby potrestania a formy kontroly dodržiavania.

Zachovanie týchto noriem vytvára podmienky na existenciu spoločenského života. Pri neschopnosti akceptovať a zachovať závažné, najmä zákonné normy, dochádza k trestnému činu, delikvencii. (Koščo, 1996)
Kriminológia chápe obvykle osobu páchateľa v širšom kontexte ako trestné právo. Chápe ho nielen ako osobu, ktorá sa dopustila činu, ktorý platný trestný zákon vymedzuje ako trestný, ale i v historickom kontexte pojmu zločin. Kriminológia konkrétne poznatky o páchateľoch trestných činov zovšeobecňuje, dáva do širších sociálnych a spoločenských súvislostí a v závislosti od teoretického zázemia poskytovaného v kriminológii vytvára vlastnú koncepciu osobnosti páchateľov. Pri definovaní osobnosti páchateľa sa kriminológia opiera aj
o poznatky psychológie. Psychológia definuje osobnosť ako „sebaregulujúci systém individuálne jedinečne kombinovaných psychických charakteristík, ktoré sa utvárajú individuálne jedinečne v jednote dedičného a získaného a ktoré fungujú v systéme vonkajších vzťahov u konkrétneho jedinca“. (Koščo, 1996, s. 24)
Osobnosť sa mení nie rýchlo ale sústavne. Vrodené faktory
a rané detské zážitky majú najvýznamnejší podiel na formovaní osobnosti. V kriminológii býva osobnosť najčastejšie popisovaná, študovaná na psychologických alebo sociologických teóriách. Najčastejšie býva osobnosť páchateľa opisovaná podľa týchto pojmov : schopnosti, inteligencia, charakter, postoje, motivácia, temperament. Pri hlbšom skúmaní páchateľov trestnej činnosti býva pozornosť pracovníkov (policajti, soc. pracovníci a i.) zameraná, okrem sociodemografickej charakteristiky, osobnej a rodinnej anamnézy, na :
- zisťovanie podmienok psychického formovania páchateľovej osobnosti (rodina, škola)
- zisťovanie kriminogénnych podmienok, konkrétnej životnej situácie, ktoré mohli vplývať na spáchanie trestného činu
- analýzu sociálno-psychických vlastností osobnosti, vrátane predpokladov pre neskoršiu nápravu páchateľa a jeho spoločensky žiadúce sociálne začlenenie
- zisťovanie motivácie
- zisťovanie predchádzania trestnej činnosti
Základným kameňom popisu osobnosti delikventa je prvotný popis jeho konkrétneho prejavu – spáchaného trestného činu. (Marešová, 1993)

2.3 Kriminalita mládeže

Rastúca kriminalita mládeže súvisí s absenciou autentického hodnotového systému, minimalizovaním možností voľnočasových aktivít. Ďalším faktorom je nepripravenosť mladej generácie na stratifikáciu spoločnosti. Mladí ju vidia iba ako sociálnu nerovnosť. V snahe vyrovnať sa dochádza ku kriminálnym činom.

Kriminalita bezprostredne súvisí s rastúcou nezamestnanosťou, ale aj s benevolenciou sociálnej politiky. 14-15-roční mladí ľudia opúšťajú školy a radšej berú podporu. Grupujú sa do skupín, z ktorých vzniká kriminálne podhubie.(Matula, 1995)
Platný trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení noviel uvádza v ustanovení § 11, že ten, „kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný“ a v ustanovení § 74 vymedzuje vekovú kategóriu mladistvý ako „osobu, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila pätnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku .“
V kriminologickej praxi sa okrem týchto vekovo vymedzených vekových kategórií rozlišujú kategórie deti ( predškolského veku, mladšieho a staršieho školského veku) a termín mladí dospelí, čím sa myslia osoby, ktoré už dosiahli osemnásť rokov, ale nie sú staršie ako dvadsaťpäť rokov. Nevhodne mravne vybavený mladý človek býva pri páchaní trestnej či sociálno-patologickej činnosti často pod vplyvom silných skupinových mechanizmov. Nezriedka sa stáva, že páchateľ v určitej kriminogénnej situácií je vlastne súhrou okolností dovedený k uskutočneniu činu, ktorý by ho často samého ani nenapadol. (Večerka, 1993)
Trestná činnosť je často výrazne spojená s potrebou mladých ľudí prežívať svoj čas v skupine vrstovníkov. Združovanie sa do priateľských skupín je prirodzená potreba mladých ľudí, ktorá napomáha k dotváraniu osobnosti mladého človeka v pozitívnom ale aj v negatívnom smere .
Protisociálna činnosť mladistvých je vo veľkom množstve prípadov páchaná v skupinách alebo dvojiciach. Typickými rysmi trestnej činnosti mladistvých je nedostatočná plánovitosť prípravy deliktu, ako aj neadekvátnosť ich jednania, čo vyplýva na jednej strane z ich menších životných skúseností a výraznej mladíckej snahy dosiahnuť vytýčené ciele, nech už sú akejkoľvek podoby, na druhej strane z neschopnosti odložiť uspokojenie svojich potrieb na neskoršiu dobu. Medzi najčastejšie prejavy trestnej činnosti mládeže v modernej spoločnosti patrí vandalizmus. Schneider tento termín definuje ako „úmyselné, ničiace a poškodzujúce jednanie, ktoré sa javí ako nezmyselné a neúčelné, nihilistické a iracionálne, lebo jeho motív je spoločnosťou pokladaný v pomere ku spôsobenej škode za triviálny a absurdný, ktorý však pre páchateľa môže mať určitý význam.“ Ďalším agresívnym javom je šikanovanie , ktoré sa často vyskytuje u mladistvých, ale aj u ďalších vekových skupín mládeže v podmienkach určitých relatívne izolovaných prostredí (internáty, vojenské útvary, nemocnice a i.).

Mladiství bývajú pomerne často stíhaní pre trestný čin lúpeže, ktorý do značnej miery vychádza z rovnakých potrieb ako šikanovanie, či vandalizmus. Typickým deliktom mladistvých v oblasti mravnostnej delikvencie je pohlavné zneužívanie.

2.3.1 Príčiny kriminality mládeže

Dospelí, rodičia majú v nejednom prípade problém všimnúť si, že ich dieťa, mladý človek sa začína stavať na vlastné nohy, že začína preberať v istej chvíli svojho života zodpovednosť za seba na svoje plecia. Akosi dospelým niekedy uniká, že mladí ľudia majú okrem bežných denných problémov študijných, rodinných, osobnostných, či pracovných aj problémy iného charakteru, ktoré môžu zásadným spôsobom zasiahnuť do ich psychického, ale
i zdravotného vývoja. K takým patrí napríklad užívanie drog, alkoholu, tabakový návyk, nezamestnanosť, ale i nešťastná láska, či niečo iné.

2.3.4 Drogy a kriminalita

Drogy sú významným kriminogénnym faktorom ovplyvňujúcim celkový vývoj trestných činov. Pravidelné užívanie drog, závislosť od nich dokážu v človeku vypestovať také sklony, ktoré sa vplyvom rôznych na pohľad malicherných situácií môžu stať motívom spáchania závažných trestných činov. Najčastejšie sa vyskytujúcim problémom v súvislosti s drogami sú útoky narkomanov proti majetku. Ak narkoman používa vlastné, resp. rodinné prostriedky, je problém len v rámci tejto rodiny. Celospoločenský problém nastáva, keď sa tieto zdroje vyčerpajú a narkoman je nútený získavať financie z iných, preňho ľubovoľných zdrojov. V takýchto prípadoch sa nezastaví pred bytovými krádežami, krádežami vecí z motorových vozidiel,
v obchodoch a pod. Je známe, že predaj takto získaných vecí realizuje často hlboko pod cenu.
Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti sú výrazné najmä u žien - narkomaniek. V snahe získať finančné prostriedky často prostituujú a tým sa často stávajú obeťami trestných činov ako sú obchodovanie so ženami, vydieranie atď.
V súvislosti s drogami je páchané množstvo ďalšej trestnej činnosti. Sú známe trestné činy sprenevery cudzieho majetku, podvody na škodu cudzieho majetku, činy súvisiace s výrobou, distribúciou a obchodovaním s drogami, pranie špinavých peňazí
a podobne. 2.4 Rozbor súčasného stavu kriminality v období po roku 1989.

Vývoj bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike po roku l989 má oproti predchádzajúcemu obdobiu svoje špecifiká. Tieto sa prejavili vo výraznom raste zistených trestných činov. Okrem prudkého zvýšenia trestnej činnosti boli zaznamenané i nepriaznivé zmeny v jej štruktúre, podstatne vzrástol najmä podiel majetkovej kriminality.

Zvýšil sa i počet násilných trestných činov, u ktorých bola zaznamenaná rastúca agresivita páchateľov, sprevádzaná vysokým stupňom cynizmu modus operandi trestného činu. Úplnou samozrejmosťou sa stalo použitie zbrane pri násilných trestných činoch. Tiež boli zaznamenané nové formy trestnej činnosti, ktoré sa doposiaľ u nás nevyskytovali, a to napr. vraždy na objednávku, vydierania, únosy, bankové lúpeže, prevádzačstvo, a podobne.
Výber zbraní je na rozdiel od minulosti veľmi pestrý a širokospektrálny. Od klasických krátkych i dlhých guľových zbraní, cez zbrane hromadnej účinnosti (najmä samopaly, ba dokonca nezriedka i s tlmičom), ručné granáty, až po nástražné výbušné systémy (brizantnou látkou býva často Semtex, TNY, Amanol, Dynamit, Danubit a pod.) Nie je bez zaujímavosti, že relatívne pokleslo používanie chladných zbraní (nože, dýky a pod.) a najmä domácky vyrobených, resp. upravených strelných zbraní.
Taktiež v ekonomickej kriminalite boli zaznamenané nové formy jej páchania s vysokými spôsobenými škodami ( podvody, sprenevera, daňové úniky, úmyselné bankroty, atď.). Objavili sa nové druhy mravnostnej trestnej činnosti, ako napr. obchodovanie so ženami za účelom prostitúcie, často spojené s prvkami násilnej kriminality, pedofília, incest a podobne.
Nebezpečným prvkom, charakterizujúcim kriminalitu na Slovensku ako celok, je jej zvyšujúca sa organizovanosť a internacionalizácia, prienik tvrdých drog na Slovensko a trestná činnosť obsahujúca v sebe prvky terorizmu. Takými sú prípady brania rukojemníkov, ukladania nástražných výbušných systémov, úmyselné podpaľačstvo, vydieračstvo a podobne. Objavujú sa viaceré druhy organizovanej kriminality, najmä spojenej s prostitúciou a prevádzkovaním hazardných herní, výrobou, pašovaním a distribúciou drog, falšovaním verejných listín, dokumentov, šekov, cenných papierov, daňových dokladov a peňazí, vymáhaním poplatkov za "ochranu", nelegálnym obchodom so zbraňami a starožitnosťami a ich následným pašovaním.
Charakteristickým novým trendom v kriminalite súčasného obdobia je, že kriminálne podsvetie začína využívať informačný tok pri typovaní osôb a objektov, ktoré majú byť predmetom útoku. Tento ďalej využívajú pre určovanie času a miesta spáchania, zisťovanie vnútroorganizačnej štruktúry a tzv. slabých miest jednotlivých firiem. Za informácie tohto druhu sa začína v podsvetí platiť.
Predmetom záujmu páchateľov sú aj zbrane a v poslednej dobe i výbušniny, ktoré sú výborným predajným artiklom a je o ne v kriminálnom podsvetí značný záujem.

Okrem toho sa záujem sústreďuje aj na starožitnosti, umelecké a sakrálne predmety.
Závažným problémom sú naďalej krádeže vlámaním do bytov a rodinných domov. Tu registrujeme zvyšujúcu sa profesionalitu páchateľov a nebývalú dynamiku rastu sme zaznamenali u krádeží motorových vozidiel. Záujem páchateľov sa presunul viac na vozidlá cudzincov a cenovo drahšie typy vozidiel. Ďalšia časť vozidiel, najmä značky Favorit, končí v dielňach súkromných autoopravárov, kde sú rozoberané na súčiastky.
Nekontrolovane, najmä v dôsledku absencie právnej regulácie sa ďalej nepriaznivo vyvíja mravnostná kriminalita, pohlavné zneužívanie, prostitúcia, kupliarstvo a v neposlednom rade i organizovanie obchodovania so ženami ("predaj bieleho mäsa"), čo negatívne pôsobí na celú spoločnosť, najmä rozširovaním rôznych pohlavných chorôb, AIDS a meningitídy typu "B".
Zásadne sa zmenila aj dynamika vývoja ekonomickej kriminality, jej formy a štruktúra. Tieto sú odrazom prebiehajúceho procesu transformácie ekonomiky na trhové hospodárstvo, nebývalým rozvojom súkromného sektora a zmenami v legislatíve. Zo strany mnohých občanov je tento proces zneužívaný na páchanie nových, závažných foriem ekonomickej kriminality. V tomto smere bol negatívne označený proces malej, ale predovšetkým veľkej privatizácie, kde kumulácia úzkych politických a ekonomických záujmov priniesla so sebou netransparentnosť týchto transformačných procesov, klientelizmus, korupciu a úplatkárstvo nebývalých rozmerov.
Značný podiel na nápade ekonomickej kriminality majú nové rôzne formy daňových únikov, podvodov, sprenevier, neplatenia sociálnych a iných dávok, tunelovanie podnikov, falšovanie a pozmeňovanie peňazí a podobne.
Jednou z najzávažnejších trestných činností, ktorá má medzinárodný charakter a je vysoko organizovaná, je kriminalita súvisiaca s drogami. Z doteraz zistených a realizovaných prípadov distribúcie drog je evidentná snaha predajcov a dealerov vytvoriť cez územie Slovenska tranzit smerom na západ, ale v poslednom období i na severské štáty. Snahou distribútorov drog je predovšetkým zvyšovanie popularity konzumu a predaja drog na celom území Slovenskej republiky, najmä vo väčších mestách ako je Bratislava, B. Bystrica a Košice, ale v poslednom období i v menších mestách. Najrozšírenejšou drogou na Slovensku je heroín a marihuana, ale boli zaznamenané prípady predaja kokaínu, LSD, pervitínu a iné.

Dovoz drog na Slovensko je organizovaný prevažne osobami z bývalej Juhoslávie, Albánska, ale i občanmi Českej a Slovenskej republiky.
Skupiny osôb, ktoré sa v súčasnej dobe zaoberajú obchodom
s drogami, sú prísne hierarchizované a výkonne technicky vybavené. Disponujú obrovskými finančnými čiastkami. Špičky týchto skupín v súčasnom období vlastnia na našom území zariadenia, ktoré im umožňujú okamžite prepierať "špinavé" peniaze a tým ich aj priebežne legalizovať. Ide o absolútne uzavreté, izolované a vnútorne hlboko diferencované skupiny.
Doposiaľ realizované prípady trestnej činnosti súvisiacej s drogami poukazujú na to, že zadržanie kuriérov prepravujúcich drogy i zhabanie zásielky situáciu prakticky nerieši a celý systém zásadne neohrozí. Do rúk orgánov činných v trestnom konaní sa dostávajú osoby na najnižšom stupni kriminálnej hierarchie, ktoré so špičkou skupiny nedochádzajú do styku z dôvodov konšpirácie a znemožnenia prezradenia. Tieto sú bez problémov nahradené novými kuriérmi a po nájdení vhodného prechodového kanálu pokračuje zásobovanie novým tovarom ďalej. Závažný problém, ktorý sa prelína všetkými druhmi kriminality, je organizovaná kriminalita s medzinárodným prvkom. Otvorením sa Slovenska okolitému svetu po roku 1989 bol umožnený aj vstup medzinárodného organizovaného zločinu na naše územie. Organizované skupiny občanov bývalej Juhoslávie, bývalého Sovietskeho zväzu, Poľska a iných štátov sa spojili s naším kriminálnym podsvetím a odovzdávajú mu svoje "skúsenosti". V dôsledku toho nastal nebývalý rast nových foriem trestnej činnosti internacionálneho charakteru.
Ide predovšetkým o prípady vydierania, vraždy na objednávku podnikateľov a majiteľov súkromných firiem, obchodovanie so ženami, krádeže, vývoz, dovoz a transfer ukradnutých motorových vozidiel cez naše územie, obchodovanie so starožitnosťami a umeleckými predmetmi a ich vývoz do zahraničia, nelegálne obchodovanie a manipuláciu so zbraňami, strelivom, výbušninami, strategickými a jadrovými materiálmi a obchodovanie s drogami.
Nebezpečnosť tohto druhu trestnej činnosti je v tom, že sa jej dopúšťajú osoby vysoko kvalifikované a konšpirované, disponujúce značnými finančnými čiastkami a dokonalou technikou s vysokou možnosťou migrácie cez hranice. To značne zvyšuje náročnosť na zisťovanie a objasňovanie tejto kriminality. Páchatelia, vedomí si svojej zakonšpirovanosti a možnosti rýchleho úniku z územia Slovenska, neváhajú použiť v prípade rizika zadržania i strelnú zbraň.
Osobitne závažným problémom sa javí rastúca kriminalita mladistvých a delikvencia maloletých, ktorá od roku l989 má tiež vzostupný trend.

Znepokojujúce je, že zaznamenávame zvýšený podiel oboch skupín i na páchaní takých závažných trestných činov, ako sú vraždy, lúpeže, vydieranie, rukojemníctvo, ale i na majetkovej trestnej činnosti všetkých foriem.
Z ekologickej trestnej činnosti zaznamenávame ohrozovanie životného prostredia v súvislosti s neoprávneným výrubom dreva. Okrem toho u nás hrozí nebezpečenstvo, že niektoré vyspelé štáty Európskeho spoločenstva prejavia snahu riešiť vlastný problém likvidácie chemického odpadu cestou našich podnikov a firiem.
Úplne špecifickým problémom je tzv. alimentárna kriminalita, ktorej výskyt v posledných 2-3 rokoch prudko vzrástol a stal sa akútnym celospoločenským problémom, hoci má prevažne regionálny charakter. Negatívne dôsledky jeho výskytu však veľmi intenzívne pociťuje celá spoločnosť. Ide najmä o masové "nájazdy" predovšetkým občanov rómskeho etnika na zemiačniská severného a východného Slovenska, ktoré nadobudli už epidemiálny charakter, masívne rozkrádanie úrody hrozna vo vinohradníckych oblastiach Malých Karpát, či nelegálny výlov rýb pytliakmi v rybnikárskych oblastiach. Vzhľadom k našej nedokonalej a nepružnej legislatíve tento aktuálny problém jesennej sezóny sa nepodarilo dodnes úspešne vyriešiť a vyžaduje si čoraz nástojčivejšie intenzívnu potrebu spolupráce a súčinnosti štátnych orgánov, pestovateľov, občianskych združení pri ochrane práv a oprávnených záujmov vlastníkov pôdy a predmetných poľnohospodárskych produktov.
Oblasť počítačovej kriminality nie je v dostatočnej miere právne zakotvená v súčasnom trestnom zákonodarstve. S týmto druhom trestnej činnosti nemá doposiaľ naša spoločnosť dostatočné skúsenosti a zatiaľ hackerstvo u nás nepredstavuje taký vážny problém ako v ekonomicky
vyspelejších krajinách.
Podrobný prehľad kriminality na území Slovenskej republiky za obdobie od roku 1988 -2000 podľa jednotlivých druhov kriminality, spôsobených škôd a jej objasnenosti uvádzam v tabuľkách v prílohe č.1, kde sa nachádzajú i porovnania rokov 1999-2000 a 2000 - 1. štvrťrok 2001 v okrese Galanta, kde žijem a pôsobím.

2.5 Úlohy polície pri odhaľovaní a potláčaní sociálno- patologických javov.

Polícia, ako špecifická zložka mocenského aparátu štátu má svoje nezastupiteľné postavenie v procese upevňovania jeho politickej, ekonomickej a právnej stability i bezproblémového a harmonického vývoja spoločnosti. Prostredníctvom svojich funkcií a úloh za ktorých realizáciu je zodpovedná, je jedným z rozhodujúcich článkov formovania a budovania právneho a demokratického štátu a tomu zodpovedajúceho spoločenského prostredia.
Od nepamäti plní polícia predovšetkým represívnu funkciu, ktorej uplatnenie je alternatívnym dôsledkom porušenia práva, resp.

inštitucionálnym predpokladom naplnenia sankcie právnej normy za jej porušenie. Všeobecne vzaté, generálnou úlohou polície je pripraviť pôdu pre orgány činné v trestnom konaní tak, aby tieto mohli zodpovedne a objektívne zhodnotiť konkrétny skutok, ktorý nastal ako trestný čin a konkrétny subjekt usvedčiť ako jeho páchateľa, voči ktorému je za jeho protiprávne konanie uplatnený trest. Polícia je akousi servisnou inštitúciou, vykonávateľom úkonov a dodávateľom informácií, ktoré tvoria obsah procesu odhaľovania trestných činov a zisťovania ich páchateľov. To je však iba jedna z ťažiskových úloh Policajného zboru. Okrem toho prirodzene plní polícia celý rad ďalších zodpovedných špecifických úloh, ochranou života, zdravia a bezpečnosti osôb počnúc a úlohami na úseku prevencie končiac.(Zák.171/1993Z.,s.3359)
Samozrejme samotná represia má v sebe výrazný preventívny aspekt, ktorý je vždy jej kontinuálnou súčasťou. Nenadarmo sa zvykne vravieť, že najlepšia represia je dôsledná prevencia. Okrem toho, že môže byť vysoko účinná, je nezanedbateľne lacnejšia ako represia a často pôsobí s výrazným výchovným účinkom.
Z toho dôvodu obraciam svoju aktuálnu pozornosť na analýzu jednotlivých konkrétnych úloh, ktoré má polícia pri odhaľovaní a potláčaní sociálno patologických javov, z hľadiska jej reálnych možností i z hľadiska stupňa spoločenskej nebezpečnosti inkriminovaných javov a procesov.
Je nepochybné, že existuje istá hierarchická štruktúra sociálno patologických javov, ktorou ich možno nielen kvantifikovať, ale aj kvalifikovať z hľadiska intenzity ich pôsobenia i možností polície predchádzať ich vzniku, resp. ich odhaľovať a prijímať účinné opatrenia na ich odstraňovanie. Medzi spoločensky najrizikovejšie a najnebezpečnejšie sociálno patologické javy patria v súčasnosti:

˛ Drogová závislosť
˛ Agresivita
˛ Násilie
˛ Prostitúcia

U týchto fenoménov spoločenskej kriminality, jej výdatných zdrojov, možno zároveň aj exaktne stanoviť konkrétne úlohy, ktoré plní polícia pri ich odhaľovaní a potláčaní. V tomto procese má polícia najširší priestor pre uplatnenie svojej represívnej a preventívnej funkcie.

˛ V oblasti boja s drogovou závislosťou majú príslušné zložky Policajného zboru celý rad nezastupiteľných úloh. Predovšetkým je to odhaľovanie a sledovanie tzv. drogového reťazca, t.j. výroby, prechovávania, distribúcie, predaja a konzumácie mäkkých i tvrdých drog na slovenskom trhu.

Iba polícia je schopná svojou operatívnou činnosťou a použitím zodpovedajúcich operatívno-pátracích prostriedkov lokalizovať, monitorovať a zlikvidovať výrobne syntetických drog, ktoré sú prevádzkované na území Slovenskej republiky. Našťastie ich podiel na vnútornom drogovom trhu je však relatívne nízky. Oveľa väčšia je participácia a možno povedať rozhodujúci zástoj polície na odhaľovaní miest prechovávania, distribúcie i predaja drog. Množstvo relevantných spravodajských informácií, ktoré sú získané operatívno-pátracou činnosťou príslušných zložiek Policajného zboru, je východiskom pre zásahové zložky, ktoré tieto informácie použijú pri odhaľovaní skladov a úkrytov drog, kanálov ktorými na územie Slovenskej republiky prichádzajú, i ich distribútorov a dealerov. Hraničná a cudzinecká polícia je nenahraditeľná pri odhaľovaní a monitoringu ciest, ktorými sú drogy na vnútorný trh dovážané, resp. tranzitujú cez naše územie do iných štátov. V úzkej súčinnosti a spolupráci s ostatnými zložkami policajného aparátu potom efektívne narúšajú nielen tieto prítokové kanály, ale aj distribúciu drog na vnútornom trhu. Oprávnenia polície, ktorých uplatňovanie umožňuje zákon o Policajnom zbore, dávajú možnosť pôsobiť aj pri odhaľovaní a lokalizácii prostredí, ktoré môžeme z hľadiska konzumácie drog označiť za pozitívne. Ide najmä o miesta zhromažďovania sa väčšieho počtu, predovšetkým mladých ľudí, ktorí sú najrizikovejšou skupinou z hľadiska konzumácie drog. Operatívne podchytenie rôznych diskoték, párty, zábavno-rekreačných a športových podujatí často umožní narušenie drogového reťazca alebo sledovanie stopy od konzumenta až k výrobcovi, dovozcovi či distribútorovi rôznych návykových látok.
Činnosť polície v tejto oblasti je nielen vysoko špecializovaná, ale vyžaduje aj značný kus odvahy a osobnej statočnosti policajtov, ktorí nepodľahnú nástrahám korupcie a následného vydierania zo strany organizácií prevádzkujúcich túto lukratívnu činnosť. Musíme si uvedomiť, že trh a obchodovanie s drogami sú vysoko ziskové a subjekty, ktoré sa na ňom pohybujú disponujú nemalými finančnými prostriedkami i profesionálne špecializovaným technickým a organizačným zázemím. Vysoký stupeň konšpirácie, nekompromisnosť a brutalita ochrany týchto subjektov sú značnými prekážkami na ceste k zvyšovaniu úspešnosti boja policajných orgánov na tomto úseku potierania zločinnosti.

˛ Pri odhaľovaní a eliminácii agresivity, ako sociálnopatologického javu, má polícia taktiež svoje nezastupiteľné poslanie a úlohy. Polícia musí predovšetkým dokonale poznať prostredie, v ktorom agresivita najčastejšie vzniká a má priaznivé predpoklady pre svoju gradáciu.

Preto je nevyhnutné, aby sa polícia nespoliehala pri rôznych akciách väčšieho rozsahu a množstva zhromaždených osôb iba na vnútorné zabezpečenie vlastnými silami a prostriedkami alebo prostredníctvom súkromných bezpečnostných služieb, ale sama spolupôsobila pri zabezpečovaní týchto akcií. Samotná prítomnosť polície a nasadenie primeraných prostriedkov napr. na športových podujatiach (najmä u populárnych športov u nás, ako sú hokej a futbal) alebo pri diskotékach a iných masových akciách, ktoré sú potenciálne priaznivým prostredím pre rôzne prejavy agresivity, pôsobí preventívne a vysoko efektívne proti akcelerácii prejavov agresivity a jej prerastaniu do kriminálnych javov a procesov. Tieto prejavy majú častokrát charakter závažných trestných činov útoku proti životu a zdraviu osôb, výtržníctva, vandalizmu, poškodzovania cudzej veci a podobne. Známe sú prípady pôsobenia anglických rowdies na futbalových štadiónoch, kde naakumulovaná agresivita prerástla v nekontrolovateľné a nezvládnuteľné násilie, ktoré končilo exitom mnohých ľudí alebo ťažkými nenapraviteľnými ujmami na zdraví objektov tohto až patologického násilia. Takéto formy davovej agresivity sú žiaľ, známe aj u nás na Slovensku a akékoľvek jej prejavy sú takmer vždy sprevádzané a umocňované aj ďalšími sociálno- patologickými javmi, najmä drogovou a alkoholovou závislosťou. Synergický efekt ich negatívneho pôsobenia znásobuje aj spoločenskú nebezpečnosť správania sa agresívnych jedincov či skupín. Fenomén agresivity sa stáva už pomaly bežnou súčasťou spoločenského života aj u nás a nadobudol nežiadúci stupeň spoločenskej tolerancie. Vedeli by o tom rozprávať mnohí príslušníci služby poriadkovej polície či dopravnej polície Policajného zboru, ktorí sú často nútení pri kontakte s jednotlivcom alebo skupinou osôb narúšajúcich zásady občianskeho spolužitia, či nedisciplinovaným vodičom použiť aj donucovacie prostriedky, aby mohli plniť úlohy, ktoré im zákon o Policajnom zbore ukladá. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť, že útoky na verejných činiteľov, t.j. policajtov pri výkone služby sa neustále množia a z verbálnej polohy nezriedka prerastajú v konanie ohrozujúce zdravie ba dokonca život policajta.

˛ Agresivita verbálna často prerastá vo fyzické násilie, ktoré je ďalším negatívnym javom ovplyvňujúcim spoločenské vzťahy. Násilie v rôznych podobách je veľmi nebezpečným sprievodným znakom ľudskej komunikácie, pretože atakuje základné záujmy spoločnosti chránené zákonom. Z konkrétnej bezpečnostnej praxe je viac ako zjavné, že agresívne správanie človeka kulminuje a rezultuje jeho násilným konaním voči inému subjektu. Toto násilie takmer s istotou možno kvalifikovať ako súčasť subjektívnej stránky niektorej zo skutkových podstát trestných činov.

Úlohou polície, tak ako jej to ukladá zákon, je okrem iného spolupôsobiť "pri ochrane života, zdravia a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku." (zák. 353/1997,s.3359)
Objektom násilia totiž nemusí byť vždy iba iná osoba, ale nezriedka sa ním stávajú zvieratá alebo veci hnuteľné i nehnuteľné, t.j. majetok. Výsledkom pozitívnych snažení generácií ľudských pokolení sú práve uvedené hodnoty, teda život, zdravie človeka a jeho majetok. Pri ochrane pred ich násilným poškodzovaním polícia realizuje svoju represívnu, ale aj preventívnu funkciu prostredníctvom plnenia základných úloh, ktoré ustanovuje zákon o Policajnom zbore.
Základný problém je však v tom, že polícia môže zasiahnuť proti násilníkovi vtedy, až to násilie voči inej osobe, zvieraťu alebo veci uplatní určitým konkrétnym spôsobom, pričom každý z nich znamená, že chránený záujem je už bezprostredne ohrozený. Známe sú prípady násilných činov v rodinnom prostredí, kde dochádza k takýmto prejavom medzi manželmi navzájom alebo vo vzťahu k deťom, v prostredí výkonu vojenskej služby, nezriedka ako sprievodný znak šikanovania, ale aj v študentských domovoch, na internátoch a podobne. Násilie je neodmysliteľnou súčasťou trestných činov ohrozujúcich životy a zdravie osôb. Všade tam môžu policajné orgány pôsobiť, žiaľ predovšetkým represívne a významná preventívna stránka ich činnosti je tým značne minimalizovaná. Nič však nebráni polícii, azda iba jej enormná pracovná vyťaženosť, aby osoby, u ktorých je sklon k násilnému konaniu všeobecne známy, (napr. recidivisti v páchaní násilnej trestnej činnosti), boli vo zvláštnej pozornosti príslušných zložiek Policajného zboru.

˛ Veľmi náročnú úlohu plní polícia pri potláčaní prostitúcie ako závažného sociálno-patologického javu. O to náročnejšiu, že prostitúcia ako kriminogénny faktor pôsobí zvyčajne multispektrálne, to znamená, že sa úzko viaže na vážne trestné činy kupliarstva, obmedzovania osobnej slobody, ohrozovania mravnosti, rozširovania drog, vydierania, krádeží, devízových priestupkov a podobne.
Základný problém polície vo vzťahu k prostitúcii a jej potieraniu tkvie v tom, že prostitúcia nie je v súčasnosti podľa našej platnej legislatívy trestným činom. Polícia teda nemá zákonné možnosti ani prostriedky na represívne pôsobenie či preventívnu činnosť. Pokiaľ nie je dôvodné podozrenie zo spáchania napr. vyššie uvedenej trestnej činnosti, resp. nedochádza na miestach verejnosti prístupných k vzbudzovaniu verejného pohoršenia, polícia má zviazané ruky a nemôže konať.

Akokoľvek je napríklad účel postávania a promenádovania sa žien, predovšetkým vo večerných hodinách na chodníkoch našich miest alebo mestských výpadových komunikáciách jasný a transparentný. To sa týka aj rôznych erotických a masážnych salónov, sex shopov, peep shopov a podobne. Veľmi obmedzené sú možnosti polície v tomto smere aj v oblasti výroby, rozširovania a prevádzkovania mediálnych nosičov ponúkajúcich a sprostredkujúcich rôzne sexuálne služby.
Preto sú aj kritické vyhlásenia mnohých našich politikov a verejných činiteľov na adresu polície, obviňujúc ju z nečinnosti či laxnosti vo vzťahu k riešeniu problematiky prostitúcie nie celkom objektívne a korektné. navrhované okamžité, lacné a rýchle riešenia, napr. predvádzaním "kňažiek lásky" na opakované výsluchy, či v zmysle § l7 zákona o Policajnom zbore na podanie vysvetlenia, resp. ich vytláčanie z centrálnych častí miest na ich perifériu brachiálnymi metódami a prostriedkami, nemajú oporu v zákone.
Pokiaľ bude toto najstaršie remeslo lukratívne a bude existovať spoločenská objednávka po sexuálnych službách, rozhodný krok k odstráneniu tohto nešváru aj v modernej spoločnosti musí uskutočniť zákonodarca, právne ho ošetriť a tým umožniť polícii konať aktívnejšie v medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Polícia zatiaľ môže viac menej účinne prostredníctvom operatívnej činnosti svojich príslušných zložiek a služieb rozkladať skupiny, ktoré sa touto činnosťou zaoberajú a túto činnosť monitorovať. Prirodzene, aktívne musí polícia reagovať na získané relevantné poznatky o páchaní konkrétnej trestnej činnosti spojenej s prostitúciou.
Samotná prostitúcia a jej uskutočňovanie, keďže nie je zákonom zakázaná, aj v zmysle základného zákona nášho štátu – Ústavy je trestnoprávne nepostihnuteľná, pretože "každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá"(Ústava SR, 1992, s. 33).

Túto veľmi dôležitú zásadu nášho právneho systému zvýrazňuje aj ďalšie základné ustanovenie predmetného dokumentu, upravujúce v aplikovanej rovine činnosť polície: štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon" (Ústava SR, 1992)

Pokiaľ tento rozsah a spôsob zákon neustanoví, bude sa žiaľ, so sexom obchodovať, napríklad v Bratislave pred sídlom Prezídia Policajného zboru či SIS na Vajnorskej ulici, naďalej beztrestne a tento sociálno-patologický jav bude naďalej retardovať vývoj našej spoločnosti, najmä jej morálku a bude mať svoj neblahý podiel na trestnej činnosti u nás.
Policajný zbor pri plnení úloh v oblasti predchádzania, odhaľovania a potláčania sociálno-patologických javov pôsobí v úzkej spolupráci a súčinnosti s ostatnými kompetentnými štátnymi orgánmi. Predovšetkým sú to orgány činné v trestnom konaní, orgány štátnej správy a v neposlednom rade i orgány samosprávy. Nemožno opomenúť úzku súčinnosť so špecializovanými zdravotníckymi zariadeniami pri odhaľovaní a potláčaní sociálno-patologických javov.
Avšak celý proces zápasu s prejavmi a spoločenskými dôsledkami sociálno-patologických javov je nemysliteľný z hľadiska úspešnosti a efektivity bez jednej veľmi dôležitej, takpovediac kondicionálnej podmienky. A to je úzka spolupráca s občanmi, širokou laickou verejnosťou, jej rôznymi organizáciami a dobrovoľnými združeniami. To znamená s tými, ktorým špecializované štátne orgány majú slúžiť, v záujme ktorých majú pôsobiť. Polícia je v tomto smere aktívna tým, že napr. zriadila anonymnú linku dôvery, na ktorú sa môžu občania obrátiť so svojimi problémami bez obáv z kontaktu so štátnym orgánom, ktorý je často psychologickou prekážkou pre oznamovateľa možno kriminalisticky relevantných informácií. Zákon č. 382/l997 Z.z. o Pomocníkoch Policajného zboru umožňuje občanom aktívne sa zapojiť do práce polície aj v oblasti predchádzania, odhaľovania a potláčania sociálno-patologických javov. Nemožno podceniť ani osvetu, ktorú skúsení policajti šíria medzi mladou generáciou a spoluprácu v tomto smere s vedeniami školských zariadení i odborníkmi z oblasti psychiatrie, psychológie, sociológie a podobne. Tu je obrovský a treba priznať nezaplnený priestor pre širokú kreativitu a invenciu z oboch strán vzťahu polícia – občan.
Celý tento vzťah je založený na dôvere občana v políciu, ako zákonnú ochrankyňu jeho práv a oprávnených záujmov, ale i recipročne na dôvere polície v občanov a ich úprimné úsilie napomáhať odstraňovaniu sociálno-patologických javov. Žiaľ, práve tento vzťah vzájomnej dôvery a porozumenia nie je bezproblémový a zodpovedajúci súčasným potrebám zdravého a harmonického vývoja spoločnosti. Práve tu je široký priestor súzvučného pôsobenia polície, občanov a ich dobrovoľných záujmových organizácií a združení, cirkví a ďalších subjektov, smerujúcich k vyššej kvalite spoločenského života a mravným hodnotám, ktoré nám často v našom uponáhľanom svete tak chýbajú. Kolaps rezortu školstva v prvej fáze priniesol odbúranie akýchkoľvek mimovyučovacích aktivít na školách. V minulosti existovala na školách krúžková činnosť, športové hry, ...Školské družiny, kde deti zotrvávajú po vyučovaní, sú len pre deti do 10 rokov. Tie však obmedzujú činnosť.

Vo všetkých mestách to znamená rozšírenie skupiny „deti s kľúčom na krku“. Po skončení vyučovania sa deti vracajú do prázdnych bytov a domov. Rodičia pracujú omnoho dlhšie a deti doma nečaká nik, kto by sa o ne postaral. Takéto deti vytvárajú skupiny, bezcieľne sa potulujúce ulicami mesta. Často sa dostávajú do kontaktu s drogami a kriminalitou. Nedostatok príležitostí na stretávanie a kultúrne trávenie voľného času pociťuje najpálčivejšie mládež žijúca v stredoškolských internátoch v malých mestách a mestečkách.
V súčasnosti sa oprávnene zdôrazňuje význam voľného času v prevencii trestnej činnosti, kriminality, drogových závislostí – v škole, na pracovisku je verejná kontrola, ale vo voľnom čase sú skryté potenciálne najväčšie nebezpečenstvá jeho zneužívania.
Deti a mladí ľudia trávia voľný čas zväčša v neštandardizovaných podmienkach s voľným výberom sociálnych kontaktov rovesníkov, starších s mladšími na rozličnej úrovni mravného vedomia a sprá-vania sa. Spontánne i organizované stretnutia majú vo voľnom čase voľnejší charakter i priebeh aktivít. V súlade s osobitosťami voľného času sú potrebné aj intervencie výchovy, najmä u detí. Spoločnosť však v praxi nedoceňuje spoločenský význam práce s deťmi vo voľnom čase.
Z poznatkov v pedagogickej praxi a výskumov je známe, že deti, ktoré sa venujú obľúbenej záujmovej činnosti, majú tým smerom orientované aj svoje hodnoty. Svoje záujmy a koníčky považujú za dôležitejšie ako iné aktivity a dávajú im prednosť pred televíziou, bezobsažnými stretnutiami v partii kamarátov i bezcieľnym potulovaním po vonku.
Zmysluplné využívanie voľného času v skupine rovesníkov, kamarátov spojených rovnakými záujmami je účinným prostriedkom prevencie sociálno-patologických javov u detí a mládeže. (Kratochvílová, 1999)

4. Preventívne programy

V posledných desaťročiach sa kriminalita stala masovým sociálnym javom. Koncentruje sa hlavne do veľkých miest a priemyselných zoskupení s vysokým počtom navzájom anonymných migrujúcich osôb. Mestské obyvateľstvo je ohrozované najmä pouličnou kriminalitou, krádežami, lúpežnými prepadnutiami. Jedným z riešení je vytváranie projektov preventívnych aktivít, ktoré môžu byť rôzneho druhu pre rôzne skupiny ľudí.

Z nasledujúcej tabuľky vidieť, ktoré oblasti kriminality vyžadujú najväčšiu pozornosť.

Aktivity v oblasti prevencie Poradie naliehavosti
Kriminalita mládeže 1
Drogová závislosť 2
Všeobecná agresia a násilie v spoločnosti 3
Vandalizmus a nezmyselné ničenie verejného majetku 4
Vzdelávanie ohrozených skupín obyvateľstva 5
Starostlivosť o resocializáciu 6
Mravnostné delikty 7
Korupcia a úplatkárstvo 8
Doprava 9
Iné, najmä násilie páchané na ženách 10

Z toho vyplývajú aj nasledovné typy programov (úspešne uplatňované v ČR).

4.1 Športové aktivity

Ich cieľom je zmysluplné, aktívne prežitie voľného času, zaistenie dohľadu nad deťmi a mládežou a ich aktivitami. Pomáhajú vytvárať prostredie vhodné pre nenásilné uplatnenie sociálnej prevencie a sociálnu intervenciu a tiež zlepšujú vybavenosť územných celkov. Snažia sa posilňovať vlastnú bezpečnosť športujúcich a dosiahnutie rešpektovania daných pravidiel. Je ich záujmom sprístupniť športové aktivity aj pre sociálne handicapovanú verejnosť.
Cieľovou skupinou týchto aktivít je široký okruh neorganizovaných detí a mládeže, túlajúcich sa po uliciach a sídliskách a združujúcich sa do skupín. Ďalej sú to deti a mládež, ktorí sa venujú športom v nevhodnom prostredí a deti pochádzajúce z kriminogénneho prostredia. Tieto aktivity môžu deti vykonávať na školských ihriskách prístupných verejnosti. Pri vytváraní takýchto areálov je dôležité zohľadniť záujmy užívateľov a účel, na ktorý majú slúžiť. Ďalšou možnosťou sú malé športoviská, kam patria menšie medziblokové ihriská pre loptové hry, betónové stoly na stolný tenis atď. Lákavou atrakciou môže byť uskutočňovanie športových turnajov medzi užívateľmi všetkých malých športovísk v meste. Ohraničenosť, dostupnosť a zároveň dostatočná vzdialenosť od obytných zón, s dodržiavaním bezpečnostných predpisov, sú kritériá charakteristické pre viacúčelové športové areály. Význam má aj športové vybavenie. Ide o rôzne športové potreby, ako sú lopty, siete, hokejky, bicykle a podobne. Tieto potreby sa poskytujú organizátorom voľnočasových aktivít. 4.2 Záujmové aktivity

Cieľom projektov tejto kategórie je vyplniť zmysluplným
a vhodným spôsobom voľný čas cieľovej skupiny záujemcov. Za cieľovú skupinu sa považujú ohrození ľudia ľubovoľného veku. Záujmové aktivity majú za cieľ podnecovanie ohrozených a rizi-kových osôb, zabrániť ich pocitom odlúčenosti a integráciu do spoločnosti. Je pre ne charakteristická pestrosť, možnosť nepravidelnej účasti a bezplatnosť. Najčastejšie ide o spoločenské hry, výlety mimo mesta, šport, letné tábory, umelecké aktivity, ale aj netradičné športy, bojové umenie, posilňovanie, tanec, spev, hru na hudobné nástroje, klubovú činnosť.. Vhodné je poriadať tieto aktivity pre vekovo odlišné skupiny klientov. Rozlišujeme viacero typov projektov záujmových aktivít :
Dlhodobé pobyty trvajú minimálne týždeň. Patria sem letné tábory, zimné lyžiarske výcviky, putovné tábory. Pobyty neplnia len rekreačnú funkciu, ale ide aj o nácvik spoločenského správania, výchovu k zdravému životnému štýlu, besedy o voľbe povolania, závislostiach, kriminalite.

Krátkodobé pobyty majú význam aj v osvojovaní si nových sociálnych zručností. Ide o víkendové výlety, turistiku, poznávanie prírodných a kultúrnych pamiatok. Jednorazové akcie majú formu jednodenných výletov a kultúrno-spoločenských akcií, ktoré sú výročnými a prezentačnými akciami občianskych združení. Klubová činnosť je pravidelná a v priestoroch klubu sa stretávajú skupiny klientov podľa záujmu o určitú činnosť. Táto činnosť je väčšinou prepojená s poradenstvom, vzdelávacími činnosťami alebo sociálnou pomocou. Umelecké a technické aktivity sú úzko zamerané na určitú aktivitu. Môže ísť o prácu oddielu mladých hasičov, výučbu práce na počítači, tanec, folklór, spev, výtvarnú činnosť a dramatickú tvorbu. 4.3 Vzdelávacie aktivity

Ide o špeciálne vzdelávacie aktivity pre rôznorodú klientelu s cieľom vyrovnať existujúce handicapy klientov z hľadiska ich osobnostnej a sociálnej determinácie. Zvýšiť ich informovanosť a podporovať proces sebavzdelávania. V rámci programov prevencie kriminality môžeme tieto aktivity rozdeliť do štyroch skupín :
Vzdelávanie v rámci školy, kam patria nulté ročníky, s cieľom úspešne zaradiť deti do povinnej školskej dochádzky. Klientmi tohto typu projektov sú deti, ktoré majú odložený nástup do prvého ročníka z dôvodu psychickej nezrelosti. Na zvládnutie školských povinností ako aj príprave na prijímacie skúšky na vyšší typ škôl slúži doučovanie. Nahrádza nevšímavosť a nedostatok záujmu rodičov a absenciu prostredia, v ktorom by sa žiak mohol pripravovať na svoje budúce povolanie. Manuálne zručnosti si deti osvoja na výcviku zručnosti. Sociálno-právne vzdelávanie je určené študentom. Je zamerané na zvýšenie právneho vedomia, aké má človek práva a zároveň povinnosti, na sprostredkovávanie informácií o nebezpečenstve sociálno-patologických javov, ich prevencii a riešení. V praxi sa uskutočňuje prostredníctvom výcvikových programov a seminárov. Cieľom rekvalifikácie je motivovať klientov k získaniu profesijných zručností, rekvalifikovať ich v odboroch, ktoré majú šance pri uplatnení na trhu práce. Musí sa uskutočňovať v spolupráci s odbornými pracoviskami a byť ukončené certifikačnou skúškou. Profesijné vzdelávanie je určené odborníkom na zvýšenie ich kvalifikácie. Je zamerané na výučbu nových techník zvládnutia krízových a záťažových situácií a prácu s problémovou skupinou klientov. 4.4 Prevencia drogových závislostí

Ide o celú škálu projektov z oblasti voľnočasových aktivít.

Cieľom je orientácia na účelné trávenie voľného času, formovanie odmietavého postoja detí a mládeže k drogám, zníženie dopytu po drogách a zníženie záujmu detí experimentovať s drogou. Realizuje sa prostredníctvom klubovej a osvetovej činnosti. Ide o dlhodobú cielenú primárnu prevenciu kriminality a drogových závislostí. Smeruje k aktívnemu využitiu voľného času detí a mládeže z rizikového prostredia. Peer programy sú zamerané na vyhľadávanie a školenie vhodných peer aktivistov a ich prostredníctvom ovplyvňovať rizikové skupiny detí a mládeže.

Krízové a poradenské zariadenia

Sú centrá otvorené pre všetkých klientov, ktorí sú odkázaní na ich služby. Tieto zariadenia poskytujú špeciálne programy zamerané na problematické sociálne či psychosociálne javy. Realizujú sa v týchto typoch inštitúcií, resp. poskytujú nasledovné služby a činnosti : Linky dôvery sú podporované aktivity, ktoré svojím obsahom prekračujú štandardnú činnosť a využívajú pri tom profesijný potenciál. Azylové bývanie charakterizujú nocľahárne, bývanie pre osoby bez prístrešia, krízové lôžka pre deti a mládež, domy na pol cesty a chránené bývanie. Tieto projekty sú nezanedbateľné aj z hľadiska systému prevencie kriminality. Nízkoprahové zariadenia sa zameriavajú na neorganizovanú mládež, osoby v obťažnej sociálnej situácii. Činnosť týchto organizácii je úzko spojená s prácou sociálnych pracovníkov. V rámci prevencie kriminality sa činnosti sociálnej práce a komunít pokladajú za jednu z hlavných metód práce. Sociálna práca, ktorá je cielená priamo do lokalít a priamo na ohrozených jedincov, je vysoko efektívna. Strediská výchovnej starostlivosti sú inštitúcie, ktoré zabezpečujú prácu s mládežou priamo ohrozenou sociálno-patologickými javmi. Umiestnenie dieťaťa do inštitucionálnej starostlivosti v takýchto zariadeniach sa nechápe ako sankcia, ale ako snaha pomôcť riešiť problémovú životnú situáciu, ktorú nie je možné zvládnuť ambulantnou starostlivosťou.
V rámci pomoci obetiam trestných činov zastáva významnú úlohu poradenstvo v oblasti bezpečného správania, nácviku techník ako sa brániť trestnej činnosti, profesijné vzdelávanie a cielená osveta ( napr. domáce násilie, sexuálne obťažovanie, šikanovanie).

4.7 Sociálny projekt - „ LINKA DÔVERY PRE OKRES GALANTA „

I. NÁZOV PROJEKTU : „LINKA DÔVERY“

Zámerom predkladaného projektu je zriadiť „Linku dôvery“, ktorého zriadovateľom je záujmové združenie „STOP DROGÁM!“ v spolupráci s Okresným úradom v Galante, s účinnosťou od 1.7. 2001.

II.

CIEĽ PROJEKTU

Cieľom tohto projektu je vytvoriť vysokokvalifikovaný tím psychológov, ktorí by zabezpečovali a poskytovali poradenskú starostlivosť pre drogovo závislú mládež s celookresnou pôsobnosťou. V projekte sme sa hlavne zameriavali na :
- vytvorenie pomoci odborníkov – psychológov , za účelom poskytovať anonymnú pomoc
- poskytovanie pomoci drogovo závislej mládeži v okrese Galanta
- vymedzenie časového rámca poskytovanej poradenskej služby od 17.00 hod. do 20.00 hod. dvakrát do týždňa
- bezplatné využívanie stáží študentom vysokých škôl , ktorí študujú aprobáciu psychológia

II. SPOLOČENSKÁ OPODSTATNENOSŤ PROJEKTU

Okres Galanta patrí medzi tie okresy v rámci SR, kde drogový problém je pretrvávajúci. O tomto stave svedčia štatistické ukazovatele získané od Okresného riaditeľstva PZ v Galante , kde naše združenie úzko spolupracuje s oddelením násilnej kriminality, ktoré sa zaoberá taktiež s drogovým problémom v okrese Galanta. Podľa získaných informácií zisťujeme, že drogovo závislých stále pribúda v okrese Galanta a tomuto neželanému trendu doposiaľ nevie zabrániť ani samotná polícia, ktorá na úseku boja proti drogovej problematike vykonáva väčšinou represívne opatrenia, o čom svedčia informácie o vykonaných akciách proti distribútorom tvrdých drog – hlavne heroínu – v okrese Galanta, hlavne v meste Sereď, kde drogový problém je najvypuklejší. Skutočnosť, že drogovo závislých osôb neustále pribúda v našom okrese neukazujú len policajné štatistiky ale aj uskutočnený prieskum. V roku 2000 bol uskutočnený prieskum pracovníkov Pedagogicko - psychologickej poradne v Galante, za účelom zisťovania postojov mládeže k drogám / prieskum bol orientovaný pre vekovú kategóriu mládeže od 12 – 18 rokov v počte 2500 respondentov. /
Prieskum potvrdil potrebu linky dôvery pre mladých ľudí, nakoľko 42,8% z opýtaných sa kladne vyjadrilo k zriadeniu linky dôvery, 32,5 % by sa nevedelo vysporiadať s problémom, keby sa stal drogovo závislým a 29 % by sa bálo obrátiť na svojich rodičov z obavy následkov. Tieto skutočnosti taktiež naznačujú potrebu uvedenej linky dôvery, nakoľko zo zisteného prieskumu jednoznačne vyplýva , že mladí ľudia potrebujú v tomto smere pomoc odborníkov. Linka dôvery umožňuje poskytovať anonymnú pomoc aj priamo ohrozeným, čiže drogovo závislým. Považujeme ju za najúčinnejšiu formu pomoci v primárnej prevencii kriminality.

IV. URČENIE PROJEKTU

Tento projekt je určený hlavne pre dospievajúcu mládež vo veku od 12 do 18 rokov.

Táto skupina je najviac ohrozená čo sa týka konzumácie drog a potom páchania ďalšej trestnej činnosti, hlavne za účelom získania finančných prostriedkov za účelom nadobudnutia tak potrebnej dennej dávky, taktiež prípadného sexuáleho zneužívania ľudí tejto vekovej kategórie. V. REALIZÁCIA PROJEKTU

1./ Zdroje financovania

Projekt „Linky dôvery“ budeme financovať zo štátneho rozpočtu a to konkrétne z účelovo viazaných finančných prostriedkov Krajského úradu v Trnave na financovanie protidrogových aktivít pre okres Galanta, odkiaľ sú prisľúbené potrebné finančné prostriedky. Ďalšie potrebné financie získame zo sponzorských darov a to hlavne od podnikateľských subjektov, odkiaľ máme prisľúbenú finančnú pomoc na realizáciu tohto projektu. 2./ Propagácia

Projekt plánujeme propagovať v kvartálnych intervaloch:
- plagátmi
- letáčikmi / prostredníctvom národného úradu práce, sociálnej poisťovne, zdravotníckeho a školského sektoru/
- uverejnením v okresných, mestských a školských novinách
- bilboardy na frekventovaných miestach, hlavne v blízkosti škôl a diskoték
-cez INFOKANAL v meste Sereď. 3./ Rozpočet projektu

Na kalendárny rok 2001 predpokladáme a predkladáme nasledovný rozpočet projektu „Linky dôvery „ s celookresnou pôsobnosťou v Galante:

a/ Personálne vybavenie

Celkový počet 4
Psychológ 2
Student VS – bezplatne 2

b/ Mzdové prostriedky
Pohotovosť psychológa 2 krát do týždňa – 3 hod. na deň.
500.- Sk na 1 hod. 500 x 3 = 1 500.- Sk / 1 deň
1.500 x 2 = 3.000.- Sk / 1 týždeň
3.000 x 4 = 12.000.- Sk / 1 mesiac
12.000 x 6 = 72.000.- Sk / 6 mesiacov / od 1.7.01 do 31. 12. 01 /
Mzdové prostriedky činia 72.000.- Sk.

c./ Technické prostriedky

Na zariadenie „ Linky dôvery“ nám Okresný úrad bezplatne poskytne kancelárske priestory vo svojej budove. Kancelária je vybavená telefonickým prístrojom a podľa dohody zaplatíme poplatky za užívanie telefónu a hovorné so svojich finančných zdrojov. d./ Prevádzkové náklady na telefón.: 9.888.- Sk

mesačný polatok 207.90.-Sk
poplatok za tel. od. 01.07. 2001 do 31.12. 2001
t. j.

6 mesiacov 6 x 207.90 = 1.247,90.-Sk = 1.248 Sk
7 488.- Sk
SOS služby / možno volať klientovi /
na jednu službu pripadá 50.- Sk
pretelefonovať klientovi
t.j. 8 x 50 = 400 Sk za mesiac
6 mesiacov 6 x 400 = 2.400 Sk.- 2.400.- Sk
Prevádzkové náklady celkom 9.888.- Sk
e./ Propagácia projektu 18.000.- Sk

f./ Kancelárske potreby 112.- Sk

SUMARIZÁCIA ROZPOČTU

a./ Personálne vybavenie 2
b./ Mzdové prostriedky 72.000.- Sk
c./ Zakúpenie telefónu 0.- Sk
d./ Prevádzkové náklady na telefón 9.888.- Sk
e./ Propagácia projektu 18.000.- Sk
f./ Kancelárske potreby 112.- Sk
––––––––––––––
CELKOM 100.000.- Sk

VI. ZÁVER PROJEKTU

Zriadením „Linky dôvery„ získajú mladí ľudia oporu a podporu vysokokvalifikovaných pracovníkov – odborníkov a to anonymnou formou. Anonymita uchádzačov o pomoc je veľmi dôležitá záležitosť , z dôvodu, že veľa ľudí hlavne z rôznych zábran nevyhľadá včas odbornú pomoc, radu a poradenstvo na vyriešenie vlastného problému alebo problému blízkej osoby. Tieto dôvody môžu byť rôzne a to: hanba, pocit menejcennosti, strach z trestného postihu, čo na to povie okolie a pod.
Predpokladáme , že zriadením „Linky dôvery„ však tieto zábrany ľudia na to odkázaní prekonajú a obrátia sa s dôverou na našich psychológov. V neposlednom rade si sľubujeme od tohto projektu, že vďaka odborným radám drogovo závislým osobám, dokážeme znížiť počet drogovo závislých ľudí v našom okrese. Počítame aj s tým, že niekoľko drogovo závislých jedincov po prvom alebo po druhom kontakte so psychológom vystúpi z anonymity a osobne vyhľadá psychológa na konkrétne a odborné riešenie jeho problému. Kriminalita mládeže nemôže byť nikomu ľahostajná. Ľahostajný prístup k tejto problematike má mnoho ľudí, ale iba dotiaľ, pokiaľ sa to netýka priamo ich, resp. im blízkych osôb. Až potom začnú ľudia vnímať aký to je problém a preto by sa mal na riešení tohto problému podieľať každý z nás podľa svojich možností a schopností.

ZÁVER

Súčasný stav, vývoj a dynamika kriminality objektívne zvýrazňuje dôležitosť prevencie kriminality a jej uskutočňovania v praxi. Činnosť všetkých orgánov v boji proti kriminalite a inej protispoločenskej činnosti smeruje k spoločnému cieľu – stabilizovať, postupne znižovať kriminalitu, poskytovať efektívnu ochranu, najmä životu, zdraviu, osobnostným právam a majetku. Kriminalita je charakteristická mnohopočetnosťou faktorov, foriem a druhov trestnej činnosti. Prax ukázala, že k efektívnym výsledkom – poklesu trestnej činnosti a zlepšeniu objektívnej bezpečnosti občanov – sa nedá dospieť čiastkovými riešeniami. Efektivita v boji proti kriminalite vyžaduje komplexný prístup a riešenia zamerané na príčiny. Preventívne opatrenia musia korelovať so špecifikami jednotlivých druhov trestnej činnosti, s miestnymi urbanistickými podmienkami, kultúrnou a hospodársko-politickou scénou a sociálnym zložením obyvateľstva. Na jednej strane existuje jednotný a organizovaný zločin, na strane druhej neexistuje koncepčnosť a komplexnosť v riešení kriminality a subjekty ochrany a bezpečnosti navzájom nespolupracujú na požadovanej úrovni. Je potrebné zdôrazniť potrebu plnej akceptácie a serióznej spolupráce všetkých orgánov štátnej správy s organizáciami tretieho sektora. Spoločenská akceptácia tretieho sektora je nevyhnutná už zo samotného postavenia i personálneho zloženia týchto subjektov. Občania v združeniach, totiž vykonávajú prevenciu na základe vlastného rozhodnutia, dobrovoľnosti a eminentného záujmu o riešenie najpálčivejších problémov tejto spoločnosti, bez nároku na odmenu. Prehĺbenie spolupráce s tretím sektorom, skvalitnenie spolupráce s hromadnými oznamovacími prostriedkami a transformácia myslenia policajtov z pozície represívneho orgánu na orgán služby obyvateľstvu, s uprednostňovaním prevencie pred represiou, rozhodne vytvorí vynikajúci základ pre účinnú prevenciu. Mimikrujúci zločin bude aj naďalej zneužívať demokraciu aj totalitarizmus, biedu spoluobčanov aj ich blahobyt, životné katastrofy aj humanitárnu pomoc postihnutým, spoločenské víťazstvá aj porážky, sociálne napätie aj pokojný život spoločnosti. Kriminalita bude naďalej parazitovať na ekonomike, politike, náboženstve, charitatívnych aktivitách a všetkých ostatných oblastiach spoločnosti. Napredovanie ekonomiky a zvyšovanie životného štandardu občanov nepovedie automaticky k poklesu kriminality. Ale ani naopak, zvyšovanie výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne nepovedie nevyhnutne k zvyšovaniu kriminality. Bude však vytvárať priaznivejšie predpoklady pre jej kontrolu.
Kriminalita bohužiaľ sprevádza ľudstvo od jeho vzniku.

Sprevádzala ho vo všetkých etapách jeho vývoja. Je preto len a len na nás, ako budeme k nej pristupovať, či už z úlohy rodiča, pracovníka alebo obyčajného občana. Každý z nás by sa mal snažiť vo svojom živote o to, aby bol príkladom tým druhým a aby mal jeho život zmysel. Ak táto práca prinúti čitateľa aspoň zamyslieť sa nad tým, ako môže svojím životným štýlom prispieť k prevencii kriminality v našej spoločnosti, už splnila svoj účel.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Knižná
1. BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality a inej protispoločenskej
činnosti. Bratislava, MV SR 1996
2. BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality a inej protispoločenskej
činnosti v SR na regionálnej úrovni ( Zborník zo seminára). Bratislava, MV SR 1998
3. BUBELÍNI, J.: Prevencia kriminality a inej protispoločenskej
činnosti na miestnej úrovni. Bratislava, Policajný inštitút
AFG, 2000
4. BÚTORA, M.: Čítanka pre neziskové organizácie. Bratislava
Centrum prevencie a riešenia konfliktov 1998
5. ĎURIČ, L. - BRATSKÁ, M. a kol.: Pedagogická psychológia-
Terminologický a výkladový slovník. 1. vyd. Bratislava, SPN 1998
6.GOGA, M.: Výchovné problémy a formovanie osobnosti k životným
hodnotám. In: Zborník zo seminára Quo vadis výchova? Primárna prevencia drogových závislostí. 1. vyd. Bratislava, IUVENTA 1997. 7. JAKABČIC, I. – POŽÁR, L.: Všeobecná patopsychológia.
Patopsychológia mentálne postihnutých. Iris. l995
8. JANÍK, A. – DUŠEK, K.: Drogy a společnost. Avicenum.
Praha l99O.
9. KALOUSOVÁ, L. – KALOUS, J. : Nové přístupy k zacházení s
delikventy v zahraničí. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, XVII,1982, 4, s.303-311
10. KONDÁŠ, O.: Psychoterapia a reedukácia. Osveta. Martin l985.
11.KOŠČ, L. – MARKO, J. – POŽÁR, L.: Patopsychológia.
Poruchy učenia a správania. SPN. Bratislava l975.
12. KOŠČ, L.: Úvod do patopsychológie. Bratislava l974.
13. KOŠČO, M.: Základy psychológie. 2. vyd. Bratislava, SPN 1996
14. KOŠČO,J. a kol.: Poradenská psychológia. SPN, Bratislava 1987
15. KRATOCHVÍLOVÁ, E.: Voľný čas ako faktor pozitívnej
životnej orientácie a zdravého spôsobu života. In: Zborník zo seminára Quo vadis výchova? Primárna prevencia drogových závislostí. 1. vyd. Bratislava, IUVENTA 1997. s. 42-52.
16. LABÁTH,V.: Alternatívne formy starotlivosti o mládež s poruchami
správania , MPSVaR SR, Bratislava, 1992
17. LASMER,V.: Životní běh a sociální situace člověka: Úvod do
sociálnej diagnostiky.

Praha, 1972
18. MATOUŠEK,O.: Projekt HERMÉS. Nepublikovaný text,Praha1990
19.MASARIKOVÁ, A.: Drogy, mládež, spoločnosť. Zborník zo
seminára Quo vadis výchova? Ochrana pred drogovým nebezpečenstvom.1.vyd. Bratislava, IUVENTA 1995. s. 9-13.
20.NOVOTNÁ, V. - SCHIMMERLINGOVÁ, V.: Sociální práce, její
vývoja metodické postupy. 1. vyd. Praha, UK 1992. 129
21.ONDREJKOVIČ, P.: Štúdie zo sociológie výchovy. (Teoretické
základy sociológie výchovy a mládeže). 1. vyd. Bratislava, IUVENTA 1994. 86 s.
22.ONDREJKOVIČ, P.: Úvod do sociológie výchovy.
VEDA, Bratislava l995
23.ONDREJKOVIČ, P.: Socializácia a subkultúra mládeže. In: Zborník
zo seminára Quo vadis výchova? Výchova k prosociálnosti versus sociálno-patologické javy. 1. vyd. Bratislava, IUVENTA 1997. s. 12-18.
24.ONDREJKOVIČ, P.- POLIAKOVÁ, E a kol.: Protidrogová
výchova.1.vyd. Bratislava, VEDA 1999
25.PERHÁCS, J. - PAŠKA, P.: Dospelý človek v procese výchovy. 1. vyd. Bratislava, STIMUL 1995
26.ŘEZNÍČEK, I.: Metody sociální práce. 1. vyd. Praha, SLON 1994
27. STRIEŽENEC, Š.: Slovník sociálneho pracovníka. AD. Trnava l996
28. STRIEŽENEC,Ś.: Úvod do sociálnej práce, AD, Trnava 1999
29.ŠVEC, Š.: Základné pojmy v pedagogike a andragogike. 1. vyd. Bratislava, IRIS 1995

Časopisecká

l. BUBELÍNY, J.: Dve stránky prevencie kriminality.
In: Policajná teória a prax. R. 6. Č. 4/l998,
s. 39-45.
2. ČIRTKOVÁ, L.: Zvláštnosti sociálně patologického
vývoje u dívek. In: Mládež a společnost. R. 3. Č. l/l997, s. l7-28. 3.JEDLIČKA, R. – KOŤA, J.: Sebezničujíci tendence a
sebevražedné jednání u dospívajících – meze a mož-
nosti preventívní práce školy. In: Pedagogika.
R. 46. Č. l/l997, s. l4-25.
4.KREDÁTUS, J.: "Pokiaľ je človek na kolenách a neleží, ešte vždy má
šancu". Závislosť, 6, 1998. č. 18, s. 8-9.

5.LUBELCOVÁ, G.: Základné trendy a riziká vývoja
Kriminality na Slovensku v rokoch l989 – l999.
In: Sociológia. R. 3l. Č. 5/l999, s. 497-5Ol.
6.MATULA, Š.: Máme syna v parte. Rodina a škola, 39, 1992. č. 4, s. 22-23.
7.ONDREJKOVIČ, P.: Násilie v školách. In: Pedagogická
Revue. R. 5l. Č. 5/l999, s. 489-496. 8.ONDREJKOVIČ, P.: Sociálna patológia. In: Sociológia.
R. 3l. Č. 5/l999, s. 489-496.
9.ONDREJKOVIČ, P.: Výkladový slovník niektorých pojmov.
In: Mládež a spoločnosť. R. 2. Č. 2/l996, s. 89-9l.
10.PALMER,T. – WEDGE,R.: California´s Juvenile Probation Camps :
Findings and Implications. Crime and Deliquency,35,April1989, No 2,s.

234-253
11.PÉTIOVÁ, M.: Sociálno-patologická problematika
mládeže v SR. In: Mládež a spoločnosť. R. 3. Č. l/l997, s. 4l-49.
12.POTOČÁROVÁ, M.: Vytvárať podmienky pre morálnu obrodu
spoločnosti. Učiteľské noviny, 45, 1995. č. 23, s. 3.
1998. 464 s.

Právne normy

1. Ústava SR. AMOS. Bratislava l992.
2. Trestný zákon č. l4O/l96l Zb. V znení neskorších
predpisov.
3. Trestný poriadok č. l4l/l96l Zb. V znení neskorších predpisov.
4. Zákon o prečinoch č. l5O/l96O Zb. 5. Zákon o priestupkoch č. 372/l99O Zb.
6. Zákon č. l7l/l993 Z.z. o Policajnom zbore.
7. Zákon č. 353/l997 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Policajnom
zbore.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Projekt "Prevencie kriminality mládeže v meste Galanta"