l.


Máhabhárata
(doslovne Veľké rozprávanie o Bháratovcoch)
4 stor. pred.n.l
Rozsiahli súbor indických mýtov, legiend a ľudových rozprávaní. Rozsahom približne 100 000 dvojverší predstavuje Máhabhárata zrejme jednu z najväčších epických básní sveta. Námet Máhabháraty je skutočná historická udalosť- bratovražedný boj medzi rodmi Kuruovcov a Panduovcov. Epos je rozčlenení do 18 kníh s veľkosťou asi od 100 do 14 000 dvojverší. Neskoršie bola k Máhabhárate pričlenená časť s názvom Harivanša ,čo znamená Hariho rodokmeň. Hlavní hrdinovia eposu sú slepý kráľ Dhrtarášta so svojimi synmi, Kuruovci a Panduovci. Dej eposu je pomerne zložitý. Na začiatku zomiera vladár z rodu Panduovcov. Následníkom má byť najstarší syn Judhištyra, ale plány bratrancov -Kuruovcov prinútili Judhištyru opustiť krajinu. Neskôr získa naspať celé kráľovstvo, no v hre v kocky postupne prehrá nielen kráľovstvo, ale aj seba , štyroch bratov a manželku. Kráľovstva sa však nechce vzdať, a tak obe strany začnú s bojovými prípravami. V boji trvajúcom 18 dní zahynuli všetci Kuruovci a Judhištyra sa stal zvrchovaným kráľom zeme Kuru a múdro ju spravoval s bratmi po mnoho rokov. Autorom eposu je Vjása. Je mu pripisované aj autorstvo iných literárnych diel. Máhabhárata je v Indií dodnes živá ako pokladnica svetskej a náboženskej tradície i ako nevyčerpateľný zdroj námetov a inšpirácií pre neskoršiu tvorbu.


Rámájana:
(doslovne Rámovo putovanie)
Rámájana sa stala indickým národným eposom. Vznikla v 3. až 2. stor. p. n .l.
Základnou témou eposu je životná púť princa Rámy a jeho ženy Síty. Ráma bol ustanovený ako nasledovník trónu. Nevlastná matka ho však prinútila, aby na 14 rokov odišiel do vyhnanstva a správu štátu nechal jej synovi. Ráma doprevádzaný Sítou a mladším bratom sa usadil v lese Dandace ako pustovník. Prežil tu veľa dobrodružstiev a pobil mnoho démonov , ktorí sužovali ten kraj. Nakoniec, po mnohých strastiplných cestách sa Ráma stáva panovníkom.
Rámájana plnila zábavnú a vzdelávaciu funkciu. Jej cieľom bolo zaujať, rozptýliť, ale taktiež vytvoriť ideálnych hrdinov , ktorých skutky sú hodné nasledovania. Za autora eposu je považovaný Válmíki, legendárny svätec, snáď aj historická osobnosť. Ako téma poslúžil cyklus povestí okolo postavy kráľa z rodu Ikšvákovcov, ktorí vládli vo východoindickom kráľovstve okolo 6.-5. stor. p. n. l. Epos obsahuje na rozdiel od Máhabháraty omnoho viac ozdobných výrazových prostriedkov. V neskorších rokoch bol podstatne rozšírený, takže dnes pozostáva zo 7 kníh a približne 24 000 dvojverší.