Lebo čo zachráni
manželstvo, keď láska oslabne, keď po rokoch vzniká napätie, drobné
roztržky, ak nie to spoločné a trváce, čo ich spája - vzájomné
pochopenie. Nemôže byť monopolom len muža alebo len ženy. Vedieť
odpúšťať a pochopiť ťažkosti druhého musia obidvaja. Je to schop-
nosť ľúbiť aj s chybami, lebo sme mali čas dokonale ho poznať. Spo-
ločný život, často jednotvárny, dáva možnosť spoznať aj tie chyby,
ktoré sa dosiaľ neprejavili. Treba s tým vopred počítať. Keď sa
vstupuje do manželstva, treba sa vyrovnať s tým, že partner je
z iného druhu rodiny, ktorá žila ináč, osvojila si iné spôsoby, iné
ciele, že je z inej krajiny, kde sa žije odlišne, iné sú aj náhľady
na rodinný život, že partner je iného náboženstva a že sa ho dokon-
ca pridržiava, že má podstatne viac alebo menej rokov, že má iné
vzdelanie, inú oblasť záujmov, že má taký temperament, ktorý môže
byť v tom či onom ohnivkom rozporov. To si vyžaduje nielen poznanie
povahových odlišností, ale aj ich akceptovanie, možnosť alebo ne-
možnosť nápravy a v konečnom dôsledku pochopenie a úsilie vcítiť
sa, porozumieť záľubám a osobitostiam toho druhého. Chyby sa nemajú
odstraňovať násilne a odrazu, ale pomaly, podobrotky. Do manželstva
sa vkradne aj pracovný neúspech, choroba, hmotný úpadok a iné neho-
dy, ktoré môžu znamenať koniec manželstva. Vtedy sa pri každej prí-
ležitosti treba vyhnúť výčitkám, nezdôrazňovať to, čo bolí, hľadať
všetky rezervy trpezlivosti, ovládať sa, nevyhadzovať stále na oči
svoju obetavosť. Napätie, tragédia v rodine často nie je taká hlbo-
ká, netrvá tak dlho, aby sa týmito vlastnosťami nedala preklenúť,
prebolieť. Veď vtedy, keď sa všetko darí, keď je láska ešte len
v rozkvete, vtedy je všetko zaujímavé, prekonateľné a pekné. Až po-
tom pri každodennej všednej lopote, pri nadmiere starostí, po 10
- 20 rokoch stane sa manželstvo ozajstným skúšobným kameňom. Vtedy
bolo skutočne dobré, ak vydržalo nápor. V tom čase iste obaja man-
želia pochopili, že láska a manželstvo nie je len krásna, ale aj
veľká a zodpovedná spoločná úloha, kde možno buď stroskotať na ne-
schopnosti spolužitia a lásky, alebo ju neprestajným prehlbovaním
zdokonaľovať. Rany spôsobené životom sa lepšie liečia mlčaním a tr-
pezlivosťou. Veľkosť lásky a manželského priateľstva sa pocíti až
v skúškach spoločného utrpenia, pri odlúčení.


Autorom referatu je Sephia.