Manželstvo
Vyvrcholením vzájomných citových vzťahov medzi mužom a ženou
je túžba po spoločnom živote. Veľká väčšina mladých ľudí vstupuje
do manželstva z lásky. Keď si dospelá žena i muž dobre rozumejú
a majú sa radi, túžia všetky radosti i ťažkosti života prekonávať
spoločne a natrvalo. Keď sa rozhodujú pre vstup do manželstva, čas-
to si myslia, že ich čaká život plný radostí a dobrých perspektív
a že prípadné prekážky budú prekonávať vždy spoločne. Ako dobre by
bolo vo viacerých manželstvách, keby predsavzatia, prísľuby, ry-
tierskosť a galantnosť muža a jemnocit, ohľaduplnosť a skromnosť
ženy spred svadby boli ozdobou ich manželského života!
Muž i žena sú dnes rovnocennými partnermi vo viacerých zamest-
naniach, ale ich telesné a duševné vlastnosti sú veľmi rozdielne.
Uplatňuje sa to predovšetkým pri ich špecifickom poslaní v manžel-
stve a v rodine. Dobre je, keď sa obaja vzájomne dopĺňajú a odpúš-
ťajú si malé chybičky vo vedení domácnosti, keď pochopia vzájomnú
deľbu práce najmä dnes, keď už od ženy nemožno žiadať, aby bola len
matkou a domácou paňou. Zamestnaná žena potrebuje v domácnosti
a pri výchove detí pomoc i oporu. Keď si to muž už pred vstupom do
manželstva uvedomí, že po svadbe nastanú možno väčšie alebo samé
starosti, a napriek tomu vstupuje doň, je to cenný predpoklad pre
reálny prístup k spoločnému životu.
Muž býva spravidla váhavejší, neletí strmhlav do manželstva
a často ho prinúti len to, že čakajú dieťa. Kamaráti ho doberajú so
stratou slobody. Nie je na škodu, keď si uvedomí, že v prospech
manželského šťastia skutočne zakotví pri jedinej žene. Vydrží to,
čo k nej cíti, celý život?
Bohatší citový fond diktuje žene túžbu po manželstve najmä
preto, že chce mať deti. Táto túžba ženy je silnejšia a šľachetnej-
šia, lebo niekedy prekonáva všetky formality manželstva - žena chce
byť matkou aj bez toho, aby sa vydala. S pribúdajúcimi rokmi i po-
cit osamelosti, túžba zdôveriť sa, úsilie dokázať svoju ženskosť,
splniť biologické poslanie ženy v materstve, to sú dôvody, prečo
nasadzuje nižšie meradlo na posudzovanie muža a jeho vlastností
a často aj ochotne spustí zo svojich kritérií. Keď sa potom vydá,
nezriedka rozčarovaná predstavami a skutočnosťou odovzdane trpí
v manželskom zväzku.
Láska je iste základným predpokladom, ale priamo z nej musí
vyrastať priateľstvo a porozumenie medzi manželmi.
Lebo čo zachráni
manželstvo, keď láska oslabne, keď po rokoch vzniká napätie, drobné
roztržky, ak nie to spoločné a trváce, čo ich spája - vzájomné
pochopenie. Nemôže byť monopolom len muža alebo len ženy. Vedieť
odpúšťať a pochopiť ťažkosti druhého musia obidvaja. Je to schop-
nosť ľúbiť aj s chybami, lebo sme mali čas dokonale ho poznať. Spo-
ločný život, často jednotvárny, dáva možnosť spoznať aj tie chyby,
ktoré sa dosiaľ neprejavili. Treba s tým vopred počítať. Keď sa
vstupuje do manželstva, treba sa vyrovnať s tým, že partner je
z iného druhu rodiny, ktorá žila ináč, osvojila si iné spôsoby, iné
ciele, že je z inej krajiny, kde sa žije odlišne, iné sú aj náhľady
na rodinný život, že partner je iného náboženstva a že sa ho dokon-
ca pridržiava, že má podstatne viac alebo menej rokov, že má iné
vzdelanie, inú oblasť záujmov, že má taký temperament, ktorý môže
byť v tom či onom ohnivkom rozporov. To si vyžaduje nielen poznanie
povahových odlišností, ale aj ich akceptovanie, možnosť alebo ne-
možnosť nápravy a v konečnom dôsledku pochopenie a úsilie vcítiť
sa, porozumieť záľubám a osobitostiam toho druhého. Chyby sa nemajú
odstraňovať násilne a odrazu, ale pomaly, podobrotky. Do manželstva
sa vkradne aj pracovný neúspech, choroba, hmotný úpadok a iné neho-
dy, ktoré môžu znamenať koniec manželstva. Vtedy sa pri každej prí-
ležitosti treba vyhnúť výčitkám, nezdôrazňovať to, čo bolí, hľadať
všetky rezervy trpezlivosti, ovládať sa, nevyhadzovať stále na oči
svoju obetavosť. Napätie, tragédia v rodine často nie je taká hlbo-
ká, netrvá tak dlho, aby sa týmito vlastnosťami nedala preklenúť,
prebolieť. Veď vtedy, keď sa všetko darí, keď je láska ešte len
v rozkvete, vtedy je všetko zaujímavé, prekonateľné a pekné. Až po-
tom pri každodennej všednej lopote, pri nadmiere starostí, po 10
- 20 rokoch stane sa manželstvo ozajstným skúšobným kameňom. Vtedy
bolo skutočne dobré, ak vydržalo nápor. V tom čase iste obaja man-
želia pochopili, že láska a manželstvo nie je len krásna, ale aj
veľká a zodpovedná spoločná úloha, kde možno buď stroskotať na ne-
schopnosti spolužitia a lásky, alebo ju neprestajným prehlbovaním
zdokonaľovať. Rany spôsobené životom sa lepšie liečia mlčaním a tr-
pezlivosťou. Veľkosť lásky a manželského priateľstva sa pocíti až
v skúškach spoločného utrpenia, pri odlúčení.
Autorom referatu je Sephia.
|
