Devízový zákon

zákon

Devízový zákon č. 202/1995 Z. z. zaviedol od 1. 10. 1995 konvertibilitu Sk pre bežné operácie v rámci platobnej bilancie pre tuzemcov. Vonkajšia konvertibilita Sk znamená, že tuzemec môže plniť svoje záväzky voči cudzozemcom za podmienky, že má dostatok vlastných korunových prostriedkov a predloží tuzemskej banke doklad, z ktorého je zrejmé, že ide o záväzok voči cudzozemcovi. Záväzok môže plniť v slovenskej alebo v cudzej mene, a to v závislosti od vzájomnej dohody tuzemca a cudzozemca. Ďalej musí ísť o záväzok, ktorý nie je devízovým zákonom regulovaný.

Od 1. 4. 1998 sú uvoľnené niektoré operácie so zahraničnými CP (ide najmä o operácie s členmi OECD).

Devízový zákon upravuje len transakcie so zahraničím, ak sú tieto spojené finančnými prevodmi, platbami, vývozom alebo dovozom v hotovosti. Devízový zákon upravuje práva a povinnosti pre všetkých tuzemcov, t.j. fyzické a právnické osoby, pričom nie je dôležité, či ide o podnikateľské alebo nepodnikateľské subjekty.

Devízový zákon umožňuje obeh Sk v zahraničí pri všetkých operáciách.

Jeho praktické použitie je však závislé od vzájomnej dohody tuzemca a cudzozemca. Princíp vzájomnej dohody upravujú ustanovenia Občianskeho zákonníka pri neobchodných platbách resp.

ustanoveniach, Obchodný zákonník pri obchodných platbách.

Devízový zákon upravuje práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia, pri prijímaní finančných úverov zo zahraničia, pri investovaní v zahraničí, pri ohlasovacej povinnosti, pri povinnosti prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska a pri iných devízových vzťahoch upravených týmto zákonom.

Vymedzenie pojmov

Tuzemec - fyzická alebo právnická osoba s trvalým bydliskom na Slovensku.

Cudzozemec - fyzická alebo právnická osoba, ktorá nemá trvalé bydlisko na Slovensku.

Finančné deriváty – práva a záväzky oceniteľné peniazmi, odvodené od peňažných prostriedkov v cudzej mene, zlato, zahraničné CP.

Cenný papier – listina alebo zápis, ktorý ju nahradzuje, je s nimi spojené právo na účasti na majetku alebo právo na peňažné plnenie.

Zlato – svetovo obchodovateľné zliatky zlata, ktorých rýdzosť preukazuje odtlačok značky (punc) alebo pripojené osvedčenie vydané osobami, ktorých zoznam vedie NBS.

Finančný úver – poskytnutie peňažných prostriedkov v cudzej mene alebo v Sk, s ktorým je spojená povinnosť vrátiť ho v peňažnej forme.

Obchod s devízovými hodnotami – okrem kúpy a predaja na vlastný alebo cudzí účet sem patrí aj zámena devízových prostriedkov alebo splácanie finančného úveru v inej mene.

Priama investícia - také vynaloženie peňažných prostriedkov alebo iných peniazmi oceniteľných majetkových hodnôt alebo majetkových práv, ktorých účelom je založenie, získanie alebo rozšírenie trvalých ekonomických vzťahov investujúceho tuzemca na podnikanie v zahraničí alebo investujúceho cudzozemca na podnikanie v tuzemsku.

Devízová licencia - je to povolenie udelené devízovým orgánom devízového miesta, ktoré nie je bankou podľa Zákona o bankách, na vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami alebo na poskytovanie peňažných služieb, ak je táto činnosť podnikaním.

Devízové povolenie - povolenie udelené devízovým orgánom podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona upravujúce rozsah oprávnenia, čas, na ktorý sa udeľuje a podmienky, ktoré je právnická alebo fyzická osoba, ktorej sa devízové povolenie udeľuje, povinná dodržiavať.

Poskytovanie peňažných služieb - sprostredkúvanie platieb do zahraničia a prijímanie platieb zo zahraničia.

Devízové miesto - tuzemské banky alebo pobočky zahraničných bánk s bankovou licenciou NBS

- nebankové subjekty (investičné fondy) s devízovou licenciou NBS

- zmenárne majúce živnostenské oprávnenie na nákup cudzej meny a majúce devízovú licenciu na predaj cudzej meny od NBS

Devízové orgány - Ministerstvo financií a NBS

Ministerstvo financií - vykonáva pôsobnosť vo vzťahu k ostatným ministerstvám a iným ústredným orgánom štátnej správy a organizáciám, ktoré sú napojené na štátny rozpočet

- zabezpečuje devízové súpisy a podklady na medzištátne rokovanie o majetkovo-právnych nárokoch a vnútroštátne vykonanie výsledkov týchto rokovaní.

NBS - vykonáva pôsobnosť podľa tohto zákona.

Colné orgány - vykonávajú pôsobnosť pri dovoze a vývoze bankoviek a mincí pri plnení ohlasovacej povinnosti, pri kontrole zameranej na zamedzenie devízových priestupkov.

Prijatie devízového zákona bolo podmienené dobrými makroekonomickými výsledkami SR. Zmenený devízový režim stanovuje v týchto bodoch:

- uvoľňuje reguláciu na bežnom účte platobnej bilancie

- umožňuje priame investície do krajín Európskej únie

- povoľuje obeh slovenskej meny v zahraničí

- vytvára rámec pre postupnú liberalizáciu (uvoľnenie) kapitálového účtu platobnej bilancie

Tento devízový zákon umožňuje bez akýchkoľvek obmedzení vykonávať operácie na bežnom účte platobnej bilancie, kde sa vykazujú platby a inkasá za:

- tovary (vývoz a dovoz)

- služby (doprava, cestovný ruch, spoje, stavebné a montážne práce, služby zdravotníctva a školstva, finančné služby)

- prevody výnosov (úroky, dividendy, zisk)

- bežné prevody (penzie, výživné, dedičstvá, vená, podpory, dary, štipendiá, príspevky medzinárodných organizácií)

Možnosť priameho investovania tuzemcom v zahraničí patrí naďalej do oblasti regulácie prostredníctvom devízových povolení, výnimku tvoria investície do štátov Európskej únie.

Liberalizácia (uvoľnenie) kapitálového účtu je zatiaľ otázkou dlhšieho obdobia. Zatiaľ zostávajú na účte tieto obmedzenia:

1/ počíta sa so zachovaním ponukovej povinnosti pre podnikateľské subjekty

2/ je zachovaný režim čerpania zahraničných úverov na základe povolenia NBS

3/ regulácia v rámci nákupu nehnuteľností v tuzemsku

1) znamená ponúknuť nadobudnuté peňažné prostriedky v cudzej mene za slovenskú menu v rozsahu so stanoveným opatrením NBS. Vzťahuje sa na podnikateľov.

2) oblasť finančných úverov je zatiaľ regulovaná. Prijímanie finančných úverov tuzemcami od cudzozemcov je viazané na devízové povolenie. Jedným z dôvodov je fakt, že naša podnikateľská sféra zatiaľ nie je dostatočne informovaná o bežných podmienkach na zahraničných trhoch s úvermi. Regulácia neznamená vytvorenie bariéry proti čerpaniu úverov, ale mala byť najmä konzultačným miestom, ktoré preveruje podmienky a spôsob nadobudnutia úveru. Regulácii podlieha aj poskytovanie finančných úverov tuzemcami cudzozemcom.

3) nadobúdanie nehnuteľností cudzozemcami v tuzemsku je možné v týchto prípadoch:

- dedením

- pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti

- pri nadobúdaní nehnuteľností od manžela(ky), rodiča alebo prarodiča, príp.

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých jeden je cudzozemec

- výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú cudzozemec vlastní, za inú v rovnakej cene

- pri predkupnom práve s titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti

- pri stavbe vystavanej cudzozemcom na pozemku v jeho vlastníctve

- na základe ustanovení osobitného zákona

Nadobúdanie nehnuteľností v zahraničí je možné tiež len s devízovým povolením. Regulácii podliehajú aj operácie so zahraničnými CP a finančnými derivátmi odvodenými od devízových hodnôt.

Devízový kurz

Devízový kurz (menový) - je relatívna cena medzi dvomi menami - cenu jednej meny môžeme vyjadriť v hodnote inej meny - je to výsledok dopytu a ponuky na neregulovanom finančnom trhu.

Zverejnenie kurzu (kotácia, kurzový záznam). Poznáme 2 spôsoby kotácie kurzov:

a) priama (americký spôsob kotácie) - vyjadruje množstvo jednotiek domácej meny za jednotku zahraničnej meny

b) nepriama (európsky spôsob kotácie) - vyjadruje počet jednotiek zahraničnej meny, ktoré možno kúpiť za jednotku domácej meny

Devízový kurz sa mení podľa ponuky a dopytu: keď sa mení smerom nahor = zhodnotenie kurzu, hovoríme tomu aj ako apreciácia Þ mena sa stáva drahšou; keď sa mení kurz smerom nadol = znehodnotenie alebo depreciácia Þ mena sa stáva lacnejšou.

Pri obchodovaní na menovom trhu používajú menoví dealeri pri kotácii menových kurzov 2 hodnoty:

a) menový kurz, za ktorý sú ochotní menu predať - predajný kurz (offer, ask price)

b) menový kurz, za ktorý sú ochotní menu kúpiť - nákupný kurz (bid price)

Rozdiel menových kurzov, tzv. BID ASK SPREAD je zdrojom zisku menových dealerov. Veľkosť rozdielu závisí od trhovej stability v danom čase a od množstva transakcií v príslušnej mene. Menový kurz medzi dvomi menami môžeme získať z menových kurzov týchto mien vyjadrených voči tretej mene. Takto získaný kurz sa nazýva krížový kurz (cross rate). Pohotový kurz (aktuálny, spotový) je cena kótovaná pre nákup alebo predaj danej meny voči inej mene (pre pohotový kontrakt, zúčtovanie hneď po transakcii). Termínový menový kurz (forwardový) je cena, za ktorú môže byť mena nakúpená alebo predaná pre dodávku v určitom čase v budúcnosti - vzniká pridaním prémie k existujúcemu pohotovému kurzu medzi dvomi menami. Ak je termínový kurz vyšší ako pohotový kurz, hovoríme, že mena sa predáva s prémiou. Ak je termínový kurz nižší ako pohotový kurz, hovoríme, že mena sa predáva s diskontom. Devízové obchody bánk

Zahŕňame medzi ne obchody bánk na devízových trhoch.

Na devízovom trhu môžu banky robiť krátkodobé alebo dlhodobé operácie.

Krátkodobé devízové operácie:

- devízové konverzie (spoty) - jednoduchá výmena jednej meny za druhú menu

- devízové arbitráže + úroková arbitráž

- termínové obchody - podnetom k termínovej operácii je dovoz alebo vývoz

- financial future - tovary na základe úveru

- opcie s menami

- swapy

Dlhodobé devízové operácie:

- priame a nepriame investície

Priame investície - vyvážaný kapitál sa použije na priame financovanie určitého konkrétneho podniku v zahraničí, a to buď už existujúceho alebo novovybudovaného. Nepriame investície - dlhodobé, devízové, úverové. Patria sem aj depozitné operácie a obchody s CP na zahraničnom a euromenovom trhu. Riziká pri devízových obchodoch:

1/ teritoriálne riziko - politické a právne riziko

2/ riziko partnera - úverové a platobné riziko

3/ likvidné riziko

4/ trhové riziká - kurzové, úrokové

Nostro a loro účty sú zrkadlové účty, ktoré si banky vedú na základe dohody:

- vedie sa tu zúčtovanie jednej banky voči druhej

- ten istý účet je raz nostro účet, raz loro účet (z pohľadu banky)

Zmenárenské služby

Banka v rámci zmenárenských služieb vykonáva:

- nákup a predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene

- konverzie devízových prostriedkov

- nákup a preberanie šekov

Zmenárenské služby banka vykonáva na základe aktuálnych kurzov vydávaných NBS a poštovou bankou. Nákup devízových prostriedkov sa vykonáva:

- od devízových tuzemcov (fyzické osoby, právnické osoby, mimobankové subjekty, hotely, reštaurácie, cestovné kancelárie)

- od devízových cudzozemcov

Predaj devízových prostriedkov realizujeme:

- devízovým tuzemcom (fyzické osoby)) v rámci limitu vyhláseného NBS v súvislosti so zahraničnou cestou na základe predloženia platného cestovného dokladu, pasu - aj rodinný príslušník

- právnickým osobám na hradenie nákladov spojených so zahraničnou služobnou cestou

Nákup eurošekov uskutočňujeme:

- od devízových cudzozemcov

- od devízových tuzemcov

Eurošeky sa vyplácajú v plnej hodnote uvedenej na eurošeku na základe predloženia platnej eurošekovej karty a cestovného pasu klienta (u nás maximálny limit 6 500,- na 1 eurošek). Nákup a preberanie šekov vykonávame:

- od devízových tuzemcov a devízových cudzozemcov nakupuje a predáva všetky druhy šekov - cestovné aj bankové, ktoré sú vystavené na ľubovoľnú konvertibilnú menu

- banky zabezpečujú pri nákupe okamžitú výplatu pri predložení cestovných šekov. Pri bankových a súkromných (okamžité vyplatenie len pri tých, ktoré sú emitované korešpondenčnou bankou (loro a nostro účty) alebo ktoré sa bezprostredne papierujú podnikateľským subjektom na ich bežný podnikateľský účet formou tkz. CLS (cash letter system)

- výplata šekov prevzatých na inkaso je možná do 2 pracovných dní od ich predloženia resp. maximálne do 5 týždňov

Zdroj: http://www.geocities.com/Athens/Sparta/6374/new.htm.