Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Kombinovaná doprava a systém riadenia prekladísk

KOMBINOVANÁ DOPRAVA

Dopravná sústava štátu, ktorú tvoria jednotlivé druhy konvenčných i nekonvenčných dopráv, je dnes nemysliteľná bez kombinovanej dopravy (na rozdiel od kombinácie dopráv, kde nepoužívame jednu nákladovú jednotku od odosielateľa k príjemcovi pri jej preprave rôznymi druhmi dopravných prostriedkov).
Kombinovaná doprava (KD) predstavuje dopravno-manipulačný systém zabezpečujúci prepravu tovaru v jednej a tej istej nákladovej jednotke od odosielateľa k príjemcovi ako neprerušený reťazec. Funkcia systému KD spočíva v sústredení nákladových jednotiek cestnou dopravou do príslušného terminálu, kde pomocou výkonných prekladacích mechanizmov sú nákladové jednotky preložené na železničné vozne alebo lode, na ktorých nasleduje preprava do cieľového prekladiska, z ktorého je zabezpečený rozvoz cestnou dopravou k príjemcovi.
V podstate to nie je samostatný druh dopravy, ale ide o efektívne využívanie predovšetkým tých vzájomne prepojených konvenčných druhov dopravy (železničnej, cestnej a vodnej), ktoré pre svoje komparatívne a systémové prednosti môžu spoľahlivo zabezpečovať prepravné požiadavky hospodárskych centier v národnom i medzinárodnom meradle.
Uplatňovanie logistického prístupu k doprave v ostatných rokoch znamená postupný prechod od riešenia jednotlivých problémov (prvkov) prepravného procesu k riešeniu celku t.j. celého prepravného procesu so snahou o jeho optimálne riešenie z hľadiska jeho účastníkov. Doprava je svojím vysokým podielom v logistických funkciách podnikov integrujúcim prvkom logistických systémov t.j. riadenia obehu materiálu, jeho skladovania, balenia, prekladania, distribúcie a vlastnej prepravy. Na zvládnutie týchto úloh sa javí výhodné kumulovať ich v určitom okruhu do jeného miesta, kde je možno zvládnuť vzájomné vzťahy medzi dopravou a ostatnými čiastkovými systémami podstatne efektívnejšie a rýchlejšie, ako keby boli decentralizované.
Vhodnými miestami pre takého služby sa javia miesta sústredenia tovarových prúdov, resp.

miesta dôležitých križovaní prepravných trás, kde dochádza k zmenám smeru tovarových prúdov, medzi ktorých jednoznačne patria prekladiská KD.
Tu je možno efektívne riešiť vzťahy medzi subsystémami obehu tovaru:
ü skladovaním,
ü vybavovaním zákazok a ďalšími službami (colné ukony)
ü nakladaním, vykladaním a prekladaním
ü vlastnou prepravou,
ü informačným systémom.

Rozvoj KD závisí i na funkčnosti a spôsobilosti obchodných spoločnosťí pre túto dopravu, a nemôže byť v žiadnom prípade predmetom podnikania iba jednej dopravnej alebo zasielateľskej organizácie. Túto zásadu jednoznačne potvrdzujú zahraničné skúsenosti, ktoré ako cieľ definujú spoločný vývoj budúcej dlhodobej stratégie KD.




Základné pojmy v kombinovanej doprave
Pojem KD je v literatúre vysvetľovaný širokým spektrom rôznych definícií, ktoré sú podstatne ovplyvňované zvoleným prístupom k danej problematike (technickým, ekonomickým al. dopravno-prepravným).
MULTIMODÁLNA PREPRAVA- je preprava minimálne dvoma druhmi dopravy.
INTERMODÁLNA PREPRAVA- je preprava viacerými druhmi dopravy pomocou jednej a tej istej nákladovej jednotky (NJ) KD bez manipulácií s jej obsahom počas prepravy.
KOMBINOVANÁ DOPRAVA- je intermodálna doprava s podstatnou časťou trasy vykonávanou železničnou, vodnou, prípadne leteckou dopravou, pričom začiatočná a konečná doprava po ceste je podľa možnosti čo najkratšia.
TECHNOLÓGIA RO-RO- je dopravno-prepravná technológia prepravy cestných vozidiel špeciálnymi pravidlami, prípadne vlakmi technológiou horizontálnej prekládky po vlastnej osi.
TECHNOLÓGIA LO-LO- je vertikálna technológia manipulácie s nákladovými jednotkami KD pomocou zdvíhacieho zariadenia.
NáKLADOVÁ JEDNOTKA KD- kontajner, výmenná nadstavba, cestný náves, podvojný náves, cestné vozidlo, cestná súprava.
KONTAJNER-je NJ KD s vonkajším tvarom hranola normalizovaných rozmerov a konštrukcie, umožňujúca jej horizontálne i vertikálne premiestňovanie, ako aj stohovanie vo vrstvách.
PALETA-je prapravná a skladovacia vyvýšená plošina ako nosný prostriedok normalizovaných rozmerov (v mm) 1000x1200x100 (ISO) alebo 800x1200x100 (CEN), umožňujúca jej manipuláciu pomocou mechanizmov. Paleta naložená tovarom tvorí paletovú jednotku.
TEU- je jednotková veličina kapacity s veľkosťou 20 kontajnerov ISO radu 1 (6,10 m) na určenie kapacity kontajnerových lodí, terminálov a skládok. Jeden štandardný 40 stopový kontajner ISO radu 1 zodpovedá dvom TEU.
TERMINÁL (PREKLADISKO)- je vyhradené územie, kde dochádza počas manipulácie s prepravovanými NJ KD ku zmene druhu dopravy.

Má priestor na uloženie, v mnohých prípadoch aj zariadenia na plnenie, vyprázdňovanie, čistenie, opravu a údržbu NJ KD.
DISTRIBUČNÉ CENTRUM- je stredisko na zhromažďovanie, triedenie a expedíciu tovaru v určitom regióne.
PREPRAVNÝ OBAL- celá praprava tovarov až k príjemcovi sa vykonáva pomocou normalizovaných NJ.
INTERMODALITA- umožňuje koordinované využívanie jednotlivých druhov dopravy pomocou prekládky NJ medzi ich dopravnými prostriedkami.

Členenie kombinovanej dopravy
1. kontajnerový prepravný systém , kde preprava veľkých kontajnerov sa uskutočňuje na plošinových vozňoch alebo na vozňoch s priehlbinou. Nakládka sa uskutočňuje pomocou žeriavu alebo prekladača vybaveného spreadrom.
2. Systém prepravy výmenných nadstavieb , kde preprava výmenných nadstavieb sa uskutočňuje na plošinových vozňoch alebo na vozňoch s priehlbinou. Nakládka sa vykonáva pomocou žeriavu alebo prekladača vybaveného klieštinami.
3. Systém prepravy cestnách návesov bežnej stavby , kde preprava obyčajných cestných návesov sa uskutočňuje na železničných vozňoch typu WIPPEN. Nakládka návesov sa vykonáva horizontálnym spôsobom pomocou špeciálneho ťahača spätným chodom alebo vertikálnym spôsobom v prípade návesov vybavených kapsami pre uchytenie klieštinami.
4. Systém prepravy cestných návesov konštrukčne upravených pre uchytenie klieštinami , kde preprava cestných návesov vybavených kapsami pre uchytenie klieštinami sa uskutočňuje na kapsových vozňoch s priehlbinou. Nakládka sa vykonáva vertikálnym spôsobom pomocou portálového alebo mobilného čelného nakladača vybaveného klieštinami.
5. Systém prepravy cestných súprav RO-LA , ktorý je v zahraničí označovaný ako ROLLANDE LANDSTRASSE, kde preprava nákladných automobilov a cestných súprav sa uskutočňuje na plošinových vozňoch radu Saadkms so zníženou podlahou na 410 mm nad temenom koľajnice. Nakládka a vykládka sa vykonáva tak, že sa prenosná rampa zvesí s prvým vozňom a vozidlá vchádzajú na vozne plynulo za sebou. Vodiči sprevádzajú vozidlá v ležadlových alebo lôžkových vozňoch.
6. Systém prepravy podvojných návesov , tá je kombináciou cestnej a železničnj dopravy jedným dopravným prostriedkom. Podvojný náves má špeciálne upravenú konštrukciu umožňujúcu spojenie návesov do vlaku na železničných podvozkoch. Cestná náprava je trvalo pripojená k návesu. Pre preprave po železnici sa cestná náprava preumaticky nadvihne a náves sa uloží na železničné podvozky.



Nákladové jednotky
¨ kontajnery,
¨ výmenné nadstavby,
¨ cestné návesy a cestné súpravy
¨ prlávajúce člnové kontajnery (lichtery)


Dopravné cesty
Pre KD sa využíva dopravná infraštruktúra územia, ktorú tvoria železničné, cestné a vodné cesty a zariadenia. Styk medzi jednotlivými druhmi dopravy sa uskutočňuje v centrách prepravy tovarov a termináloch KD, kde sa zabezpečuje vzájomný styk železničnj, cestnej, prípadne i vodnej dopravy a ďalšie služby prapravcom.

Železničné trate
Pre rozvoj KD je potrebné vybrať tú časť železničnej siete, na ktorej sa budá prepravovať NJ KD medzi terminálmi a vybranými železničnými stanicami.

Železničné trate a stanice musia mať dostatočnú dennú priepustnosť. Vlaky v KD sa musia považovať za absolútne prioritné. Efektivita v termináloch by mala byť zabezpečená:
Ř zaručením minimálneho časového rozdielu medzi medznou dobou prevzatia nákladu a odoslaním vozňov, ako aj medzi príchodom vlakov a pohotovosťou vožňov na vykladanie. Táto doba by nemala prekročiť 1 hodinu,
Ř čakanie na dodávku, alebo naloženie NJ na automobilovné dopravné prostriedky musí byť max. 20 minút,
Ř polohu terminálu KD treba voliť tak, aby bola ľahko a rýchlo prístupná k cestnej sieti, ktorá vedie z obchodným a priemyselných centier; resp. aby v rámci železničnej siete mali dobré spojenie s hlavnými žel. ťahmi a umožňovala prepravu vozňov rýchlymi nákladnými vlakmi KD.

Cestná sieť
Pre KD sa využíva verjná cestná sieť. Pozornosť je potrebné venovať napojeniu novovybudovaných terminálov KD na túto sieť.

Vodné cesty
Pre KD na Slovensku prichádza do úvahy len preprava po rieke Dunaj s jeho napojením na kanál Mohan-Dunaj, ktorý umožňuje napojenie na západoeurópske vodné cesty a prístavy. Pre prepravy RO-RO je k dispozícii rampa v prístave v Bratislave.



Prekladiská kombinovanej dopravy
Uplatňovanie logistického prístupu k doprave v ostatných rokoch znamená postupný prechod od riešenia jednotlivých problémov (prvkov) prepravného procesu k riešeniu celku t.j. celého prepravného procesu so snahou o jeho optimálne riešenie z hľadiska jeho účastníkov. Doprava je svojím vysokým podielom v logistických funkciách podnikov integrujúcim prvkom logistických systémov t.j. riadenia obehu materiálu, jeho skladovania, balenia, prekladania, distribúcie a vlastnej prepravy. Na zvládnutie týchto úloh sa javí výhodné kumulovať ich v určitom okruhu do jeného miesta, kde je možno zvládnuť vzájomné vzťahy medzi dopravou a ostatnými čiastkovými systémami podstatne efektívnejšie a rýchlejšie, ako keby boli decentralizované. Vhodnými miestmi pre takého služby sa javia miesta sústrednia tovarových prúdov, resp. miesta dôležitých križovní prepravných trás, kde dochádza k zmenám smeru tovarových prúdov. Tu je možno efektívne riešiť vzťahy medzi subsystémami obehu tovaru:
· skladovaním
· vybavovaním zákazok
· nakladaním, vykladaním a prekladaním
· vlastnou prepravou
· poskytovaním služieb:
§ colné služby,
§ primyselná výroba,
§ balenia tovaru,
§ opravy kontajnerov,
§ preprava cestnou a žel.

dopravou,
§ bankové služby,
§ hotelové a reštauračné služby,
· informačným systémom.

V priebehu posledných niekoľkých rokoch sa vytvorili centrá prepravy tovaru predovšetkým v blízkosti veľkých prístavných centier Európy, kde končia námorné linky. Tieto centrá, sú označované v inojazičných verziách ako Freight Village, Guterverkehrszentrum alebo Interport. V týchto centrách prepravy tovaru sú sústredené nielen terminály KD, ale aj rôzne právne a hospodársky samostatné subjekty, ktoré sú činné v preprave tovarov (dopravcovia, prepravcovia, špeditéri), technické a administratívne zariadenia slúžiace a súvisiace s KD, ale aj s ostatnými druhmi dopravy (sklady, opravovne pre vozidlá a NJ KD, čerpacie stanice pohonných hmôt a i.), ako aj subjekty poskytujúce služby súvisiace s prepravou (colné vypravenie, fyto – veterinárne prehliadky, preclievanie, špedícia, ale aj čistenie NJ, prenájom dopravných a prepravných prostriedkov) ako aj rôzne doplnkové služby ako ubytovanie a stravovanie, parkovanie, prenajímanie priestorov a pod.
Centrá prepravy tovaru majú niekoľko zásadných kvlitatívnych charakteristík v oblasti prepravy tovarov, a to:
· poloha na významných trasách tovarových prúdov,
· blízkosť a jednoduchosť napojenia na hlavné vnútroštátne a tým aj medzinárodné trasy,
· veľký rozsah možných služieb v oblasti prepravy spojených s ostatnými navonok nie nevyhnutnými ale z hľadiska zákazníka priaznivo oceňovanými službami,
· zodpovedajúce a dostatočne dimenzované plochy a manipulačné prostriedky.

Súčasťou centier prepravy tovaru sú aj terminály KD. Toto je jeden zo zatiaľ málo sa vyskytujúcich variantov riešenia v prípade, že je spádová oblasť dostatočne tovarovo bohatá na tovary rôzneho druhu. Terminálny KD však zatiaľ vo veľkej väčšine prípadov sú samostatnými teritoriálnymi jednotkami zvyčajne vo vlastníctve železnice. Ich veľkosť a usoriadanie je závislé od predpokladaného množstva tovaru vhodného pre KD, polohy terminálov na jednej trase prepravných prúdov a spôsobov KD.
Najdôležitejšími prvkami terminálov pre KD cesta-železnica sú nasledovné zariadenia:
· cestný privádzač do terminálu KD – slúži na napojenie prekladiska KD na cestnú sieť jeho atrakčnéh obvodu. Cestný privádzač by podľa možnosti nemal viesť cez obytné oblasti a ez dediny preto, že veľké prekladiská KD znamenajú značnú koncentráciu nákladných automobilov v najbližšom okolí prekladiska KD.
· vstupné a výstupné miesto pre dopravné prostriedky cestnej dopravy – slúži na kontrolu vstupujúcich a vystupujúcich dopravných prostriedkov s NJ. Tu sa vodiči nákl. Automobilov nahlasujú, odovzdávajú prepravné doklady, dostávajú pokyny ako majú manipulovať s NJ v priestor prekladiska.

Obdobne sú kontrolované odchádzajúce motorové vozidlá. Počet odbavovacích miest musí byť taký, aby bol zabezpečený plynulý vstup a výstup vozidiel.
· vnútorná cestná sieť v prekladisku KD – slúži na vzájomné propojenie všetkých častí prekladiska obsluhovaného a dostupného prostriedkami cestnej dopravy a mobilnými prekladacími mechanizmami. Šírka ciest by mala byť min. 6 metrov, výhodnejšie je 7 m. Podľa podmienok sa volí jednosmerná al. obojsmerná premávka. Úrovňové prechody koľajníc sú tu často nevyhnutné, ale s ohľadom na rozsah že. Dopravy v prekladisku KD nespôsobujú závažné problémy.
· parkovacie a skladovacie plochy – slúžia na parkovanie dop. Prostriedkov a skladovanie NJ, pretože sa nedá organizačne ani technicky zabezpečiť vzájomný súlad dobehu a prekládky NJ medzi voma druhmi dop. Prostriedkov. Nutná veľkosť parkoviska al. skládky veľmi závisí od druhu prekladiska v vnútornej technológie a dá sa zistiť štatisticky al pomocou simulácie.
· manipulačné a prekládkové mechanizmy nákladových jednotiek KD – slúžia k manipulácii s NJ v priestoroch prekladiska KD. Sú vybavené pevnými al. mobilnými prekladacími zariadeniami. Ide tu o koľajové al. kolesové portálové žeriavy, mostové žeriavy, terminálové ťahače a podvozky, vidlicové vozíky, bočné nakladače. · prekládkové koľaje, by mali byť rovné v horizontálnej polohe s dĺžkou rovnajúcou sa dĺžke vlaku KD. Pre manipuláciu a obsluhu nie sú vhodné kusé prekládkové koľaje.
· manipulačné a odstavné koľaje – slúžia pre vchody a odchody vlakov, výmenu skupín vozňov, tvorbu viacskupinových vlakov, prípadne na odstavenie záložných vozňov. Pri usporiadaní vedľa seba sú potrebné dostatočne dlhé výťažné koľaje. Nie je vhodné na koľajisko prekladiska KD napojovať iné vlečky. · spojovacie koľaje prekladiska KD zo železničnou sieťou, by malo byť také, aby vlaky mohli vchádzať a odchádzať vyššími rýchlosťami. Rýchlosti vo vnútri prekladiska s ohľadom na prípustné oblúky a výhybkysa odporúčajú na 40 km.h-1.
· opravárenské a servisné zariadenia na prepravné, dopravné a prekládkové prostriedky KD –malo by umožniť bežnú údržbu a drobné opravy prostriedkov KD. Väčšie opravy by sa mali vykonávať v dielňach, ktoré sa nachádzajú v blízkosti strategicky dôležitých prekladísk.
· administratívna budova, je vybavená koncelárskymi a sociálnymi priestormi pre personál prekladiska, pre colníkov, špeditérov, a pod. Vo veľkých prekladiskách je vhodná jedáleň, prípadne i malá ubytovňa pre vodičov nákl. automobilov.

· parkovisko pre personál prekladiska KD a klientov, je potrebné vybudovať nielen v blízkosti vrátnice a administratívnej budoby, ale aj pri dielňach a v blízkosti pracovísk.
· zariadenia tretích osôb.


Manipulačné prostriedky KD
Základnou funkciou terminálov KD je prekladanie NJ KD medzi dopravnými prostriedkami navzájom alebo medzi dopravným prostriedkov a úložnou al. odstavnou plochou. Pri vertikálnej prekládke, ktoré tvorí rozhodujúci spôsob prekládky v termináli sa používajú tieto základné manipulačné prostriedky:
v koľajové žeriavy,
- patria k najpoužívanejším druhom základného manipulačného prostriedku v termináloch kombinovanej dopravy. Najčastejšie sa využívanu portálové žeriavy na dvoch dvojiciach podpier. V súčasnoti sú výrobcovia schopní dodať v podstate žeriav na zákazku, podľa požiadaviek zákazníka.
v mobilné pneumatikové žeriavy:
- používajú sa najmä pre manipuláciu na úložných plochách pre NJ, ktoré nie sú v dosahu koľajového žeriavu alebo menej často ako náhrada za koľajový žeriav v menších prekladiskách, prípadne na prepravu poškodených NJ do pravovne.
v kolesové manipulačné vozíky:
- tvoria neodmysliteľnú súčasť každého terminálu KD. V zásade ich môžeme rozdeliť na:
čelné zdvíhacie (vidlicové), ktoré donedávna boli najčastejšie používanými prekladačmi v termináloch KD. Okrem toho, že umožňujú manipuláciu v VK zo spodku pomocou vidlíc vsunutých do uchopovacích otvorov na veľké kontajnery (VK) alebo výmennej nadstavbe, majú možnosť použiť aj prídavné zariadenie pevný al. premenlivý závesný rám.
Čelné ramenové prekladače sa začali v čoraz väčšej miere používať v ostatnom čase. Umožňujú totiť prekladať NJ až do dvoch až troch radov za sebou, čo zvyčuje jeho univerzálnosť pri prekladní na dva vedľa seba stojace dopravné prostriedky jedným prekladacím cyklom bez manévrovania, ako aj ukladanie NJ, rovnobežne alebo šikmo k pozdĺžnej osi nakladača. Bočné zdvíhacie prekladače sa používajú najmä v prípadoch keď nie je dostatočný priestor pod žeriavom a manipulačná ulička pre cestné vozidlá a prekladače je šírkovo obmedzená. Kým hore uvedené prekladače vyžadujú pre manipuláciu šírku manipulačnej uličky približne od 10 až do 16 m; pre bočný prekladač je daná jeho šírkou a bezpečnostnými medzerami, nezávisle od dĺžky NJ, nakoľko táto je manipulovaná v pozdĺžnej osi prekladača.
v nosiče a ťahače NJ
v mobilné prekladače NJ.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk