v roku 1783 bola Dvorná poštová komisia zrušená, Generálne riaditeľstvo pôšt premenované na najvyššiu dvornú poštovú správu, správa pôšt prešla na miestodržiteľa v Budíne, čím Bratislava definitívne stratila najvyšší poštový úrad v Uhorsku. V niektorých oblastiach sa začali zriaďovať teritoriálne orgány zvané poštové brigády, v roku 1807 zmenené na poštové riaditeľstvá. Základnou organizáciou bola poštová stanica, v miestach, ktoré nemali poštové stanice vznikali zo súkromnej iniciatívy a neskôr i úradné zberne. Tieto sústreďovali zásielky a dopravovali ich k poštovej stanici. Po reforme v roku 1783 mohli zberne prijímať len listy, tzv. Cambiatus station. S vývinom pošty sa postupne rozrastala aj jej náplň. Začiatkom 18. Storočia pošta dopravovala hlavne ľudí, doprava listou a zásielok bola len vedľajšou činnosťou. Listy dopravovali jazdný posli, spočiatku 2x do týždňa oboma smermi, neskôr denne. Ľudí dopravovali na koňoch, alebo vozmi, ktoré dopravovali aj balíky. Nevyhnutnou súčasťou výbavy pastilionov (pastilioni – kuriéry, roznášači pošty) bola poštová trúbka, ktorou oznamovali svoj príchod do mesta. Trúbka zostala dodnes symbolom pôšt. Nástupom a vývojom kapitalizmu nastala potreba rýchlych informácií o hospodárskom, štátnom a spoločenskom živote. V roku 1788 sa zaviedlo zasielanie doručených listov. Koncom 40. rokov 19. storočia sa zaviedla doprava poštových zásielok železnicou. Od roku 1881 boli železnice povinné zaraďovať do vlakových súprav poštový vozeň. V roku 1847 začala prevádzka telegrafu medzi Bratislavou a Viedňou, v roku 1883 sa objavil prvý telefón na území Slovenska. V roku 1850 boli vydané prvé rakúske a v roku 1871 prvé uhorské poštové známky. Rozvoj pôšt na Slovensku v rámci Uhorska bol veľmi zaostalý, to znamená že v prvom období vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov sa musela pošta (hlavne na Slovensku) vyrovnávať s viacerými problémami. Pošta však tieto problémy pomerne rýchlo prekonala. Postupne vzrastal počet poštových úradov, zlepšoval sa telefónny a telegrafný styk, v roku 1923 sa začala letecká doprava. V roku 1926 bolo na Slovensku 857 poštových úradov, 191 poštovní a v tomto roku sa uskutočnilo prvé rozhlasové vysielanie na Slovensku. Riadiacim centrom bolo Ministerstvo pôšt a telegrafov. Po rozbití republiky boli pošty riadené Ministerstvom dopravy a verejných prác klérofašistického slovenského štátu. Po vypuknutí SNP prevzalo na oslobodenom území od 5. 9. 1944 riadenie Povereníctvo SNR pre pošty a telegrafy. Po oslobodení bolo obnovené Ministerstvo pôšt a telegrafov ako ústredný celoštátny orgán. Po oslobodení bola sieť pôšt na Slovensku skompletizovaná tak, že pokryla celé územie.