Pošta

Pošta je odbor spojov poverený štátom prijímať, dopravovať a doručovať písané a hovorené správy prostredníctvom listových zásielok, oznamovacej techniky, dopravou novín a časopisov, peňazí, balíkov i osôb, prípadne aj inými službami. Súčastne pošta predstavuje aj súhrn odoslaných, prepravených a prijímacích zásielok. Podľa druhu prepravovaných zásielok sa rozlišuje:
a) pošta listová, balíková, peňažná a PNS,
b) podľa použitých dopravných prostriedkov – vlaková, automobilová, letecká a potrubná,
c) zvláštnym druhom pošty je pošta diplomatická, ktorá za vojny sprostredkúva styk medzi vojakom v poli a zázemím.
Poštové zariadenia sa vyskytovali už v starovekom Egypte, Perzii, Grécku, Ríme. Zárodkom Organizácie štátnej pošty bol riman Curcus publicus. Rýchlejší rozvoj poštovníctva si vyžadovali zámorské objavy a rozvoj kapitalizmu – umožnil ho najmä rozvoj dopravy a oznamovacej techniky (telefón, telegraf a i.). V medzinárodnom meradle sa poštový styk riadi princípmi Svetovej poštovej dohody uzavretej v roku 1957 a zvláštnymi dohodami medzi jednotlivými štátmi. V rokoch 1837 – 39 boli v Anglicku prvýkrát zavedené poštové známky. Podobne ako v ostatných krajinách, aj v Uhorsku a v rámci neho i na Slovensku vznikla po rozšírení písma potreba dopravovať a vymieňať správy a informácie. Prvá pravidelná poštová linka na území Slovenska bola vybudovaná v r. 1530 medzi Viedňou a Bratislavou, krátko nato do Komárna a linka Bratislava – Hlohovec – Bojnice – Ružomberok – Levoča – Prešov (odkiaľ smerovali linky do Poľska) – Košice. Na trati Bratislava – Prešov bolo 11 staníc. Ďalšie linky sa z viacerých dôvodov zriaďovali veľmi pomaly. Do roku 1783 všetky poštové trate na Slovensku smerovali do Bratislavy, potom sa hlavným centrom stal Budín, kde urýchlene dobudovávali spoje z územia Slovenska. V roku 1535 vydal Ferdinand II prvý poštový poriadok a začali sa budovať centrálne poštové úrady. Na ich čele stál v monarchii úrad najvyššieho dvorného poštmajstra vo Viedni, v jednotlivých krajinách krajinskí poštmajstri. Začiatkom 18. storočia zriadili v Spišskom Podhradí Správu pôšt Horného Uhorska. Po reforme v roku 1749 – 50 sa najvyšším orgánom stala Dvorná poštová komisia vo Viedni, vedenie poštových kočov sa v rámci celej monarchie sústredilo do Hlavného riaditeľstva poštových kočov a listová pošta do Generálneho riaditeľstva pôšt vo Viedni. Reformou Jozefa II.

v roku 1783 bola Dvorná poštová komisia zrušená, Generálne riaditeľstvo pôšt premenované na najvyššiu dvornú poštovú správu, správa pôšt prešla na miestodržiteľa v Budíne, čím Bratislava definitívne stratila najvyšší poštový úrad v Uhorsku. V niektorých oblastiach sa začali zriaďovať teritoriálne orgány zvané poštové brigády, v roku 1807 zmenené na poštové riaditeľstvá. Základnou organizáciou bola poštová stanica, v miestach, ktoré nemali poštové stanice vznikali zo súkromnej iniciatívy a neskôr i úradné zberne. Tieto sústreďovali zásielky a dopravovali ich k poštovej stanici. Po reforme v roku 1783 mohli zberne prijímať len listy, tzv. Cambiatus station. S vývinom pošty sa postupne rozrastala aj jej náplň. Začiatkom 18. Storočia pošta dopravovala hlavne ľudí, doprava listou a zásielok bola len vedľajšou činnosťou. Listy dopravovali jazdný posli, spočiatku 2x do týždňa oboma smermi, neskôr denne. Ľudí dopravovali na koňoch, alebo vozmi, ktoré dopravovali aj balíky. Nevyhnutnou súčasťou výbavy pastilionov (pastilioni – kuriéry, roznášači pošty) bola poštová trúbka, ktorou oznamovali svoj príchod do mesta. Trúbka zostala dodnes symbolom pôšt. Nástupom a vývojom kapitalizmu nastala potreba rýchlych informácií o hospodárskom, štátnom a spoločenskom živote. V roku 1788 sa zaviedlo zasielanie doručených listov. Koncom 40. rokov 19. storočia sa zaviedla doprava poštových zásielok železnicou. Od roku 1881 boli železnice povinné zaraďovať do vlakových súprav poštový vozeň. V roku 1847 začala prevádzka telegrafu medzi Bratislavou a Viedňou, v roku 1883 sa objavil prvý telefón na území Slovenska. V roku 1850 boli vydané prvé rakúske a v roku 1871 prvé uhorské poštové známky. Rozvoj pôšt na Slovensku v rámci Uhorska bol veľmi zaostalý, to znamená že v prvom období vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov sa musela pošta (hlavne na Slovensku) vyrovnávať s viacerými problémami. Pošta však tieto problémy pomerne rýchlo prekonala. Postupne vzrastal počet poštových úradov, zlepšoval sa telefónny a telegrafný styk, v roku 1923 sa začala letecká doprava. V roku 1926 bolo na Slovensku 857 poštových úradov, 191 poštovní a v tomto roku sa uskutočnilo prvé rozhlasové vysielanie na Slovensku. Riadiacim centrom bolo Ministerstvo pôšt a telegrafov. Po rozbití republiky boli pošty riadené Ministerstvom dopravy a verejných prác klérofašistického slovenského štátu. Po vypuknutí SNP prevzalo na oslobodenom území od 5. 9. 1944 riadenie Povereníctvo SNR pre pošty a telegrafy. Po oslobodení bolo obnovené Ministerstvo pôšt a telegrafov ako ústredný celoštátny orgán. Po oslobodení bola sieť pôšt na Slovensku skompletizovaná tak, že pokryla celé územie.

Okrem toho, že sa vybudovalo niekoľko 100 pôšt a počtových stredísk od základu sa prebudovala poštová preprava. Pre distribúciu tlače bola v roku 1953 vybudovaná PNS. Koncom 70 – tych rokov sa začali zavádzať automaticky triediace linky na spracovanie listových zásielok. Zavedením nových strojov a automatov na poštách výkony pôšt oproti predvojnovému stavu niekoľkonásobne vzrástli.