Pošta je odbor spojov poverený štátom prijímať, dopravovať a doručovať písané a hovorené správy prostredníctvom listových zásielok, oznamovacej techniky, dopravou novín a časopisov, peňazí, balíkov i osôb, prípadne aj inými službami. Súčastne pošta predstavuje aj súhrn odoslaných, prepravených a prijímacích zásielok. Podľa druhu prepravovaných zásielok sa rozlišuje:
a) pošta listová, balíková, peňažná a PNS,
b) podľa použitých dopravných prostriedkov – vlaková, automobilová, letecká a potrubná,
c) zvláštnym druhom pošty je pošta diplomatická, ktorá za vojny sprostredkúva styk medzi vojakom v poli a zázemím.
Poštové zariadenia sa vyskytovali už v starovekom Egypte, Perzii, Grécku, Ríme. Zárodkom Organizácie štátnej pošty bol riman Curcus publicus. Rýchlejší rozvoj poštovníctva si vyžadovali zámorské objavy a rozvoj kapitalizmu – umožnil ho najmä rozvoj dopravy a oznamovacej techniky (telefón, telegraf a i.). V medzinárodnom meradle sa poštový styk riadi princípmi Svetovej poštovej dohody uzavretej v roku 1957 a zvláštnymi dohodami medzi jednotlivými štátmi. V rokoch 1837 – 39 boli v Anglicku prvýkrát zavedené poštové známky. Podobne ako v ostatných krajinách, aj v Uhorsku a v rámci neho i na Slovensku vznikla po rozšírení písma potreba dopravovať a vymieňať správy a informácie. Prvá pravidelná poštová linka na území Slovenska bola vybudovaná v r. 1530 medzi Viedňou a Bratislavou, krátko nato do Komárna a linka Bratislava – Hlohovec – Bojnice – Ružomberok – Levoča – Prešov (odkiaľ smerovali linky do Poľska) – Košice. Na trati Bratislava – Prešov bolo 11 staníc. Ďalšie linky sa z viacerých dôvodov zriaďovali veľmi pomaly. Do roku 1783 všetky poštové trate na Slovensku smerovali do Bratislavy, potom sa hlavným centrom stal Budín, kde urýchlene dobudovávali spoje z územia Slovenska. V roku 1535 vydal Ferdinand II prvý poštový poriadok a začali sa budovať centrálne poštové úrady. Na ich čele stál v monarchii úrad najvyššieho dvorného poštmajstra vo Viedni, v jednotlivých krajinách krajinskí poštmajstri. Začiatkom 18. storočia zriadili v Spišskom Podhradí Správu pôšt Horného Uhorska. Po reforme v roku 1749 – 50 sa najvyšším orgánom stala Dvorná poštová komisia vo Viedni, vedenie poštových kočov sa v rámci celej monarchie sústredilo do Hlavného riaditeľstva poštových kočov a listová pošta do Generálneho riaditeľstva pôšt vo Viedni. Reformou Jozefa II.