Roku 1817 bola červená farba predpísaná na listoch úplne zaplatených, čierna na listoch nevyplatených. Istý čas bola červená farba určená pre pečiatky rekomandačné. Od r. 1839 mohli červenú farbu používať len hlavné poštové úrady. Táto zásada sa tiež nedodržiavala. Od r. 1818 sa objavujú farby modrá, zelená, výnimočne aj zelenožltá rôznych odtieňov. Miestne pečiatky používané ako príchodné majú vo väčšine prípadov čiernu farbu, len zriedka farbu inú. Dátumové pečiatky sú zväčša čierne, len vzácne červené alebo modré.




POUŽÍVANIE PEČIATOK PO ROKU 1850

Po vydaní prvých rakúskych poštových známok používanie pečiatok na znehodnocovanie poštových známok usmerňovali rôzne úradné predpisy, ktoré sa často menili, a len málokedy dodržiavali. Jednotlivé poštové úrady používali pečiatky podľa ľubovôle poštmajstra. Predpisy prikazovali, aby známky na listových zásielkách pečiatkoval podací poštový úrad. Len ak sa tak omylom nestalo, mal ich opečiatkovať ten poštový úrad, ktorý nedostatok zistil. Bol to obyčajne doručovací poštový úrad. Novinové známky (na novinových zásielkách) podací poštový úrad nepečiatkoval. Predpis ukladal, aby to urobil až doručovací poštový úrad, aby tak bolo možno kontrolovať čas doručenia. Kontroly znehodnocovali nedopatrením neopečiatkované známky prečiarknutím perom. Prípady dvojitého znehodnotenia známok miestnymi pečiatkami nie sú časté. Nachádzajú sa na listoch, ktoré boli z miesta určenia doposlané na opravenú adresu do iného miesta, alebo na zásielkách nedoručených a vrátených. Tento spôsob bol však predpísaný.