História poštových pečiatok na Slovensku

Poštová pečiatka je akákoľvek označenie poštou prepravovaných zásielok. Môže byť jednoducho napísaná rukou, alebo môže ísť o odtlačok ručnej či strojovej pečiatky. Môže označovať druh vopred zaplatenej služby, akým spôsobom bola zásielka poslaná, čas a miesto podania, výšku poplatkov, prípadne ďalšie osobitné údaje. Najbežnejšie typy pečiatok uvádzajú čas a miesto podania zásielky.
Prvé pečiatky v poštovej prevádzke zaviedli vo Francúzsku v r. 1611 na vyznačovanie zaplateného poplatku. Prvé dátumové pečiatky mali v Anglicku r. 1661. Vymyslel ich Henry Bishop a uvádzajú deň a mesiac podania a vznikli v dôsledku sťažností na neskoré doporučenie pošty. Prvé miestne pečiatky (s názvom podacieho miesta) zaviedli vo Francúzsku r. 1695. Rakúska pošta začala používať poštové pečiatky pomerne neskoro – až v r. 1751. Väčšina prvých pečiatok ďakovala za svoj vznik iniciatíve poštmajstrov vyvolanej zábudlivosťou odosielateľov. Ako vieme, každý odosielateľ bol povinný svoj zásielku označiť názvom miesta, z ktorého sa zásielka odosielala. Mnohí to neurobili a poštmajstri boli nútený tento údaj doplňovať ručne, a preto si pomáhali pečiatkami. Prvé miestne pečiatky u nás teda slúžili len na vyznačenie miesta odosielateľa. Tieto pečiatky boli zväčša jednoriadkové, bez rámčeka, alebo s jednoduchým rámčekom, bez dátumu alebo ozdôb. Postupne vznikali pečiatky dekoratívnejšie, s ozdobnými rámčekami, menilo sa písmo a objavovali sa i pečiatky kombinované. V r. 1839 bolo nariadené doplňovať miestne pečiatky dátumom. To sa dialo pripojením osobitnej dátumovej pečiatky, alebo ručne.
Až do roku 1840 obstarávali pečiatky poštmajstry, preto ich nazývame poštmajstrovskými. Boli väčšinou vyrobené z medi, ocele, alebo niektorých zliatín, výnimočne i z dreva. Počnúc rokom 1840 dodávala pečiatky centrálna viedenská poštová správa. Prvé úradne dodávané pečiatky boli tiež jednoriadkové a bez časového údaja. V r. 1850 boli zavedené jednokruhové pečiatky bez ozdôb, v r. 1850 – 57 s ozdobami a až po r. 1867 zavádzala uhorská pošta pečiatky s úplným časovým údajom.
Rakúsko bolo centralisticky riadeným štátom so štátnou rečou nemeckou. To platilo aj v Uhorsku, ktoré do r. 1725 používalo úradne aj latinčinu. V poštovej službe sa však úradne používala nemčina až do r. 1867. Texty prvých pečiatok na Slovensku boli preto nemecké. Len tam, kde išlo o názov miesta, ktorý nebol preložiteľný, objavovali sa pečiatky pripomínajúce názvy slovenské, maďarské, prípadne aj latinské.
Okolo r.

1848 sa v Uhorsku začali objavovať poštmajstrovské pečiatky s textom maďarským, alebo maďarsko – nemeckým. Po porážke revolúcie koncom r. 1849 tieto pečiatky zakázali, všetky úrady museli mať len nemecké pečiatky.
Po politickom vyrovnaní s Rakúsko – Uhorskom r. 1867 nastal obrátený postup. Kde neboli madarské názvy miest, pomaďarčovali sa, nemecké pečiatky sa odstraňovali.
Okrem miestnych pečiatok používali poštové úrady mnoho dalších, prídavných pomocných pečiatok, ktoré mali z hľadiska služobného rôzny význam a dôležitosť.
· Dátumové pečiatky – tie sa .používali ako príchodné pečiatky už od r. 1758. Nachádzame ich hlavne na zadnej strane listov predznámkového obdobia. Od r. 1820 slúžili dátumové pečiatky ako doplnok miestnych pečiatok pri potvrdzovaní času podania zásielok. Neskoršie došlo k spojenie miestnych a dátumových pečiatok v jeden celok.
· Pečiatky pre doporučené zásielky(rekomandačné) – samostatne pridané pečiatky na označenie doporučených zásielok mali zväčša nemecký text „recomandist“, alebo jeho skratky v ojedinelých prípadoch maďarský text, alebo jeho skratky. Od r. 1820 boli niektoré z týchto pečiatok doplnené aj názvom poštového úradu, nemali však ešte časový údaj. Od r. 1839 sa dátum doplňoval ručne, alebo pečiatkami.
Rorlišujeme 3 druhy rekomandačných pečiatok:
1. Riadkové pečiatky
2. Obdlžníkové pečiatky
3. Oválne pečiatky
· Pečiatky Franco – sa používali od r. 1838 na kvitovanie zaplateného poplatku. S vydaním poštových známok r. 1850 stratili tieto pečiatky pôvodný význam, ale používali sa i naďalej. Zásoby poštových známok neboli na rôznych miestach vždy včas doplňované a poštové úrady museli príjmať poplatky v hotovosti. Príjem sa potvrdzoval uvedenými pečiatkami, ktoré sa postupne doplňovali i názvom úradu a neskoršia i časovým údajom. · Iné pomocné pečiatky (napr. )
- riadková pečiatka s textom „Brief Sammlung Sammerien“ – zberňa listov, ktorú používal pomocný poštový úrad v Šamoríne okolo r. 1837. - pečiatka s textom „Nach Abgang Der Post“ – po odchode pošty – ňou sa označovali zásielky podané po odchode posledného spoja a zostávali na úrade do druhého dňa. FARBY PEČIATOK

Na pečiatkovanie zásielok sa zásadne mala používať čierna farba, len pre zvláštne účely a v určitých obdobiach boli prístupné iné farby. Ale predpisy o farbách sa častokrát neodlišovali, poštmajstri používali jednoducho také farby, aké mali. Farby boli niekedy aj núdzovo vyrobené z písacích atramentov, čo malo za následok, že pečiatky boli nejasné a rozmazané.
S červenými pečiatkami sa stretávame na listoch už od r. 1753.

Roku 1817 bola červená farba predpísaná na listoch úplne zaplatených, čierna na listoch nevyplatených. Istý čas bola červená farba určená pre pečiatky rekomandačné. Od r. 1839 mohli červenú farbu používať len hlavné poštové úrady. Táto zásada sa tiež nedodržiavala. Od r. 1818 sa objavujú farby modrá, zelená, výnimočne aj zelenožltá rôznych odtieňov. Miestne pečiatky používané ako príchodné majú vo väčšine prípadov čiernu farbu, len zriedka farbu inú. Dátumové pečiatky sú zväčša čierne, len vzácne červené alebo modré.




POUŽÍVANIE PEČIATOK PO ROKU 1850

Po vydaní prvých rakúskych poštových známok používanie pečiatok na znehodnocovanie poštových známok usmerňovali rôzne úradné predpisy, ktoré sa často menili, a len málokedy dodržiavali. Jednotlivé poštové úrady používali pečiatky podľa ľubovôle poštmajstra. Predpisy prikazovali, aby známky na listových zásielkách pečiatkoval podací poštový úrad. Len ak sa tak omylom nestalo, mal ich opečiatkovať ten poštový úrad, ktorý nedostatok zistil. Bol to obyčajne doručovací poštový úrad. Novinové známky (na novinových zásielkách) podací poštový úrad nepečiatkoval. Predpis ukladal, aby to urobil až doručovací poštový úrad, aby tak bolo možno kontrolovať čas doručenia. Kontroly znehodnocovali nedopatrením neopečiatkované známky prečiarknutím perom. Prípady dvojitého znehodnotenia známok miestnymi pečiatkami nie sú časté. Nachádzajú sa na listoch, ktoré boli z miesta určenia doposlané na opravenú adresu do iného miesta, alebo na zásielkách nedoručených a vrátených. Tento spôsob bol však predpísaný.