Poštová pečiatka je akákoľvek označenie poštou prepravovaných zásielok. Môže byť jednoducho napísaná rukou, alebo môže ísť o odtlačok ručnej či strojovej pečiatky. Môže označovať druh vopred zaplatenej služby, akým spôsobom bola zásielka poslaná, čas a miesto podania, výšku poplatkov, prípadne ďalšie osobitné údaje. Najbežnejšie typy pečiatok uvádzajú čas a miesto podania zásielky.
Prvé pečiatky v poštovej prevádzke zaviedli vo Francúzsku v r. 1611 na vyznačovanie zaplateného poplatku. Prvé dátumové pečiatky mali v Anglicku r. 1661. Vymyslel ich Henry Bishop a uvádzajú deň a mesiac podania a vznikli v dôsledku sťažností na neskoré doporučenie pošty. Prvé miestne pečiatky (s názvom podacieho miesta) zaviedli vo Francúzsku r. 1695. Rakúska pošta začala používať poštové pečiatky pomerne neskoro – až v r. 1751. Väčšina prvých pečiatok ďakovala za svoj vznik iniciatíve poštmajstrov vyvolanej zábudlivosťou odosielateľov. Ako vieme, každý odosielateľ bol povinný svoj zásielku označiť názvom miesta, z ktorého sa zásielka odosielala. Mnohí to neurobili a poštmajstri boli nútený tento údaj doplňovať ručne, a preto si pomáhali pečiatkami. Prvé miestne pečiatky u nás teda slúžili len na vyznačenie miesta odosielateľa. Tieto pečiatky boli zväčša jednoriadkové, bez rámčeka, alebo s jednoduchým rámčekom, bez dátumu alebo ozdôb. Postupne vznikali pečiatky dekoratívnejšie, s ozdobnými rámčekami, menilo sa písmo a objavovali sa i pečiatky kombinované. V r. 1839 bolo nariadené doplňovať miestne pečiatky dátumom. To sa dialo pripojením osobitnej dátumovej pečiatky, alebo ručne.
Až do roku 1840 obstarávali pečiatky poštmajstry, preto ich nazývame poštmajstrovskými. Boli väčšinou vyrobené z medi, ocele, alebo niektorých zliatín, výnimočne i z dreva. Počnúc rokom 1840 dodávala pečiatky centrálna viedenská poštová správa. Prvé úradne dodávané pečiatky boli tiež jednoriadkové a bez časového údaja. V r. 1850 boli zavedené jednokruhové pečiatky bez ozdôb, v r. 1850 – 57 s ozdobami a až po r. 1867 zavádzala uhorská pošta pečiatky s úplným časovým údajom.
Rakúsko bolo centralisticky riadeným štátom so štátnou rečou nemeckou. To platilo aj v Uhorsku, ktoré do r. 1725 používalo úradne aj latinčinu. V poštovej službe sa však úradne používala nemčina až do r. 1867. Texty prvých pečiatok na Slovensku boli preto nemecké. Len tam, kde išlo o názov miesta, ktorý nebol preložiteľný, objavovali sa pečiatky pripomínajúce názvy slovenské, maďarské, prípadne aj latinské.
Okolo r.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie