„Homo homini lupus“

Terorizmus je veľmi zložitý spoločenský jav, ktorý sa dá charakterizovať ako systematické páchanie násilia s cieľom vyvolať strach, umožňujúce dosiahnutie politických cieľov. Za terorizmus sa považuje každé nezákonné použitie sily a násilia proti osobám alebo majetku so zámerom zastrašiť vládu, civilné obyvateľstvo či jeho určitú skupinu a tým dosiahnuť určité politické alebo spoločenské ciele. Ak chcú na seba teroristi upozorniť, hrdo sa k svojim činom hlásia, inokedy naopak, v snahe znížiť riziká volia stratégiu anonymity. Za symbol terorizmu je neraz považovaný výbuch, rozmetanie dovtedy existujúceho predmetu, budovy.
K teroristickým akciám môže dochádzať z rôznych dôvodov. Všeobecne existuje niekoľko hlavných cieľov terorizmu :
-Reklamný cieľ – ide o upútanie pozornosti pomocou masmédií. Násilnou akciou je prejavená snaha o zverejnenie programu teroristickej organizácie. Tomu významnou mierou napomáhajú aj dnešné svetové mediálne prostriedky, ktoré vyhľadávajú takéto drastické exkluzívne správy.
-Jednorazový násilný akt – ide o dosiahnutie cieľov ako je likvidácia osoby alebo osôb, ničenie konkrétneho objektu alebo objektov. Pri snahe vynútiť si vyjednávanie, slúžia teroristické akcie na zastrašovanie politickej moci alebo ako nátlak na politickú moc. Pri tomto taktickom použití násilia sa obeťami útokov stávajú často nevinní ľudia, ktorí nemajú nič spoločné s prípravou alebo výkonom vládnej politiky.
-Strategický cieľ – terorizmus predstavuje destabilizačný nástroj daného režimu. Vychádza z predpokladu, že teroristické akcie vyprovokujú štátnu moc k takým represiám a násiliu, ktorého výsledkom má byť revolučná vzbura. Toto predpokladajú predovšetkým anarchistické doktrinálne koncepcie.

Terorizmus, ktorý sa stal novou hrozbou, zmenil charakter 20. marca 1995. Vtedy po prvý raz teroristi použili chemické bojové látky proti civilnému obyvateľstvu. V tokijskom metre bola vypustená nervová látka sarin. V dôsledku tohto činu muselo viac ako 550 ľudí vyhľadať lekársku pomoc.

V množstve prejavov terorizmu sa pri ich analýze vymedzujú typy, druhy a formy terorizmu. Ide o záležitosť, ktorá sa vzhľadom na meniaci sa charakter terorizmu kontinuálne dopracováva najmä v spojitosti s jeho aktuálnymi príčinami, zdrojmi a prejavmi. Skupiny uskutočňujúce samovražedné atentáty sa odlišujú svojou formou, veľkosťou, ideovou orientáciou, cieľmi a podporou.

Momentálne je na svete mnoho skupín aktívnych v tomto spôsobe útokov, prakticky každá teroristická skupina však má možnosť spáchať samovražedný teroristický útok. DRUHY A FORMY TERORIZMU

Druhy terorizmu sa spravidla vymedzujú na základe jeho vybraných vonkajších prejavov. Medzi najčastejšie uvádzané patria: medzinárodný, vnútroštátny (domáci), mestský, vidiecky, náboženský, nacionalistický, kriminálny, podvratný, narkoterorizmus, počítačový, jadrový, extrémistický, sociálny, informačný, psychologický a podobne.
Medzi teroristické prejavy patria:
-únosy osôb,
-vraždy,
-bombové útoky,
-únosy lietadiel,
-samovražedné útoky rôznymi prostriedkami,
-bioterorizmus – použitie biologických bojových látok.

Najnovšími druhmi terorizmu sú bioterorizmus a agroterorizmus – najmä v spojení s možnosťami teroristických útokov v podobe otrávenia ovzdušia, vodných zdrojov a potravín rôznymi biologickými látkami. Medzi najčastejšie prejavy teroristických útokov patria bombové útoky, pričom ako výbušnina môžu byť použité bomby odpaľované na diaľku, alebo prostriedky, ktoré môžu mať pri určitom použití charakter bomby. Formy terorizmu sa vyčleňujú predovšetkým na základe použitých prostriedkov. K najpoužívanejším patria:
-Atentáty a politické vraždy, používanie zbraní pri prepadnutiach bánk a iných spôsoboch získavania finančných prostriedkov atď. Ide o najstaršiu a relatívne najjednoduchšiu formu terorizmu. Pri tejto forme terorizmu je niekedy ťažké rozlíšiť, či ide o kriminálnu činnosť alebo akt teroristu s politickou motiváciou. -Politicky motivované únosy, zavlečenia a branie rukojemníkov, ktorých obeťami sú predstavitelia štátnej a spoločenskej moci, alebo aj náhodné osoby. Zadržanie rukojemníkov teroristi využívajú najmä na nátlak voči vláde a silovým rezortom pri rokovaní o svojich požiadavkách. Aj táto forma terorizmu sa javovo prelína s kriminálnou činnosťou, prípadne so sociálno-patologickým správaním jednotlivcov. - Únosy lietadiel a iných dopravných prostriedkov (lodí, autobusov), spravidla s osádkou i pasažiermi. Únosy lietadiel sa stali súčasťou arzenálu teroristov najmä v 70-tych rokoch minulého storočia a využívali ich predovšetkým palestínske teroristické skupiny. Uskutočňovali sa v záujme dosiahnutia rôznych politických cieľov. Symbolicky najvýraznejšie dokazovali medzinárodný charakter terorizmu, pretože nerešpektovali hranice štátov a obeťami únosov sa stávali ľudia bez ohľadu na štátnu príslušnosť či národnosť. - Používanie výbušných zariadení (bombové útoky), ktoré sú zamerané proti osobám alebo proti významným objektom.

Útoky proti osobám majú častejšie plošný charakter a len v menšom počte prípadov sú orientované proti jednotlivcom zastávajúcim vysoké funkcie najmä vo vláde, priemysle, obchode, finančníctve či v silových zložkách. Výbušné zariadenia sa umiestňujú do miest s vysokou koncentráciou pobytu a pohybu ľudí, aby usmrtili alebo zranili čo najvyšší počet osôb a najčastejšie sa umiestňujú v zaparkovaných automobiloch, odpadkových košoch a inde na voľnom priestranstve. Bombové útoky proti objektom sa uskutočňujú po ich dôkladnom výbere. Dôležitejší ako samotný objekt sú pre teroristov dôsledky útoku proti nemu – priame i nepriame škody jeho vyradenia z prevádzky. Objekty útokov môžu mať aj symbolický charakter - predstavujúci najmä znaky moci - v tomto prípade nie je ničivý efekt akcie rozhodujúci. Má byť predovšetkým provokáciou voči moci, alebo aj priamo jej urážkou. Bombové útoky majú niekedy charakter série útokov (kampane) a používajú sa na to, aby sa splnili špeciálne požiadavky - napr. prepustenie väznených teroristov a pod. Do tejto oblasti foriem terorizmu patrí rozosielanie listových bômb.

Teroristické akcie sa môžu zameriavať na vyvolanie sekundárnych účinkov havarijných dejov, ako pri vojnových udalostiach útokmi konvenčných zdrojov na infraštruktúru napr. na:
-chemické zariadenia,
-jadrové zariadenia,
-dopravné uzly a systémy.
Tieto javy sa síce podobajú mierovým haváriám, ale vzhľadom k spúšťaciemu mechanizmu sa líšia rozsahom a rýchlosťou nástupu ničivých faktorov.

Príklad:
Havária
Prasklina v nádrži so skvapalneným chlórom Cl2 alebo porucha veľkého chladiaceho zariadenia s kvapalným amoniakom NH3 sa prejaví ako dlhodobý bodový zdroj, ktorému zodpovedá aj charakter a rýchlosť šírenia zamoreného oblaku.

Teroristická akcia
Naproti tomu deštrukcia výbušninou alebo zásah reaktívnou strelou vyvolá v chemických zariadeniach výbušný dej. U toxických chemikálií považujeme tento zdroj podľa zákonitosti rozptylu za objemový s vysokým účinkom na blízke okolie. Môže sa vytvoriť ohnivá guľa, respektíve tlaková vlna s ničivým účinkom na citlivé ciele.

Do tejto kategórie patrí vyvolanie havárie vodohospodárskych diel, havárie dopravného vlaku alebo havárie veľkého dopravného lietadla.

Dňa 11.

septembra 2001 štyria teroristi uniesli dopravné lietadlá typu Boeing a samovražedným manévrom únoscov sa tieto lietadlá stali „riadenými strelami“, ktoré pomocou kombinácie kinetickej a tepelnej energie horiaceho kerosínu zničili dva mrakodrapy Svetového obchodného centra (WTC).

PREVENCIA PROTI TERORISTICKÉMU ÚTOKU

V súčasnosti neexistuje účinná prevencia, respektíve je veľmi ťažká, pretože akcie teroristov sú väčšinou nepredvídateľné.

Postup pri záchranných a likvidačných prácach závisí od toho, v akom stave sú trosky objektu. Vyhodnocovanie situácie je závislé od rozsahu rozrušenia jednotlivých objektov.
Triedenie a delenie postihnutých prebieha podobne ako vo vojnových podmienkach. Rozdiel je v tom, že ide o obdobie všeobecného mieru, takže v neohrozenej oblasti platia princípy mierovej lekárskej starostlivosti.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk