referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Šošovica jedlá (nároky na prostredie, pestovateľská technológia)
Dátum pridania: 19.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pingus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 257
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.9
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 8m 10s
Pomalé čítanie: 12m 15s
 

Semená klíčia pri minimálnej teplote 4-5 C a vzídené rastliny vydržia bez ujmy až –6 C. Šošovica pomaly klíčia a rastie a vzhľadom na celkovú subtilitu rastlín trvá dlho, kým sa porast zapojí. V porovnaní s hrachom je pomerne náročnejšia na teplo, najmä na konci vegetácie. Šošovicu považujeme za nenáročnú plodinu. Súvisí to s možnosťou pestovania na pôdach s nižším obsahom živín.
Vo všeobecnosti šošovica vyžaduje pôdy vzdušnejšie, ľahšie, hlinitopiesočnaté, drobnosemenné kultivary vyžadujú skôr pôdy hlinité a ílovitohlinité. Vyžaduje pôdy s dostatkom vápnika neznáša pôdy kyslé.
Zaradenie v osevnom postupe
Najlepšie predplodiny podľa Ďurinu, Kršiaka, Hrošša /1956/ sú hnojené okopaniny, najmä zemiaky, ale aj obilniny t.j. šošovicu zaraďujeme do druhej a tretej trate. Je dôležité najmä to, aby predplodina zanechala pôdu čistú a nezaburinenú. Samotná šošovica je dobrou predplodinou. Zanecháva pôdu v dobrom stave s dostatočnou zásobou dusíka. Po sebe by nemala nasledovať skôr ako za 4 až 5 rokov.

Príprava pôdy
Šošovica vyžaduje dobre pripravenú pôdu. Podmienky, od ktorých závisí rast a vývin rastlín, ako aj úrody, majú sa upraviť tak, aby sme základným obrábaním mohli udržať pôdu v dobrom štruktúrnom stave, aby sme maximálne uchovali pôdnu vlahu. Príprava pôdy sa riadi podľa predplodiny a je podobná ako k jarným obilninám pričom veľkú pozornosť musíme venovať urovnaniu povrchu pozemku, ktoré je podmienkou bezstratového zberu.
Čím lepšie je pôda pripravená a odburinená a čím má lepší štruktúrny stav, tým je lepšia úroda. Veľmi starostlivo musíme urobiť prípravu osivového lôžka ktoré má mať dostatočne jemnú štruktúrnu vrstvu rozpracovanej pôdy v hrúbke 30-50mm, ktorá umožňuje dobrý prívod vzduchu, tepla a pôsobí na nerušené vzchádzanie.

Sejba
Veľkú starostlivosť musíme venovať príprave osiva pred siatím. Podľa Huleka /1970/ na dosiahnutie vysokých úrod musíme očkovať semeno, čím sa úroda zvýši o približne 10-20%. Bakterizácia sa prejaví najmä vtedy ak sa na pozemok seje strukovina prvý krát. Šošovicu sejeme napriek vyššej začiatočnej teplote klíčenia pomerne skoro, hneď po zasiatí jarného jačmeňa. Siať môžeme hneď, keď sa pôda zohreje na 5-6 C a ukončíme sejbu do konca marca. Oneskorená sejba znižuje úrody semena. Šošovica klíči už pri teplote pôdy 4 C, čo býva spravidla v polovici marca. Najrýchlejšie klíči pri teplote pôdy nad 7 C. Pri nižších teplotách sa znižuje klíčivosť. Druhým činiteľom potrebných pre klíčenie je voda, ktorej šošovica potrebuje napr. Oproti jarným obilninám dvojnásobné množstvo.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Zdroje: Lahola, J. a kol.: Luskoviny, pěstování a využití. SZN, Praha 1990, Sobeková, J.: Strukoviny. UKSÚP 1990, Šinský, T. a kol.: Strukoviny. Príroda, Bratislava 1985, Krištín. J. a kol.: Rastlinná výroba. Príroda, Bratislava 1980, Střída, J. a kol.: Pestovanie strukovín, šošovica. Bratislava 1963,s.86-96, Listina povolených odrôd /kultivarov/ poľných plodín, zelenín, koreninových a technických plodín, liečivých rastlín, ovocia a viniča hroznorodého, MP SR 1995, Naše pole, Záhradkár
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.