význam
Šošovica bola u nás oddávna bežne pestovanou a používanou plodinou. Je hodnotná, veľmi dobrá potravina, najvyhľadávanejšia zo strukovín. Jej nutričná hodnota je vysoká, obsahuje priemerne 22 – 28% dusíkatých látok, má vysoký obsah vitamínov skupiny B a minerálnych látok /obsahuje aj Mo a I / najmä železa. Podľa Fedotova /1974/ si zasluhuje väčšiu pozornosť aj vďaka vysokej krmovinárskej hodnote slamy a pliev. Nutričná hodnota podľa Dimitrova /1973/ kolíše najmä v závislosti od klimatických podmienok. Slama je hodnotné krmivo, ktorá priemerne obsahuje 4% bielkovín. Z hľadiska konzumu sú najžiadanejšie semená rovnomerne a rýchlo rozvarivé, ktoré pokiaľ možno stárnutím netmavnú, majú tenkú šupku a chuťove sú jemné bez mechanických a druhových prímesí /Lahola,1990/. Biologická charakteristika a povolené odrody
Rod Lens Miller zahrňuje celkom 5 druhov, z ktorých je kultúrnym druhom len Lens esculenta Moench.- šošovica jedlá, ostatné 4 druhy sú splanené.
Šošovica jedlá je jednoročná rastlina so vzpriamenou, na báze značne rozvetvenou stonkou, ktorá je mierne poliehavá, 0,20-0,60m vysoká, na priereze štvorhranná,ryhovaná. Má párnoperovité šesťjarmové listy, ktoré sa skladajú z pozdĺžne vajcovitých až čiarkovitých lístkov s kopijovitými prílistkami. Súkvetie-strapec – je vytvorené z dvoch alebo aj štyroch kvetov. Kvety sú drobné, biele alebo jasno modrofialové s bielou strieškou. Struk je dvojkrídlový, sploštený, takmer kosoštvorcový, obsahuje 1-2 semená diskovitého tvaru s priemerom 2-9 mm. Semená sú jednofarebné /olivovozelené, žltohnedé, tmavomodré, čierne a tiež strakaté. Podľa veľkosti ich delíme na veľkosemenné /priemer 5-8mm/ a drobnosemenné /priemer 2-5mm/. Šošovica je samoopelivá rastlina s možným výskytom cudzoopelivosti. Kvety rozkvitajú prevažne medzi 5.-8. Hodinou ráno a za normálnych podmienok odkvitajú za 24h. V období sucha v tomto čase veľa kvetov opadáva bez oplodnenia. Struk sa vyvíja pomerne rýchlo, takže v priebehu týždňa dosahuje skoro normálnu veľkosť. Aj z neoplodneného kvetu sa začne vyvíjať struk, ale skoro opadáva.
Podľa LPO na Slovensku sú povolené odrody: Okula, Lenka, trebišovská, Renka

Nároky na prostredie
Šošovica má vyhradené nároky na stanovište. Najvhodnejšia je pre ňu kukuričná a repná výrobná oblasť / ročný úhrn zrážok cca 500-600mm/ s priemernými ročnými teplotami 8-9 C Vyžaduje skôr suchšie oblasti, kde sú obmedzené zrážky, zvlášť v období kvitnutia a dozrievania.

Semená klíčia pri minimálnej teplote 4-5 C a vzídené rastliny vydržia bez ujmy až –6 C. Šošovica pomaly klíčia a rastie a vzhľadom na celkovú subtilitu rastlín trvá dlho, kým sa porast zapojí. V porovnaní s hrachom je pomerne náročnejšia na teplo, najmä na konci vegetácie. Šošovicu považujeme za nenáročnú plodinu. Súvisí to s možnosťou pestovania na pôdach s nižším obsahom živín.
Vo všeobecnosti šošovica vyžaduje pôdy vzdušnejšie, ľahšie, hlinitopiesočnaté, drobnosemenné kultivary vyžadujú skôr pôdy hlinité a ílovitohlinité. Vyžaduje pôdy s dostatkom vápnika neznáša pôdy kyslé.
Zaradenie v osevnom postupe
Najlepšie predplodiny podľa Ďurinu, Kršiaka, Hrošša /1956/ sú hnojené okopaniny, najmä zemiaky, ale aj obilniny t.j. šošovicu zaraďujeme do druhej a tretej trate. Je dôležité najmä to, aby predplodina zanechala pôdu čistú a nezaburinenú. Samotná šošovica je dobrou predplodinou. Zanecháva pôdu v dobrom stave s dostatočnou zásobou dusíka. Po sebe by nemala nasledovať skôr ako za 4 až 5 rokov.

Príprava pôdy
Šošovica vyžaduje dobre pripravenú pôdu. Podmienky, od ktorých závisí rast a vývin rastlín, ako aj úrody, majú sa upraviť tak, aby sme základným obrábaním mohli udržať pôdu v dobrom štruktúrnom stave, aby sme maximálne uchovali pôdnu vlahu. Príprava pôdy sa riadi podľa predplodiny a je podobná ako k jarným obilninám pričom veľkú pozornosť musíme venovať urovnaniu povrchu pozemku, ktoré je podmienkou bezstratového zberu.
Čím lepšie je pôda pripravená a odburinená a čím má lepší štruktúrny stav, tým je lepšia úroda. Veľmi starostlivo musíme urobiť prípravu osivového lôžka ktoré má mať dostatočne jemnú štruktúrnu vrstvu rozpracovanej pôdy v hrúbke 30-50mm, ktorá umožňuje dobrý prívod vzduchu, tepla a pôsobí na nerušené vzchádzanie.

Sejba
Veľkú starostlivosť musíme venovať príprave osiva pred siatím. Podľa Huleka /1970/ na dosiahnutie vysokých úrod musíme očkovať semeno, čím sa úroda zvýši o približne 10-20%. Bakterizácia sa prejaví najmä vtedy ak sa na pozemok seje strukovina prvý krát. Šošovicu sejeme napriek vyššej začiatočnej teplote klíčenia pomerne skoro, hneď po zasiatí jarného jačmeňa. Siať môžeme hneď, keď sa pôda zohreje na 5-6 C a ukončíme sejbu do konca marca. Oneskorená sejba znižuje úrody semena. Šošovica klíči už pri teplote pôdy 4 C, čo býva spravidla v polovici marca. Najrýchlejšie klíči pri teplote pôdy nad 7 C. Pri nižších teplotách sa znižuje klíčivosť. Druhým činiteľom potrebných pre klíčenie je voda, ktorej šošovica potrebuje napr. Oproti jarným obilninám dvojnásobné množstvo.

Veľkosemenné šošovica vyžadujú 87-95% vody z hmotnosti semena, drobnosemenné až o 30% menej. Vzchádza teda rýchlejšie pri dostatku vlahy v pôde. Pri sejbe je rozhodujúca hĺbka, ktorá ma byť 30-50mm, a rovnomerné rozdelenie semien v riadku. Šošovica klíči hypogeicky /klíčne listy ostávajú v Pôde/. Hĺbka zapracovania semien vplýva nielen na rýchlosť vzchádzania, ale aj na vývin koreňovej sústavy. Pri dobrých vlahových a teplotných podmienkach šošovica zasiata v hĺbke 30-40mm vzíde na siedmy deň, kým z hĺbka 50mm vzchádza až na ôsmy deň a z hĺbky 60mmaž na deviaty deň. Semená zasiate do hĺbky 40mm vzchádzajú úplne. Pre správne vzchádzanie je dôležitý výsevok, ktorý sa mení v závislosti od podmienok prostredia a od odrody. Pri odrode Lenka je vhodný výsevok1,8 mil. Klíčivých semien na hektár, t.j. asi 70-70 kg pri vzdialenosti riadku 125-250mm. Pri odrode Okul sa doporučuje 1,6 mil. Klíč. Semien t.j. asi 90-110kg do riadku 250mm. Trebišovská odroda: 2,3-2,5 MKS, t.j. 65-80kg. Hneď po sejbe pozemok pobránime v smere riadkov a povalcujeme, čím prispejeme k rovnomernému vzídeniu. Na ušetrenie pôdnej vlhkosti ešte pred vzídením pobránime ľahkými bránami.

Ošetrovanie počas vegetácie
Pred zahájením každej práce súvisiacej s ošetrovaním porastu šošovice si musíme uvedomiť, že rastlina je veľmi citlivá na mechanické poškodenie. Po vzídení šošovice bránením ľahkými bránami alebo podobným náradím narušujeme pôdny prísušok, prevzdušňujeme pôdu a ničíme klíčiace buriny. Bránime za teplejšieho a suchého počasia v poludňajších hodinách, kedy sú rastliny mierne zavädnuté a brány ich menej poškodzujú. Treba dať pozor na to, aby pri silnejšom pôdnom prísušku nedochádzalo k vytrhávanie väčších kusov pôdy a s nim aj rastliniek. V tomto prípade je lepšie použiť ježky. V prípade výskytu burín , môžeme aplikovať prípravky preemergentne, postemergentnému použitiu sa vyhýbame, ale pri veľkom zaburinení ho použijeme vhodným prípravkom /Fusilade super/. Gesagard 50, gesagard80 –preemergentne/. Ďalej počas vegetácia sledujeme najmä výskyt chorôb a škodcov a zabezpečujeme účinnú ochranu. Na rastline najviac škodí zrniarka šošovicová, proti ktorej porasty postrekujeme Metationom E 50 podľa návodu resp. Podľa metodickej príručky na ochranu rastlín.

Zrelosť a zber šošovice
Predpokladom bezstratového zberu s požadovanou kvalitou zrna je určenie správneho termínu zberu. Dozrievanie šošovice prebieha postupne, ale za horúceho počasia prebehne rýchlo a porast môže v priebehu 2-3 dní prezrieť. Vtedy poklesne vlhkosť semena pod 12%, struky pukajú a semeno vypadáva.

Za menej priaznivých poveternostných podmienok sa kvitnutie pretiahne až do zberu. Najkvalitnejšie semeno je zo strukov v dolnej a strednej časti rastliny. 3ošovicu začíname zberať v čase, keď dolné 2/3 až 3/4 strukov sú už zrelé. Pri delenom zbere sa začína porast kosiť pri vlhkosti semena 25-35%. Priamy zber sa začína neskoršie a býva spojený s veľkými zber. Stratami. Porasty pred zberom silne zaburineného porastu desikujeme. Porast , ale nesmieme desikovať moc skoro pretože sa to prejaví poklesom HTS. Priemerné Úrody šošovice resp. Semena sú 0,6 až 1,2 t/ha, pričom najvyššie úrody sa dosahujú v najvhodnejších oblastiach juhozápadného Slovenska t.j. v trnavskom kraji, kde sa tiež dopestuje až 57,6% celkovej produkcie semena šošovice.
Po zbere resp. Vymlátení semena je potrebné semeno ošetriť, aby sa nezaparilo. Musí sa zbaviť nečistôt, hlavne organických prímesí.
Záver
Podľa „ Situačnej a výhľadovej správy MP SR „ je priemerná spotreba šošovice 0,4 kg na l obyvateľa. Priemerná úroda za rok 2000 bola 0,94 t/ha, osevné plochy sa pohybujú v ostatných rokoch v priemere 1000 ha a priemerné ceny od 18000 do 19 500/20 000/ Sk za l tonu semena. Najlepšie podmienky pre pestovanie šošovice sú v okresoch Trnava , Topoľčany, Dunajská streda, Bratislava, Trebišov, menej Levice a Senica.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Šošovica jedlá (nároky na prostredie, pestovateľská technológia)