význam
Šošovica bola u nás oddávna bežne pestovanou a používanou plodinou. Je hodnotná, veľmi dobrá potravina, najvyhľadávanejšia zo strukovín. Jej nutričná hodnota je vysoká, obsahuje priemerne 22 – 28% dusíkatých látok, má vysoký obsah vitamínov skupiny B a minerálnych látok /obsahuje aj Mo a I / najmä železa. Podľa Fedotova /1974/ si zasluhuje väčšiu pozornosť aj vďaka vysokej krmovinárskej hodnote slamy a pliev. Nutričná hodnota podľa Dimitrova /1973/ kolíše najmä v závislosti od klimatických podmienok. Slama je hodnotné krmivo, ktorá priemerne obsahuje 4% bielkovín. Z hľadiska konzumu sú najžiadanejšie semená rovnomerne a rýchlo rozvarivé, ktoré pokiaľ možno stárnutím netmavnú, majú tenkú šupku a chuťove sú jemné bez mechanických a druhových prímesí /Lahola,1990/. Biologická charakteristika a povolené odrody
Rod Lens Miller zahrňuje celkom 5 druhov, z ktorých je kultúrnym druhom len Lens esculenta Moench.- šošovica jedlá, ostatné 4 druhy sú splanené.
Šošovica jedlá je jednoročná rastlina so vzpriamenou, na báze značne rozvetvenou stonkou, ktorá je mierne poliehavá, 0,20-0,60m vysoká, na priereze štvorhranná,ryhovaná. Má párnoperovité šesťjarmové listy, ktoré sa skladajú z pozdĺžne vajcovitých až čiarkovitých lístkov s kopijovitými prílistkami. Súkvetie-strapec – je vytvorené z dvoch alebo aj štyroch kvetov. Kvety sú drobné, biele alebo jasno modrofialové s bielou strieškou. Struk je dvojkrídlový, sploštený, takmer kosoštvorcový, obsahuje 1-2 semená diskovitého tvaru s priemerom 2-9 mm. Semená sú jednofarebné /olivovozelené, žltohnedé, tmavomodré, čierne a tiež strakaté. Podľa veľkosti ich delíme na veľkosemenné /priemer 5-8mm/ a drobnosemenné /priemer 2-5mm/. Šošovica je samoopelivá rastlina s možným výskytom cudzoopelivosti. Kvety rozkvitajú prevažne medzi 5.-8. Hodinou ráno a za normálnych podmienok odkvitajú za 24h. V období sucha v tomto čase veľa kvetov opadáva bez oplodnenia. Struk sa vyvíja pomerne rýchlo, takže v priebehu týždňa dosahuje skoro normálnu veľkosť. Aj z neoplodneného kvetu sa začne vyvíjať struk, ale skoro opadáva.
Podľa LPO na Slovensku sú povolené odrody: Okula, Lenka, trebišovská, Renka
Nároky na prostredie
Šošovica má vyhradené nároky na stanovište. Najvhodnejšia je pre ňu kukuričná a repná výrobná oblasť / ročný úhrn zrážok cca 500-600mm/ s priemernými ročnými teplotami 8-9 C Vyžaduje skôr suchšie oblasti, kde sú obmedzené zrážky, zvlášť v období kvitnutia a dozrievania.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Šošovica jedlá (nároky na prostredie, pestovateľská technológia)
Dátum pridania: | 19.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | pingus | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 257 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.9 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 8m 10s |
Pomalé čítanie: | 12m 15s |
Zdroje: Lahola, J. a kol.: Luskoviny, pěstování a využití. SZN, Praha 1990, Sobeková, J.: Strukoviny. UKSÚP 1990, Šinský, T. a kol.: Strukoviny. Príroda, Bratislava 1985, Krištín. J. a kol.: Rastlinná výroba. Príroda, Bratislava 1980, Střída, J. a kol.: Pestovanie strukovín, šošovica. Bratislava 1963,s.86-96, Listina povolených odrôd /kultivarov/ poľných plodín, zelenín, koreninových a technických plodín, liečivých rastlín, ovocia a viniča hroznorodého, MP SR 1995, Naše pole, Záhradkár