Diskusia o spoplatňovaní vysokého školstva sa rozbehla, no iba veľmi pomaly a nedôrazne, preto sa s ňou študenti stredných škôl buď nezaoberajú, alebo ju vnímajú ako veľmi nedostatočnú. Kto sa o reformu financovania zaujíma, nemá dostatok informácií a nedokáže si objektívne vytvoriť vlastný názor. Otázka financovania VŠ sa mala pôvodne vyriešiť vládou schválenou koncepciou rozvoja vysokého školstva, reformu financovania radšej obišla. S čím to súvisí? Vždy, keď sa čo len objavila myšlienka spoplatniť vysoké školy, niektorí politici začali proti tomu mohutne protestovať. V súčasnej situácii by to predsa bol krok nesociálny a nereformný. Ale nemôže to byť aj inak? Ak uvažujeme o spoplatnení školstva, aké dôsledky nás k tomu vedú? A práve tieto dôsledky sú faktormi ovplyvňujúcimi celú diskusiu o reforme financovania vysokého školstva. Zavedenie plateného školstva by určite vyriešilo množstvo problémov. Je to najmä odmeňovanie, kde všeobecne platí, že nízka hodnota odmeňovania priamo ovplyvňuje aj kvalitu poskytovaného vzdelania. Takisto noví učitelia určite za malú odmenu do školstva neprídu. V Českej republike je celoštátny priemer pla-tu učiteľov ZŠ 13 526 Kč (údaj za prvý polrok tohto roku). Treba ešte niečo dodať?

Možno by sa riešil aj akútny nedostatok miest na VŠ. Odhaduje sa, že u nás študuje na vyšších ako stredných školách v súčasnosti 25 % ľudí vo veku 20 rokov, kým v ostatných krajinách OECD študuje v priemere 42 % 20-ročných. Len na porovnanie: v Poľsku je to 46 %. Záujemcov o štúdium je u nás samozrejme omnoho viac a toto množstvo prekračuje aj množstvo študujúcich. Približne polovica záujemcov nemôže študovať na VŠ pre nedostatok miesta, pričom ten je daný nedostatkom peňazí.

Návratná investícia

Nevyužívame ani vzdelanostný potenciál. Tento asi najzávažnejší dôsledok súčasného bezplatného školstva súvisí s tým, že naša krajina využíva len približne polovicu svojho obrovského potenciálu mladých a vzdelaných ľudí. Už teraz badať dôsledky v ekonomickej sfére, a to najmä v konkurencieschopnosti a nezamestnanosti.

Okrem rodín, ktoré sú na základe kritérií uznávané štátom ako sociálne slabšie, podstatnú časť spoločnosti tvoria rodiny, ktorých príjem je nižší ako celoštátny priemer a na pomoc zo strany štátu nemajú nárok. Týka sa to viac ako polovice obyvateľstva vrátane vysokoškolsky vzdelaných ľudí.