Nestane sa práve pre týchto ľudí vzdelanie nedostupným? V záujme každého štátu je mať čo najviac vzdelaných ľudí, schopných vytvárať nové hodnoty. Medzi vysokoškolsky vzdelanými je najnižší počet dlhodobo nezamestnaných. To, čo štát vynaloží na vzdelávanie, sa mu niekoľkonásobne vracia prostredníctvom daní a ušetrených výdavkov na podpory a sociálne dávky. KDH presadzuje vlastný model 10 % účasti študenta na nákladoch na štúdium. Rozpočet pre VŠ v roku 1999 dosiahol sumu 5,449 mld. Sk, poplatky by teda priniesli maximálne 500 mil. Sk. Podstatná časť tejto sumy však bude vynaložená na štipendiá pre študentov zo sociálne slabších rodín, predpokladá sa, že to bude asi 200 mil. Sk. Reálny výnos je teda 300 mil. Sk, čo predstavuje 5 % súčasných výdavkov na VŠ. Je tiež potrebné pripočítať administratívne náklady spojené so zavedením poplatkov. Takto získané zdroje zo spoplatňovania sú nielen malé, ale pri dnešnej sociálnej situácii skôr skomplikujú situáciu jednotlivým rodinám s vysokoškolákom, ako by im mali priniesť výhody. Platené štúdium nie je automaticky garanciou jeho kvality, čo platí špecificky práve pre Slovensko. Vysoké školy s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú takmer rovnako finančne podvyživené ako v súčasnosti.

Alternatívne financovanie

V terajšej ekonomickej situácii je preto potrebné hľadať finančné zdroje inde ako u študenta, a ak by bolo potrebné spoplatnenie, tak iba v hraničnej situácii. Finančné zdroje sa črtajú napríklad v alternatívnom financovaní (dotácie od sponzorov, regiónov a podnikov), alebo v podnikateľskej činnosti VŠ a jej oslobodenia od daní. Ak sa bude naša spoločnosť o niekoľko rokov či desaťročí nachádzať v lepšej ekonomickej situácii, spoplatňovanie by malo byť súčasťou štúdia. Teraz na to ešte určite nie sú vytvorené dostatočné podmienky.