Tieto sú nástrojom teoretického poznávania estetickej sféry.

Estetická skutočnosť charakterizovaná ako estetický jav je zase výsledkom osvojovacích vzťahov oblasti estetična, ako procesu osvojovania si prírody, spoločnosti či človeka samotného. Predmetom estetiky je teda vedecké skúmanie estetických objektov, estetických vzťahov, estetických javov a pod. Estetickým objektom sa pritom dá rozumieť každý jav, ktorý je predmetom našej estetickej činnosti, nášho estetického vzťahu či reakcie, ktorá vyvoláva náš estetický záujem a uspokojuje našu estetickú potrebu. Estetickým osvojovaním sa realizuje poznanie estetična, ale taktiež aj estetických hodnôt či estetického hodnotenia. Realizuje sa esteticko – hodnotiace vnímanie estetických zážitkov, ale aj estetických vzťahov. V estetickom osvojovaní ide vždy o vzťah a o proces. Proces tohto osvojovania závisí tak na povahe predmetu ako aj na povahe človeka. „Predmetom estetického vzťahu sa môže stať ktorýkoľvek objekt dostupný priamemu vnímaniu.“*)

Nieje ľahké nájsť príčinu tejto estetickej účinnosti predmetov a javov. Nedá sa totiž presne zadefinovať čo je estetické a čo naopak estetické nieje. Ak má niečo rovné tvary, štíhlu líniu neznamená to, že to je estetické. Definovať sa to nedá, pretože ani príroda sa v tomto ponímaní nedá definovať. Neexistuje dobrá príroda, alebo zlá príroda. Pri skúmaní podstaty estetiky narazíme aj na pojem estetická činnosť. Estetickou činnosťou sa dá rozumieť určité uspokojenie potrieb a záujmov vytvárať a vnímať estetické objekty. Pritom estetická potreba je túžba po prítomnosti akéhokoľvek objektu. Je to pocit akéhosi nedostatku estetických javov, činností, alebo hodnôt. Estetický záujem sa nám potom javí ako stále sa aktualizujúca estetická potreba. Tieto dve estetické kategórie, estetický záujem a estetická potreba, pôsobia v estetickom vzťahu ako nestabilné kategórie. Nestabilné preto, lebo svojím konkré-
tnym ohraničením sa spájajú s estetickým citom. V tomto spojení sa dá charakterizovať estetický cit ako stabilný. Estetický záujem pôsobí do značnej miery ako vyjadrenie vonkajších potrieb a uvoľňuje tak estetický cit a estetickú potrebu ako súhrn vnútorných estetických potrieb. Takto sa formujú estetické nároky a požiadavky. Tento proces často vzniká až bezprostredným kontaktom s estetickým objektom. Naskytá sa nám otázka kde a kedy estetický proces nastáva? Asi ťažko by sa nám hľadala oblasť kde by estetická funkcia bola bytostne neprítomná. Estetickú funkciu teda môžeme potencionálne považovať za všade a vždy prítomnú a kdekoľvek v reálnom živote sa táto môže prejaviť. - END -

Poznámky:

*) - M. JŮZL, D. PROKOP – „Úvod do estetiky.“ – Praha 1989



ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:

JŮZL M., PROKOP D.