Čo je estetika?

Čo je estetika?

„Estetika je náuka o povahe, príčinách, zákonitostiach a význame estetických javov ako výsledku estetického a umeleckého osvojovania si sveta.“*)

Dá sa povedať, že predmetom estetiky je tiež skúmanie funkcií estetična, estetického vnímania, estetických vzťahov, činností, estetického vedomia a pod. Tiež preto, lebo sa často estetika mylne spája s vyhraneným záujmom o umenie. Umenie je v estetike nepochybne v centre jej záujmu, dopĺňané je však mimoumeleckým estetičnom. Pritom estetika sa zaujíma tak o umelecké estetično ako aj o estetično mimoumelecké. Môžeme teda tvrdiť, že predmetom estetiky ako vedy, je vedecké skúmanie akéhosi estetického fenoménu. Estetickým fenoménom sa pritom dá nazvať niečo, čo spája všetky oblasti estetiky a tvorí z nich estetično.

Estetično sprevádza človeka od čias jeho vývinu až po súčasnosť v takmer každej jeho činnosti. Oblasť estetična sa však nedá presne definovať a ohraničiť. Dá sa charakterizovať ako kategória estetiky označujúca špecifickú formu ľudského vzťahu k osvojovaniu si sveta. Estetično sa však dá chápať aj ako výsledok sociálnej praxe ľudstva počas jeho estetického si osvojovania sveta. Estetično je teda zvláštnou sférou života spoločnosti, spoločenského bytia a spoločenského vedomia. Estetično sa dá pri inom pohľade ponímať aj ako určitá kultúrna hodnota či kultúrne hodnotenie, pretože sa vždy nejakým spôsobom hodnotenia dotýka. Hodnotením samotným sa však od 19. str. zaoberá axiológia ako samostatný vedný odbor. Na druhej strane však je estetický predmet. Tradičným estetickým predmetom je od nepamäti krásno. Krásno sa však často mylne spája s predmetom estetiky. Estetika by potom mohla byť náukou o krásne a to estetika nieje. Krásno a jeho kategórie vždy mali a nepochybne majú v estetike významnú úlohu. Nie sú však centrom záujmu estetiky. Stáva sa, že pojmy estetický a krásny sa veľmi často zamieňajú ba v určitých prípadoch sa chybne stotožňujú. Nedá sa hovoriť o krásnom ako o estetickom. Estetické neznamená vždy aj krásne. Mať estetický vzťah nieje totožné ani obdobné ako mať krásny vzťah. Naproti tomu taktiež neestetický nemôže znamenať škaredý pretože ak niečo nieje estetické nemusí byť zákonite aj škaredé.

"Estetika je teda tiež ako ostatné vedy sústavou pojmov. Tie sú myšlienkovým vyjadrením samotnej skúmanej skutočnosti, teda estetických javov.“*)

Základom ponímania estetiky ako vednej disciplíny je kľúčová úloha estetických kategórií a estetických pojmov.

Tieto sú nástrojom teoretického poznávania estetickej sféry.

Estetická skutočnosť charakterizovaná ako estetický jav je zase výsledkom osvojovacích vzťahov oblasti estetična, ako procesu osvojovania si prírody, spoločnosti či človeka samotného. Predmetom estetiky je teda vedecké skúmanie estetických objektov, estetických vzťahov, estetických javov a pod. Estetickým objektom sa pritom dá rozumieť každý jav, ktorý je predmetom našej estetickej činnosti, nášho estetického vzťahu či reakcie, ktorá vyvoláva náš estetický záujem a uspokojuje našu estetickú potrebu. Estetickým osvojovaním sa realizuje poznanie estetična, ale taktiež aj estetických hodnôt či estetického hodnotenia. Realizuje sa esteticko – hodnotiace vnímanie estetických zážitkov, ale aj estetických vzťahov. V estetickom osvojovaní ide vždy o vzťah a o proces. Proces tohto osvojovania závisí tak na povahe predmetu ako aj na povahe človeka. „Predmetom estetického vzťahu sa môže stať ktorýkoľvek objekt dostupný priamemu vnímaniu.“*)

Nieje ľahké nájsť príčinu tejto estetickej účinnosti predmetov a javov. Nedá sa totiž presne zadefinovať čo je estetické a čo naopak estetické nieje. Ak má niečo rovné tvary, štíhlu líniu neznamená to, že to je estetické. Definovať sa to nedá, pretože ani príroda sa v tomto ponímaní nedá definovať. Neexistuje dobrá príroda, alebo zlá príroda. Pri skúmaní podstaty estetiky narazíme aj na pojem estetická činnosť. Estetickou činnosťou sa dá rozumieť určité uspokojenie potrieb a záujmov vytvárať a vnímať estetické objekty. Pritom estetická potreba je túžba po prítomnosti akéhokoľvek objektu. Je to pocit akéhosi nedostatku estetických javov, činností, alebo hodnôt. Estetický záujem sa nám potom javí ako stále sa aktualizujúca estetická potreba. Tieto dve estetické kategórie, estetický záujem a estetická potreba, pôsobia v estetickom vzťahu ako nestabilné kategórie. Nestabilné preto, lebo svojím konkré-
tnym ohraničením sa spájajú s estetickým citom. V tomto spojení sa dá charakterizovať estetický cit ako stabilný. Estetický záujem pôsobí do značnej miery ako vyjadrenie vonkajších potrieb a uvoľňuje tak estetický cit a estetickú potrebu ako súhrn vnútorných estetických potrieb. Takto sa formujú estetické nároky a požiadavky. Tento proces často vzniká až bezprostredným kontaktom s estetickým objektom. Naskytá sa nám otázka kde a kedy estetický proces nastáva? Asi ťažko by sa nám hľadala oblasť kde by estetická funkcia bola bytostne neprítomná. Estetickú funkciu teda môžeme potencionálne považovať za všade a vždy prítomnú a kdekoľvek v reálnom živote sa táto môže prejaviť. - END -

Poznámky:

*) - M. JŮZL, D. PROKOP – „Úvod do estetiky.“ – Praha 1989



ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:

JŮZL M., PROKOP D.

- Úvod do estetiky. - Praha 1989

MISTRÍK ERICH - Základy estetiky a etiky - Bratislava 1996

KOL. AUTOROV - Slovník spoločenských vied - Bratislava 1997.