Dňa 13. Decembra slávime sviatok sv. Lucie. Patrí medzi starokresťanské svätice, ktorých úcta sa už v skorom stredoveku rozšírila po celej Cirkvi. Jej meno sa dostalo do rímskeho omšového kánona – eucharistickej modlitby spolu s inými sväticami starých čias: Felicitou, Perpetuou, Agátou… Vidieť, že Cirkev neudeľovala najvyššie uznanie podľa hierarchickej hodnosti alebo spoločenského postavenia, ale podľa hrdinstva, ktoré patričný svätec, svätica pri vyznávaní a nasledovaní Krista bez ohľadu na to, či bol pápež, vojak alebo jednoduché dievča.
Podľa životopisov Lucia bola mladá, bohatá Sicílčanka z mesta Syrakúz. Pôvodne sa chcela vydať, už mala vážnu známosť s mládencom z toho istého mesta. Keď jej ťažko ochorela matka, Lucia si vykonala púť k hrobu sv. Agáty do Catanie, aby tam prosila o matkino uzdravenie. Pri tejto príležitosti sa jej údajne zjavila sv. Agáta a predpovedala jej skoré mučeníctvo.
Po návrate domov Lucia oznámila snúbencovi, že sa nemieni vydávať a začala rozdávať svoj majetok chudobným. Sklamaný mladík ju obžaloval pred úradmi, že je kresťanka. Luciu uväznili a predviedli pred súd. Ale ani sľubmi ani hrozbami ju nemohli priviesť k tomu, aby sa zriekla kresťanskej viery. Po rozličnom mučení ju zabili prebodnutím hrdla. Údajne sa to stalo pri prenasledovaní za cisára Diokleciána 13. decembra 304.
Najstaršie zachované doklady o úcte sv. Lucie pochádzajú z 5. storočia. V 6. storočí už jestvovali svätyne a kláštory na jej počesť.
S menom a sviatkom sv. Lucie sú spojené mnohé ľudové zvyky. Okrem iného sa v nich Lucia predstavuje ako rozdeľovateľka darov a nositeľka svetla. Táto posledná vlastnosť sa jej pripisuje pravdepodobne v súvislosti s významom jej mena: latinské slovo „lux“ totiž znamená svetlo. .