Atmosféra s vyššou teplotou je schopná naabsorbovať väčšie množstvo vodných pár ako doposiaľ, zároveň takto vzniknutá tlaková níž má extrémne meteorologické parametre /rýchlosť pohybu vzduchových más, množstvo spadnutých vodných zrážok a iné/.Jej ničivá sila je porovnateľná s tajfúnmi a hurikánmi vyskytujúcimi sa len v tropických oblastiach. Európa sa nenachádza v trópoch, ale jej počasie tvoriace sa v Atlantickom oceáne, čoraz častejšie obsahuje spomínané javy. Mimoriadne silné búrky spojené s nebývalými zrážkami vo forme snehu alebo dažďa sa stávajú pravidelné tak v zime ako aj v lete, a tak sa nemožno čudovať vzniku rozsiahlych povodní s veľkými materiálnymi škodami.

Odraz tejto skutočnosti na Slovensku?


Pri čítaní kroník zo začiatku storočia z pohľadu výskytu povodní je charakteristický ich výskyt hlavne pri jarnom topení snehu, o niečo menej po výdatných dažďoch na jeseň. Aj posledná storočná voda na Hrone 22. – 23.októbra 1974 bola tohoto charakteru.
V posledných rokoch sa situácia v ohrození povodňami mení, ako dôsledok globálneho otepľovania. Extrémne výdatné vodné zrážky sa vyskytujú pravidelnejšie v letných mesiacoch.
V roku 1997povodňová vlna postupovala z Kysúc po Váhu a kulminovala na rieke Morave.
V roku 1998 najdramatickejšia situácia bola v údolí riečky Malá svinka, keď lokálna búrka vytvorila štvormetrovú prívalovú vlnu a zabila 51 osôb.
V minulom roku lokálne búrky najviac vyčíňali v júli v Krupine, neboli ušetrené ani ostatné mestá a dediny napr. Banská Bystrica, Brezno, Poniky, Grinava, takmer celý okres Vranov/ Topľou a iné.