Živelné pohromy

Živelné pohromy sa opakujú čoraz s väčšou razanciou.

Prečo sa to deje?
Pre život na zemeguli je dôležitá rovnováha v celom klimatickom systéme. Nástupom priemyselnej revolúcie v 19.storočí sa táto rovnováha začala narúšať. Posledné dve storočia priniesli viac technických objavov a technológií, ako za celú dovtedajšiu históriu ľudstva. Zároveň sa spustila podľa všetkého už nenávratná devastácia Zeme. Prečo sa to deje:
Počet obyvateľov Zeme sa za posledných 200 rokov zvýšil viac ako päťnásobne. Viac ľudí potrebuje viac potravín, energie a životného priestoru. Pri rozumnom a ekologickom sa správaní samotný rast svetovej populácie nemusí byť pre ekosystém Zeme zničujúci. Príčinou je nehospodárne drancovanie zdrojov Zeme. Vysoko energeticky náročné, ekologicky nedoriešené výrobné činnosti a aj konzumný spôsob života ľudí, to všetko zanecháva viac priemyselného a komunálneho odpadu, ktorého sa zbavujeme vypúšťaním do atmosféry, vody a do pôdy. Výsledkom tejto ľudskej činnosti je okrem iného aj: kyslosť dažďov v strednej Európe je 4 – krát väčšia ako ich prirodzená acidita. Znižuje sa obsah ozónu v atmosfére a prudko narastá percentuálny podiel kysličníka uhličitého. Vznikajú známe ozónové diery a tzv. skleníkový efekt. Ten sa vyznačuje tým, že prepúšťa krátkovlnové žiarenie slnečných lúčov na Zem a naopak zachytáva dlhovlnové žiarenie zemského povrchu. Teda teplo zo Slnka sa dostane na Zem, no z planéty sa už späť nedostane. Presne ako v bežnom skleníku alebo fóliovníku na Vašej záhrade. Tepelná rovnováha Zeme vnikajúca v priebehu tisícov rokov je porušená. Je predpoklad, že v roku 2075 koncentrácia kysličníka uhličitého dosiahne dvojnásobok s porovnaním rokov 1951 až 1980.
Naivne by sme si mohli myslieť, že globálne otepľovanie atmosféry nám pomôže ušetriť peniaze na kúrenie, oblečenie a pod. a že naša drsná podhorská klíma sa zmení na príjemnú nížinnú. Zmena sa naozaj prejaví väčším počtom teplotne nadpriemerných rokov, v lete počtom dusných dní s tropickými teplotami, zimy budú skôr mierne, ale veľmi nepríjemné budú prudké vpády mrazivého arktického vzduchu spôsobené búrlivejšou cirkuláciou vo vyšších hladinách atmosféry.
Globálnym otepľovaním našej planéty dochádza okrem iného k väčšiemu odparovaniu vody tak z pevniny ako, a to hlavne, z morí.

Atmosféra s vyššou teplotou je schopná naabsorbovať väčšie množstvo vodných pár ako doposiaľ, zároveň takto vzniknutá tlaková níž má extrémne meteorologické parametre /rýchlosť pohybu vzduchových más, množstvo spadnutých vodných zrážok a iné/.Jej ničivá sila je porovnateľná s tajfúnmi a hurikánmi vyskytujúcimi sa len v tropických oblastiach. Európa sa nenachádza v trópoch, ale jej počasie tvoriace sa v Atlantickom oceáne, čoraz častejšie obsahuje spomínané javy. Mimoriadne silné búrky spojené s nebývalými zrážkami vo forme snehu alebo dažďa sa stávajú pravidelné tak v zime ako aj v lete, a tak sa nemožno čudovať vzniku rozsiahlych povodní s veľkými materiálnymi škodami.

Odraz tejto skutočnosti na Slovensku?


Pri čítaní kroník zo začiatku storočia z pohľadu výskytu povodní je charakteristický ich výskyt hlavne pri jarnom topení snehu, o niečo menej po výdatných dažďoch na jeseň. Aj posledná storočná voda na Hrone 22. – 23.októbra 1974 bola tohoto charakteru.
V posledných rokoch sa situácia v ohrození povodňami mení, ako dôsledok globálneho otepľovania. Extrémne výdatné vodné zrážky sa vyskytujú pravidelnejšie v letných mesiacoch.
V roku 1997povodňová vlna postupovala z Kysúc po Váhu a kulminovala na rieke Morave.
V roku 1998 najdramatickejšia situácia bola v údolí riečky Malá svinka, keď lokálna búrka vytvorila štvormetrovú prívalovú vlnu a zabila 51 osôb.
V minulom roku lokálne búrky najviac vyčíňali v júli v Krupine, neboli ušetrené ani ostatné mestá a dediny napr. Banská Bystrica, Brezno, Poniky, Grinava, takmer celý okres Vranov/ Topľou a iné.