Už na počiatku zrodu ľudstva si prví ľudský predchodcovia potrebovali zaznamenávať výjavy všedného života. Spočiatku kreslili uhlíkmi na steny jaskýň mamuty, neskôr používali už rôzne farebné písadlá získavané z rôznych materiálov, napríklad rozdrvených kameňov. Pár tisíc rokov potom zapisovali drevenými kolíkmi do hlinených tabúľ obchodné záznamy. Potom už vývoj pera pokračoval závratným tempom cez husacie brká namáčané do atramentu až po dnešné čínske, atramentové, guličkové a keramické perá. Jedno sa však za tie roky nezmenilo - funkcia pera - a síce zaznamenávanie údajov a informácií. Dnešné štandardné perá obsahujú tieto komponenty: tuhu na písanie, kryt tuhy (zväčša umelohmotný) a vrchnák, prípadne iné zariadenie na chránenie tuhy pred nežiadúcim písaním. Použitie pera je nasledovné: Pero pevne uchytíme palcom, ukazovákom a prostredníkom a miernym pritlačením tuhy na povrch na ktorý chceme písať a pohybmi týmito prstami, prípadne celého zápästia tvarujeme stopu, ktorú tuha zanecháva do žiadaného tvaru. Na záver sa mi ešte žiada povedať, že možno za 100 rokov nahradí pero mikrofón, prípadne sa zdokonalí prístoj na prijímanie určitých vĺn (respektíve prúdov), ktoré budú zaznamenávať informácie prinajmenšom rovnako efektívne ako to dokáže pero. Nuž, nechajme sa prekvapiť.