Oštep meral 120 až 150 centimetrov a uprostred mal remienok zviazaný do slučky, pomocou ktorej sa uvádzal do rotácie, aby lepšie držal smer.
Na 23. hrách zaviedli box (pyx) a na 25. hrách prvý raz rýchlostné preteky na vozoch (dvojkolesových so štvorzáprahom, hippodromos). Od 33. hier sa stal ich súčasťou všeboj (pankration), t.j. zápas vo voľnom štýle, pri ktorom sa dovoľovali takmer všetky hmaty a údery, aké sú v boji muža proti mužovi bez zbrane možné. Postupne sa program hier rozširoval, najmä o súťaže dorastencov a preteky na vozoch. Na 65. hrách zaviedli beh brannej zdatnosti s plnou výzbrojou ťažkoodenca (hoplítodromos). Od 96. hier súťažili aj trubači a hlásatelia: v sile hlasu a o právo ohlasovať víťazov.






Program hier sa tradične dodržiaval a bol takýto:
1. deň: skladanie prísahy, sľubu súťažiacich, beh mládeže, zápas a box
2. deň: preteky vozov a koní na hippodrome, päťboj (pentathlon) – disk, skok, oštep, beh, zápas
3. deň: obeta Diovi, beh na 25 stádií (5000 m), beh na 2 stadia (400 m) a na 1 stadion (200 m), pohostenie účastníkov
4. deň: zápas, box, pankration (všeboj) – kombinácia zápasu a boxu, keď bolo súperovi dovolené aj vytlačiť oko alebo polámať prsty, pri usmrtení súpera nasledovala diskvalifikácia, preteky v zbroji
5. deň: sprievod víťazov a poroty rozhodcov do Diovho chrámu, rozdeľovanie cien, poďakovanie a slávnostné pohostenie.

Aký význam pripisovali Gréci olympijským hrám, je zrejmé z toho, že titul olympionika (t.j. olympijského víťaza, nie iba účastníka hier) hodnotili ako najväčšiu poctu, ktorú mohol muž dosiahnuť. Po celý život bol stredobodom pozornosti a úcty občanov, a ak o to stál, mohol dostať ubytovanie a stravovanie z verejných prostriedkov.
Víťazovi mohli postaviť sochu v rodnom meste alebo aj v Olympii. Ináč jeho jedinou odmenou, ktorú dostal v Olympii, bol veniec z listov posvätnej olivy, zasadenej vraj Héraklom.
Všeobecný posvätný mier v čase hier sa volal ekecheiría, akési obdobie bez politických vyhrážok. Z gréckej požiadavky kalokagathie vyplývalo, že pri úsilí o dosiahnutie telesnej zdatnosti by sa nemalo zabúdať na výkony ducha a umu. Na hry neprichádzali len športovci a diváci, ale schádzal sa na nich celý hellénsky svet: básnici a speváci, aby súťažili pred zhromaždeným ľudom, filozofi a politici, aby vysvetľovali a obhajovali svoje názory, maliari a sochári, aby dosiahli uznanie a našli vzory.