Gréci poznali pokojnejší a rozhodne lepší spôsob vzájomného merania síl, ako boli vtedy tak časté vojny: hry na počesť bohov spojené so športovými a umeleckými súťažami. Nikto pred nimi na nič podobné neprišiel a po zániku antiky trvalo 1500 rokov, kým sa prišlo na to, že by sa mali jedny z nich obnoviť – olympijské hry. Pôvod olympijských hier sa stráca v šere mýtov a domnienok bádateľov. Vraj ich založil Héraklés po návrate Argonautov z Kolchidy, aby sa na nich schádzali na pretekoch zdatnosti a upevňovanie priateľských vzťahov. Vybral pre ne miesto na Peloponéze, v kraji Elida (medzi riekami Alfeiom a Kladeom), miesto zasvätil Diovi Olympskému a nazval ho Olympia. Olympijské hry sa konali už od roku 776 pred Kristom, každé štyri roky, spravidla v júli alebo auguste. Na ich súťažiach sa mohli zúčastniť všetci slobodní Gréci, pokiaľ boli bezúhonní, dokázali pred usporiadateľmi svoju zdatnosť a zložili prísahu, že budú čestne zápoliť.
Divákmi mohli byť aj cudzinci a otroci, ale iba muži. Zo žien sa mohla hrám prizerať len jedna Démétrina kňažka.
Pretekári museli prísť dva mesiace pred začiatkom do Élidy na tréning a vylučovacie preteky. Hry trvali pôvodne jeden deň, potom tri dni a napokon týždeň. Začínali a končili sa obeťami na počesť Dia Olympského pred jeho oltárom v posvätnom okrsku Altide.
Treba povedať, že to boli naozaj veľké sviatky mieru, zjednotenia Grékov, ich súťaživosti o odmenu, ktorou bol olivový veniec. Tam sa pretekalo o česť, a tá nemusí byť v zlate. Podľa gréckych historikov mali olympijské preteky spočiatku len jednu disciplínu: jednoduchý beh (dromos) na dĺžku štadióna, ktorá merala 197,27 metra. Pretekári bežali nahí a bosí, na rozdiel od našich tratí s tvrdým povrchom bola olympijská posypaná vrstvou piesku. Na 14. hrách prvý raz zaviedli druhú disciplínu: dvojitý beh (dolichos) na dve dĺžky štadióna. Na 15. hrách sa už konal dlhý beh na dvanásť dĺžok štadióna, neskôr sa táto traľ predĺžila na dvojnásobok, t.j. asi na 4,2 kilometra. Keďže beh bol príliš jednostranným súťažením, zaviedli na 18. hrách zápasenie (palé) a navyše päťboj (pentathlón), t.j. kombinované preteky v behu, skoku do diaľky, hode diskom, hode oštepom a v zápasení. Skok sa nevyvinul na samostatnú disciplínu a ostal súčasťou päťboja. Skákalo sa zo zvýšeného odraziska a skokani si pritom pomáhali švihom činiek. Disk mal priemer 17 až 36 centimetrov a hmotnosť 2 až 6 kilogramov.