Keynesiánska hospodárska politika

Keynesiánsky typ hospodársky typ politiky je spojený s menom anglického ekonóma J. M. Keynesa (1883 - 1946). Jeho teoretický základ je budovaný na poznatkoch a prejavoch systému plne rozvinutého kapitalizmu a na snahe spoločensky únosne zvládnuť tvrdý dopad bezohľadných podnikateľských aktivít formovaných ziskom na stav zamestnanosti, investičnú činnosť, úspory obyvateľstva a celkovú recesiu (pokles) reprodukcie. Jeho závery vyúsťujú do konštatovania, že trhový mechanizmus prináša trvalú nestabilitu vývoja, čo vedie k cyklickému kolísaniu a vyvoláva problémy práve vo vzniku nezamestnanosti, v nízkej miere investícií, v klesaní úspor a v celkovej strate tempa rastu. Preto Keynes a jeho žiaci vidia záchranu rozvoja ekonomiky v hospodársky podpornej politiky štátu. Požaduje, aby štátne orgány pružne reagovali na hospodársky vývoj a korigovali vzniknuté poruchy. Podľa keynesiáncov práve vláda štátu je povolaná na to, aby permanentne zasahovala do chodu ekonomiky a regulovala, dolaďovala jej chod, zásadne ináč založený na slobode podnikania. Za hlavný cieľ hospodárskych opatrení považujú keynesiánci udržanie úrovne zamestnanosti. Podľa nich zo zamestnanosti vyplýva práca, výkon, z práce mzda, zo mzdy dôchodkový zdroj, z dôchodku dopyt a tým aj možnosť rovnováhy dopytu s ponukou tovaru. Za predpokladu cenovej stability pri vytvorenej ponuke na trhu, opatreniami štátu bude rovnovážne vytvorení i dopyt. Dostatočne veľký dopyt sa môže teda dosiahnuť zamestnanosťou a dôchodkovosťou z toho plynúcou. Táto bude spätne pôsobiť, vytvorí podnety pre výrobu a rozšírenie ponuky. Tak sa dosiahne stabilita ekonomiky a plná zamestnanosť.

V tomto zmysle sa keynesiánci dovolávajú zásahov štátu do hospodárstva. Štát má hlavne podporovať rast dopytu. V záujme podpory verejnoprospešnej činnosti aj tak, že súkromné výdavky na spotrebu bude doplňovať štátnymi výdavkami. Štátne výdavky plynú zo štátneho rozpočtu. Treba preto upevňovať úlohu štátneho rozpočtu. Posilňovať daňové príjmy a potom prerozdeľovať rozpočtom investičné zdroje do tých oblastí, do ktorých by sa nedostal na základe trhového mechanizmu (napríklad na infraštruktúru a verejné práce). Keďže štátny rozpočet ovplyvňuje agregátny, kúpyschopný dopyt, preto keynesiánsku politiku môžeme charakterizovať ako dopytovo orientovaný typ hospodárskej politiky, založený na rozpočtovej politike.