Neoliberálna (monetaristická) hospodárska politika

Ekonomickým východiskom neoliberalizmu sú rôzne teoretické zdroje, ktoré v zásade vychádzajú z neoklasickej ekonómie. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie, že najdokonalejší nástroj, ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. Preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé, podporujú presadenie systému voľnej súťaže. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. Štát to dosiahne ponukou investičného kapitálu. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb prostredníctvom trhu.

Z rozšíreného trhu vyplýva dopyt po výrobných faktoroch, a teda i po zamestnanosti. V konečnom dôsledku to vedie k rovnováhe ponuky a dopytu. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ak ponukovú hospodársku politiku. Vo všeobecnosti sú najcharakteristickejšie tieto jej znaky:

- zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum
- zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu
- redukcia sociálnych programov a sociálnej pomoci obyvateľstvu
- zrušenie opatrení horných limitov cien
- nahradenie rozpočtovej a peňažnej politiky automaticky fungujúcou trhovou ekonomikou
- obmedzovanie rozpočtových deficitov

Medzi najvýznamnejšie teórie neoliberálnej ekonómie patrí monetarizmus, ekonómia ponuky, teória racionálnych očakávaní, politika reindustrializácie, atď. Neoliberálna hospodárska politika získava svojich zástupcov, pretože na vývoji ekonomiky priemyselne vyspelých krajín trhovej ekonomiky, overila sa jej koncepčnosť. Tie ekonomiky, kde sa uplatnila, dochádzajú viac menej k pružnému prispôsobeniu a riešeniu realít sociálneho, peňažného, technického a stabilizovaného rozvoja.

Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahradzované potom pôsobením auto regulačných mechanizmov trhu., ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. Východisko, ktoré spojuje všetky ekonomické politiky neoliberalizmu a platí aj v monetárnej politike je taká predstava, že trhová ekonomika už sama o sebe tiahne k optimálnemu vývoju, k maximálnej výkonnosti ekonomiky.

Naviac s takýmto zameraním je možné dlhodobo počítať a toto aj udržať. Je to založené na poznaní, že trhový mechanizmus vytvára predpoklady pre efektívne využívanie všetkých hospodárskych zdrojov.

Monetaristi tvrdia, že nie je v silách tak rozpočtovej, ani monetárnej politiky zabrániť bežným makroekonomickým cyklickým výkyvom. Z toho treba vyvodiť, že automatické, plynulé a mierne zvyšovanie obeživa je ekonomicky správnejšie a významnejšie. Predstavuje pre trh väčší prínos ako nárazové a jednorázové štátnoregulačné opatrenia, ktoré uskutočňuje vláda, alebo do podobných akcií hnaná emisná banka. Plynulé, mierne a automatické zvyšovanie obeživa je možné podporiť efektívnymi zásahmi tak, aby sa odstraňovala cenová strnulosť spôsobená monopolistickými prvkami v ekonomike. Domnievajú sa, že mierny, ale stabilný rast peňažnej ponuky (v závislosti od viacerých faktorov) predstavuje najlepší spôsob, ako dosiahnuť efektívny dopyt na úrovni plnej zamestnanosti. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní, dosiahnutí a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť, najmä v oblasti vlastníckych práv, v podmienkach dohôd medzi subjektami ekonomiky a v podmienkach kontroly obeživa. Dozorčia úloha vlády je zameraná na riadenie súdnictva, polície a peňažných inštitúcií. M. Friedman ako jeden zo skupiny neoliberálov doporučuje hlavne tri ekonomické oblasti, kde má zmysel uplatňovať vládnu moc. Sú to:

1. V oblastiach technickej infraštruktúry, ako sú elektrárne, obrana a pod. Sú to prípady, kedy nie je ani efektívne, ani prípadne prakticky možné spoliehať sa na konkurenciu množstva malých podnikov pri určovaní cien výroby a ponuky.
2. V oblastiach, keď akcie a činnosti jednej spoločensky určitej strany škodia ostatným stranám. Typickým príkladom je problematika životného prostredia, resp. tam, kde systém trhovej ekonomiky neobsahuje dostatočné mechanizmy na svoju účinnú ochranu.
3. V oblastiach vzdelávania, predovšetkým v riešení prípadov duševnej zaostalosti a nedospelosti, kedy sa už nemožno spoliehať na činnosť dobročinných organizácií.

Ideálne pre makroekonomickú politiku v tejto oblasti je teda stabilná rýchlosť obratu peňazí alebo aspoň situácia, v ktorej sa rýchlosť obratu peňazí mení pomaly a predvídateľne, čo je základný predpoklad monetaristov. Ak je tento predpoklad splnený, môže štátna banka vyvolať akékoľvek zmeny výdajov jednoducho zmenami ponuky peňazí. Nástroje monetárnej politiky:
Priame nástroje:
1.

Regulácia investičnej činnosti - banka poskytne záujemcovi úver len na základe povolenia štátnymi orgánmi.
2. Regulácia spotrebného úveru - pri predaji na splátky štátne orgány určujú maximálnu dobu splatnosti úveru.

V oboch prípadoch banka určuje, za akých podmienok poskytne investičný či spotrebný úver. Nepriame nástroje:

1. Stanovenie minimálnej miery povinných rezerv

Centrálna banka určuje povinnú mieru rezerv obchodných bankám. Ak sa zníži miera rezerv, dochádza k poklesu sumy požadovaných rezerv, čo má rovnaký účinok, ako keby obchodná banka získala dodatočné nové depozitá, čím sa jej rozširujú úverové možnosti. Pri zvýšení miery rezerv potrebujú banky na zvýšenie objemu rezerv dodatočné prostriedky, ktoré získajú napríklad predajom cenných papierov. Peniaze potrebné na ich nákup sa sťahujú z depozít do rezerv, až kým sa dosiahne požadovaný pomer. Pri zvýšení povinných rezerv banky z nových depozít ponúkajú menej úverov ako predtým. Centrálna banka má pravo upravovať mieru rezerv v určitom stanovenom rozsahu. Prekročiť tento rozsah možno iba so súhlasom zákonodarného orgánu. Zmeny povinnej miery rezerv výrazne ovplyvňujú úverové možnosti bánk. Centrálne banky tento nástroj využívajú dosť zriedka. 2. Operácie na voľnom trhu

Centrálna banka nakupuje alebo predáva štátne cenné papiere. Ak bude chcieť centrálna banka zvýšiť ponuku peňazí, bude štátne obligácie kupovať, lebo tým rozšíri bankové depozitá, a tým aj úverové možnosti obchodných bánk. Pri predaji štátnych obligácií dochádza naopak k odčerpávaniu bankových depozít a k obmedzeniu úverových možností obchodných bánk. Získané peňažné prostriedky štát môže vydať prostredníctvom štátneho rozpočtu. V tomto prípade monetárna politika úzko súvisí s politikou fiškálnou. 3. Diskontná sadzba

Je to nástroj, ktorý využíva centrálna banka na reguláciu úverových možností obchodných bánk. Ide o úrokovú sadzbu, za ktorú si požičiavajú obchodné banky peniaze od banky centrálnej.

Ak chce centrálna banka rozšíriť úverové možnosti obchodných bánk, bude diskontnú sadzbu znižovať, ak chce úverové možnosti znížiť, bude úrokovú sadzbu zvyšovať. Účinnosť tohto nástroja je dosť obmedzená, lebo závislosť obchodných bánk od úverov centrálnej banky je väčšinou nepatrná. V tomto prípade sa v USA zaužívalo vhodné prirovnanie: "Koňa môžeš priviesť k vode, darmo ho však budeš nútiť piť, keď je napojený".

Zmeny v diskontnej sadzbe majú viac význam ako informácie o predstavách centrálnej banky o predpokladanom vývoji úrokových sadzieb, za ktoré poskytujú úvery obchodné banky.

Obchodné banky v tomto smere niekedy reagujú, inokedy nie. Zmeny v diskontnej sadzbe znamenajú tiež zámery centrálnej banky v ďalšom vývoji hospodárstva. Z tohto pohľadu charakterizujeme nástroje monetárnej politiky ako nástroje globálne, čo znamená, že by mali pôsobiť na celú ekonomiku.

Typy monetárnej politiky:

Pri regulácii ponuky peňazí centrálna banka môže v zásade uskutočňovať dva typy monetárnej politiky:
- expanzívnu, čo znamená zvyšovanie ponuky peňazí,
- reštriktívnu, čo znamená znižovanie ponuky peňazí.

Expanzívna monetárna politika sa presadzuje prostredníctvom nákupov štátnych obligácií (cenných papierov) na voľnom trhu, znižovaním miery povinných minimálnych rezerv, znižovaním diskontnej sadzby.

Reštriktívna monetárna politika znamená opačné opatrenie. Pri využívaní uvedených nástrojov dochádza k zmene rovnováhy na peňažnom trhu. Pri redukcii ponuky peňazí sa úrokové sadzby zvyšujú.