Udržiavať "spravodlivosť" vnútri krajiny.
3. Budovať a udržiavať verejné zariadenia, o ktoré nemá záujem jednotlivý kapitalista, pretože sa nevyplácajú.. Táto hospodárska ideológia plne zodpovedala záujmom anglických podnikateľov, ktorí prebojúvali novú priemyselnú a hospodársku politiku, lebo stará politika podporujúca veľkostatky, bola im už ťažkým bremenom. Nová politika štátu sa v hospodárstve týchto rokov však len postupne formovala, preto skutočne o hospodárskej politike štátu možno hovoriť až od keynesiánskeho obdobia. Základy vzniku hospodárskej politiky boli pravdaže položené predstaviteľmi klasickej ekonómie (Adam Smith, D. Ricardo, J. B. Say, J. S. Mill), ktorí sú zakladateľmi teórie trhovej ekonomiky.


Keynesiánska hospodárska politika

Keynesiánsky typ hospodársky typ politiky je spojený s menom anglického ekonóma J. M. Keynesa (1883 - 1946). Jeho teoretický základ je budovaný na poznatkoch a prejavoch systému plne rozvinutého kapitalizmu a na snahe spoločensky únosne zvládnuť tvrdý dopad bezohľadných podnikateľských aktivít formovaných ziskom na stav zamestnanosti, investičnú činnosť, úspory obyvateľstva a celkovú recesiu (pokles) reprodukcie. Jeho závery vyúsťujú do konštatovania, že trhový mechanizmus prináša trvalú nestabilitu vývoja, čo vedie k cyklickému kolísaniu a vyvoláva problémy práve vo vzniku nezamestnanosti, v nízkej miere investícií, v klesaní úspor a v celkovej strate tempa rastu. Preto Keynes a jeho žiaci vidia záchranu rozvoja ekonomiky v hospodársky podpornej politiky štátu. Požaduje, aby štátne orgány pružne reagovali na hospodársky vývoj a korigovali vzniknuté poruchy. Podľa keynesiáncov práve vláda štátu je povolaná na to, aby permanentne zasahovala do chodu ekonomiky a regulovala, dolaďovala jej chod, zásadne ináč založený na slobode podnikania. Za hlavný cieľ hospodárskych opatrení považujú keynesiánci udržanie úrovne zamestnanosti. Podľa nich zo zamestnanosti vyplýva práca, výkon, z práce mzda, zo mzdy dôchodkový zdroj, z dôchodku dopyt a tým aj možnosť rovnováhy dopytu s ponukou tovaru. Za predpokladu cenovej stability pri vytvorenej ponuke na trhu, opatreniami štátu bude rovnovážne vytvorení i dopyt. Dostatočne veľký dopyt sa môže teda dosiahnuť zamestnanosťou a dôchodkovosťou z toho plynúcou. Táto bude spätne pôsobiť, vytvorí podnety pre výrobu a rozšírenie ponuky. Tak sa dosiahne stabilita ekonomiky a plná zamestnanosť.

V tomto zmysle sa keynesiánci dovolávajú zásahov štátu do hospodárstva. Štát má hlavne podporovať rast dopytu.